Hľadaný výraz: 2Kor 2,14-7,16, Preklad: Roháčkov preklad, Počet výsledkov: 6
| 14 No, vďaka Bohu, ktorý nám dáva vždycky víťazosláviť v Kristu a zjavuje skrze nás vôňu svojej známosti na každom mieste. 15 Lebo sme Kristovou dobrou vôňou Bohu medzi tými, ktorí dochádzajú spasenia, i medzi tými, ktorí hynú, 16 ktorým vôňou smrti na smrť, a ktorým vôňou života na život. Ale na to kto je spôsobný?! 17 Lebo nefalšujeme slova Božieho jako mnohí, ale jako takí, ktorí z mravnej čistoty, jako takí, ktorí z Boha pred Bohom v Kristu hovoríme. |
| 1 Či zase začíname sami seba odporúčať? Alebo či azda potrebujeme, jako niektorí, odporúčajúcich listov na vás alebo od vás odporúčajúcich? 2 Naším listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia, 3 a vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie černidlom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca mäsitých. 4 A takú dôveru máme skrze Krista k Bohu. 5 Nie že by sme boli dostatoční sami od seba niečo pomyslieť, ako sami zo seba, ale naša dostatočnosť je z Boha, 6 ktorý nás aj učinil dostatočných za služobníkov novej smluvy, nie litery, ale Ducha, lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. 7 A jestli služba smrti, v literách, vyrytá na kameňoch, bola slávna, takže nemohli synovia Izraelovi hľadieť do tvári Mojžišovej pre slávu jeho tvári, pominuteľnú, 8 jako by potom nemala byť služba Ducha slávna! 9 Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba spravedlivosti je o mnoho slávnejšia! 10 Ba zrovna ani nebolo oslávené, čo bolo oslávené, v tej čiastke, v službe odsúdenia, pre svrchovanú slávu nasledujúcej služby Ducha. 11 Lebo ak to pominuteľné skrze slávu, tým viac to, čo trvá, v sláve. 12 Majúc tedy takú nádej používame veľkú smelosť, 13 a nie ako Mojžiš, ktorý kládol zásteru na svoju tvár, aby nehľadeli synovia Izraelovi na koniec toho, čo išlo pominúť. 14 Ale ich mysle sa zatvrdily, lebo až do dnešného dňa zostáva tá istá zástera pri čítaní starej smluvy neodostretá, lebo sa Kristom odstraňuje. 15 Ale až do dnes, kedykoľvek sa číta Mojžiš, leží zástera na ich srdci; 16 ale hneď, ako by sa obrátilo k Pánovi, vôkol sa odníma zástera. 17 A Pán je Duch, a kde je Duch Pánov, tam je sloboda. 18 No, my všetci odostretou tvárou vzhliadajúc sa v sláve Pánovej sťa v zrkadle meníme sa na ten istý obraz, od slávy v slávu, jako od Ducha Pánovho. |
| 1 Preto majúc túto službu, jako sme dostali milosrdenstvo, neustávame; 2 ale sme sa odriekli skrytých vecí hanebnosti a nerobíme chytrácky ani nefalšujeme slova Božieho, ale zjavovaním pravdy odporúčame seba každému svedomiu ľudskému pred Bohom. 3 A jestli aj je zakryté naše evanjelium, zakryté je u tých, ktorí hynú, 4 u ktorých boh tohoto sveta oslepil smysly, smysly neveriacich, aby sa im nezablesklo osvietenie evanjelia slávy Kristovej, ktorý je obrazom Boha. 5 Lebo nekážeme sami seba, ale Krista Ježiša jako Pána, a sami že sme vašimi sluhami pre Ježiša. 6 Lebo je to Bôh, ktorý povedal, aby sa zo tmy zaskvelo svetlo, ktorý sa zaskvel v našich srdciach na osvietenie známosti slávy Božej v tvári Ježiša Krista. 7 No, ten poklad máme v hlinených nádobách, aby svrchovanosť moci bola Božia a nie z nás, 8 ktorí sme tiesnení zo všetkých strán, ale nie sovrení: sme v rozpakoch, ale nie cele bezradní; 9 prenasledovaní, ale nie v zlom opustení; sme občas povalení, ale nehynieme, 10 vždy a všade nosiac so sebou mŕtvenie Pána Ježiša na tele, aby bol aj život Ježišov zjavený na našom tele. 11 Lebo my, ktorí žijeme, vždycky sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby bol aj život Ježišov zjavený na našom smrteľnom tele. 12 Takže smrť pôsobí v nás a život vo vás. 13 Ale majúc toho istého ducha viery, podľa toho, čo je napísané: Uveril som a preto som hovoril, aj my teda veríme a preto aj hovoríme 14 vediac, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom a s vami postaví pred seba. 15 Lebo to všetko sa deje pre vás, aby milosť, rozmnožená skrze mnohých, rozhojnila ďakovanie na slávu Božiu. 16 Preto neustávame, ale jestli sa aj náš vonkajší človek ruší, vnútorný sa obnovuje deň čo deň. 17 Lebo terajšie kratučké ľahké nášho súženia nám pôsobí prenesmierne veľkú večnú tiaž slávy, 18 keď nehľadíme na veci, ktoré sa vidia, ale na veci ktoré sa nevidia. Lebo veci, ktoré sa vidia, sú dočasné; ale tie, ktoré sa nevidia, sú večné. |
