Hľadaný výraz: Mk 9-11, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 3
| 1 A dodal: Amen, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, určite neokúsia smrť, kým neuvidia prichádzať Božie kráľovstvo s mocou. 2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich do ústrania na vysoký vrch. Tam sa pred nimi premenil. 3 Rúcho mu tak zbelelo, že by ho nijaký bielič na svete nevedel tak vybieliť. 4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5 Vtedy Peter povedal Ježišovi: Učiteľ, dobre je nám tu! Postavme tri stany — jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. 6 Ani nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli. 7 Tu sa utvoril oblak, zatienil ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn! Jeho počúvajte! 8 Keď sa spamätali a rozhliadli okolo seba, nevideli už nikoho, len Ježiša. 9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali, čo videli, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Oni zachovali tento príkaz, len sa jeden druhého pýtali, čo to znamená vstať z mŕtvych. 11 Jeho sa pýtali: Prečo zákonníci tvrdia, že najprv musí prísť Eliáš? 12 Opovedal im: Najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je potom o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a budú ním opovrhovať? 13 Vám však hovorím: Eliáš už prišiel, no urobili s ním to, čo sa im zachcelo — ako je o ňom napísané. 14 Keď sa vrátili k ostatným učeníkom, videli, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup a že zákonníci sa s nimi hádajú. 15 Len čo ho videli, všetci ľudia užasli. Bežali mu naproti, aby ho pozdravili. 16 Ježiš sa ich pýtal: Prečo sa s nimi hádate? 17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého duchom nemoty. 18 Keď ho to pochytí, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a chradne. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali. 19 Ježiš im odpovedal: Neveriace pokolenie! Ako dlho ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?! Priveďte chlapca ku mne! 20 Priviedli ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša, hneď chlapcom zalomcoval. Chlapec sa zrútil na zem, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena. 21 Ježiš sa pýtal jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? On odpovedal: Od detstva. 22 A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody, aby ho zmárnil. Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám! 23 Ježiš mu odpovedal: Ak môžeš?! Pre toho, kto verí, je všetko možné. 24 Chlapcov otec hneď zvolal: Verím, pomôž mojej neviere! 25 Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ľudia. Pohrozil nečistému duchu slovami: Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj! 26 Duch vykríkol, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy, takže si mnohí mysleli, že zomrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal. 28 Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho pýtali: Prečo sme ho nemohli vyhnať my? 29 Povedal im: Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou. 30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel. 31 Učil totiž svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný do rúk ľudí, zabijú ho, a keď ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych. 32 Oni tie slová nechápali a spýtať sa ho báli. 33 Tak prišli do Kafarnauma. Keď už bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali? 34 Oni však mlčali. Cestou sa totiž dohadovali, kto z nich je väčší. 35 Ježiš si sadol, zavolal si Dvanástich a povedal im: Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým! 36 Potom vzal dieťa, postavil ho do prostriedku, zobral ho na ruky a povedal: 37 Kto prijíma jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, neprijíma mňa, ale toho, ktorý ma poslal. 38 Ján mu povedal: Učiteľ, videli sme niekoho, kto v tvojom mene vyháňal zlých duchov. Bránili sme mu, pretože nechodil s nami. 39 Ježiš však povedal: Nebráňte mu! Ak niekto bude konať mocný čin v mojom mene, nemôže mi hneď nato zlorečiť. 40 Veď kto nie je proti nám, je s nami! 41 Ktokoľvek vám podá pohár vody, pretože patríte Kristovi, amen, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu. 42 Kto by navádzal na hriech jedného z takýchto malých, čo veria vo mňa, pre toho by bolo lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora. 43 Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka, odtni ju! Lepšie je pre teba, ak vojdeš do života zmrzačený, ako keby si prišiel s oboma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. 45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju. Pre teba je lepšie, ak vojdeš do života chromý, ako by si mal byť s oboma nohami vrhnutý do pekla. 47 Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp si ho; lepšie ti bude, ak vojdeš do Božieho kráľovstva jednooký, než ako by ťa mali s oboma očami vrhnúť do pekla, 48 kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. 49 Každý bude solený ohňom. 50 Soľ je dobrá; ak však soľ stratí svoju slanosť, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji! |
| 1 Potom sa odtiaľ odobral a odišiel na územie Judska a za Jordán. Znova sa k nemu schádzali zástupy a on ich učil, ako mal vo zvyku. 2 Tu prišli farizeji a pokúšali ho otázkou, či smie muž prepustiť manželku. 3 Odpovedal im: Čo vám prikázal Mojžiš? 4 Odpovedali: Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť ju. 5 Ježiš im však povedal: Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca. 6 No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. 7 Preto muž opustí svojho otca i matku a pripojí sa k svojej manželke 8 a dvaja budú jedno telo.Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo. 9 Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje. 10 V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali. 11 Povedal im: Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. 12 Podobne sa dopúšťa cudzoložstva manželka, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného. 13 K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali. 14 Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15 Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň. 16 Bral deti do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich. 17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote? 18 Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný — Boh! 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, nebudeš podvádzať, cti si svojho otca a svoju matku. 20 On mu však povedal: Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti. 21 Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! 22 Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku. 23 Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: Ako ťažko sa dostanú bohatí do Božieho kráľovstva! 24 Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im to zopakoval ešte raz: Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! 25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde boháč do Božieho kráľovstva. 26 Oni sa ešte viac zhrozili a medzi sebou si hovorili: Kto potom môže byť spasený? 27 Ježiš sa na nich zadíval a povedal: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné. 28 Tu sa ozval Peter: Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa. 29 Ježiš odpovedal: Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, 30 aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac — domy, bratov, sestry, matky, deti i polia hoci s prenasledovaním — a v budúcom veku večný život. 31 Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví. 32 Kráčali cestou hore do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Boli znepokojení a tí, čo ich nasledovali, mali strach. Znova vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo sa má s ním stať: 33 Pozrite, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť, vydajú pohanom, 34 budú sa mu vysmievať a pľuvať na neho. Zbičujú ho a zabijú, ale po troch dňoch vstane z mŕtvych. 35 Vtedy prišli k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján s prosbou: Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa požiadame. 36 Ježiš sa opýtal: Čo chcete, aby som pre vás urobil? 37 Odpovedali mu: Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici. 38 No on im povedal: Neviete, čo si žiadate. Môžete piť z kalicha, z ktorého ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený? 39 Oni odpovedali: Môžeme. Nato Ježiš povedal: Z kalicha, z ktorého ja pijem, budete piť. Aj krstom, ktorým som pokrstený, budete pokrstení. 40 Ale dať sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nie je mojou vecou. Tie miesta patria tým, pre ktorých boli pripravené. 41 Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. 42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: Viete, že tí, ktorých pokladajú za mocných, ovládajú národy, a tí, čo sú v očiach ľudí veľkí, ich utláčajú. 43 Medzi vami to tak nebude! Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude vaším služobníkom, 44 a kto chce byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých. 46 Prišli do Jericha. Keď Ježiš vychádzal s učeníkmi a početným zástupom z Jericha, sedel pri ceste slepý žobrák, Timaiov syn Bartimej. 47 Keď slepec začul, že je to Ježiš Nazaretský, začal volať: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 48 Mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 49 Ježiš sa zastavil a povedal: Zavolajte ho! Nato slepca privolali a povedali mu: Dúfaj! Vstaň, volá ťa! 50 A on zhodil plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi. 51 Ježiš sa ho spýtal: Čo chceš, aby som ti urobil? Slepec mu povedal: Rabbúni, aby som videl. 52 Tu mu Ježiš povedal: Choď, tvoja viera ťa uzdravila! A slepý hneď videl a šiel po ceste za ním. |
| 1 Keď sa blížili k Jeruzalemu, pri Betfagé a Betánii blízko Olivovému vrchu poslal dvoch svojich učeníkov 2 a prikázal im: Choďte do dediny pred vami. Hneď ako ta vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom dosiaľ nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! 3 Ak sa vás niekto spýta: Čo to robíte?, odpovedzte: Pán ho potrebuje, ale hneď ho sem zasa vráti. 4 Učeníci išli, našli osliatko uviazané o bránku vonku na ceste a odviazali ho. 5 Niektorí z tých, čo tam stáli, sa ich opýtali: Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko? 6 No keď povedali, ako im hovoril Ježiš, nechali ich. 7 Učeníci priviedli osliatko k Ježišovi. Prehodili naň svoje plášte a on si naň sadol. 8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte a iní hádzali ratolesti nasekané v poli. 9 Tí, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosannana výsostiach! 11 Potom vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si poprezeral a pretože už bol večer, odišiel s Dvanástimi do Betánie. 12 Keď na druhý deň odišli z Betánie, vyhladol. 13 Vtom z diaľky zbadal figovník plný lístia. Šiel sa pozrieť, či na ňom niečo nenájde. Keď sa k nemu priblížil, okrem listov nenašiel nič, lebo nebol čas fíg. 14 Povedal mu: Nech z teba už nikto nikdy viac neje ovocie. Jeho učeníci to počuli. 15 Tak prišli do Jeruzalema. Keď vstúpil do chrámu, začal vyháňať tých, čo v chráme predávali a kupovali. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov pulty. 16 Nedovolil, aby niekto niečo prenášal cez chrám. 17 Učil ich a hovoril: Či nie je napísané: Môj dom sa bude nazývať domom modlitbypre všetky národy?Vy ste však z neho urobili pelech lotrov! 18 Počuli to veľkňazi a zákonníci a hľadali spôsob, ako ho zahubiť. Báli sa ho však, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. 19 Keď sa zvečerilo, odišli z mesta. 20 Zavčas ráno, keď prechádzali okolo figovníka, všimli si, že je od koreňa celkom vyschnutý. 21 Vtedy sa Peter rozpomenul a povedal mu: Majster, pozri! Figovník, ktorý si preklial, vyschol. 22 Ježiš im odpovedal: Majte vieru v Boha! 23 Amen, hovorím vám, keby niekto prikázal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zrúť sa do mora!, a nezapochyboval by v srdci, ale veril by, že čo vyslovil, sa stane, splní sa mu to. 24 Preto vám hovorím: Všetko, o čo sa modlíte a prosíte, verte, že ste dostali a budete mať. 25 Keď sa chystáte na modlitbu, odpúšťajte všetko, čo proti niekomu máte, aby aj vám váš Otec na nebesiach odpustil vaše previnenia. 27 Zase sa vrátili do Jeruzalema. Keď prechádzal chrámom, prišli k nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28 a položili mu otázku: Akou mocou to robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil? 29 Ježiš im povedal: Dám vám jednu otázku. Ak mi odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím. 30 Bol Jánov krst z neba, alebo od ľudí? Odpovedzte mi! 31 A oni medzi sebou uvažovali takto: Ak povieme, že z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili? 32 Ale povedať: Od ľudí, báli sa zástupu, lebo všetci pokladali Jána za proroka. 33 Preto Ježišovi odpovedali: Nevieme. A Ježiš im povedal: Ani ja vám teda nepoviem, akou mocou robím tieto veci. |