| 1 Lebo vieme, že keby náš pozemský dom stánu bol zborený, máme stavänie od Boha, dom, nie rukou učinený, večný v nebesiach; 2 lebo v tomto aj vzdycháme túžiac, že by sme si mohli obliecť naň svoj príbytok z neba, 3 akže aj oblečení a nie nahí budeme najdení. 4 Lebo aj, ktorí sme v tomto stáne, vzdycháme súc obtiažení, nakoľko sa nechceme vyzliecť, ale sa poodiať, aby to, čo je smrteľné, bolo pohltené od života. 5 No, ten, kto nás práve k tomu istému pripravil, je Bôh, ktorý nám aj dal závdavok Ducha. 6 Preto teda vždycky dôverujeme a vieme, že kým sme doma v tele, sme von od domova a vzdialení od Pána. 7 Lebo chodíme vierou a nie videním. 8 Ale dôverujeme i súčasne volíme radšej vystehovať sa von z tela a bývať doma u Pána. 9 A preto sa aj všemožne snažíme, aby sme, buď že dlejeme doma v tele buď že sme von z domova, jemu sa ľúbili. 10 Lebo my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby si jeden každý odniesol to, čo načo vykonal skrze telo, už či bolo dobré či zlé. 11 Znajúc tedy bázeň Pánovu presviedčame ľudí a Bohu sme zjavní. Ale nadejem sa, že sme aj vo vašich svedomiach zjavní. 12 Lebo neodporúčame vám opät sami seba, ale vám dávame príčinu chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, ktorí sa chvália tvárou a nie srdcom. 13 Lebo buď že sme pošli z umu - Bohu, buď že sme pri zdravom rozume - vám. 14 Lebo láska Kristova nás núti, 15 ktorí sme usúdili toto: že ak jeden zomrel za všetkých, tedy všetci zomreli, a za všetkých zomrel preto, aby tí, ktorí žijú, nežili už viacej sebe, ale tomu, ktorý zomrel za nich i vstal z mŕtvych. 16 A tak my už odteraz neznáme nikoho podľa tela. A jestli sme aj poznali Krista podľa tela, ale teraz už viacej neznáme. 17 Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové. 18 Ale to všetko z Boha, ktorý nás smieril sám so sebou skrze Ježiša Krista a dal nám službu smierenia, 19 jako že Bôh bol v Kristovi mieriac so sebou svet, nepočítajúc im ich hriechov a položil do nás slovo smierenia. 20 Tedy za Krista posolstvujeme, jako čo by sám Bôh napomínal skrze nás, prosíme za Krista, smierte sa s Bohom! 21 Lebo toho, ktorý nepoznal hriechu, učinil za nás hriechom, aby sme my boli spravedlivosťou Božou v ňom. |
| 1 A spolupracujúc i napomíname, aby ste neboli nadarmo prijali milosti Božej - 2 Lebo hovorí: V príhodný čas som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol. Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz deň spasenia! -, 3 nedávajúc v ničom nijakého pohoršenia, aby nebola služba pohanená. 4 Ale vo všetkom sa odporúčame jako služobníci Boží, v mnohej trpezlivosti, v súženiach, v nedostatkoch, v úzkostiach, 5 v úderoch, v žalároch, v nepokojoch, v prácach, v bdeniach, v pôstoch, 6 v mravnej čistote, v známosti, v zhovievaní, v dobrote, v Svätom Duchu, v nepokryteckej láske, 7 v slove pravdy, v moci Božej, zbraňami spravedlivosti, pravými aj ľavými. 8 Cez slávu i pohanu, cez zlú i dobrú povesť; ako bludári, a predsa pravdiví; 9 jako neznámi, a dobre známi; jako zomierajúci, a hľa, žijeme; jako káznení, no, nie usmrcovaní; 10 jako smutní, avšak vždycky sa radujúci; jako chudobní, ale mnohých obohacujúci; jako ničoho nemajúci, a všetko v moci majúci. 11 Naše ústa sú otvorené k vám, ó, Korinťania; naše srdce je rozšírené! 12 Nie ste sovrení v nás, ale ste sovrení vo svojich vnútornostiach. 13 Ale tú istú odplatu, jako deťom hovorím, rozšírte sa i vy! 14 Neťahajte cudzieho jarma s neveriacimi. Lebo čo má spoločného spravedlivosť s neprávosťou? Alebo jaké je obecenstvo svetla s temnosťou? 15 A jaký súhlas Krista s Beliálom? Alebo jaký má podiel verný s neverným? 16 A jaká je shoda medzi chrámom Božím a medzi modlami? Lebo veď vy ste chrámom živého Boha, jako povedal Bôh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom. 17 Preto vyjdite zpomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a ja vás prijmem 18 a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci. |
