1. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1Mach 3, 1-60

1 Potom nastúpil na jeho miesto jeho syn Júda, nazývaný Makabejský. 2 Podporovali ho jeho bratia a všetci tí, čo sa kedysi pripojili k jeho otcovi, a s nadšením viedli vojnu za Izrael. 3 Júda rozšíril slávu svojho ľudu. Ako obor si obliekal pancier, opásaval si svoju bojovú výzbroj, púšťal sa do bojov a chránil vojenský tábor mečom. 4 Vo svojich činoch sa vyrovnal levovi a bol ako mladý lev, ktorý reve na korisť. 5 Vyhľadával a prenasledoval odpadlíkov od zákona a upaľoval tých, čo vnášali nepokoj medzi jeho ľud. 6 Odpadlíkov od zákona sa zmocnil pred ním strach a všetkých páchateľov neprávosti zachvátila panika. Jeho úsilím sa úspešne uskutočňovala záchrana. 7 Svojimi činmi strpčil život mnohým kráľom a potešil Jákoba. Jeho pamiatka ostáva požehnaná naveky. 8 V bojoch prechádzal judskými mestami a v krajine vykynožil bezbožníkov. Tak odvrátil hnev od Izraela. 9 Až do končín zeme sa spomínalo jeho meno. Zhromaždil k sebe tých, čo boli na pokraji záhuby. 10 Vtedy Apollónios zhromaždil pohanov a veľké vojsko zo Samárie do boja proti Izraelu. 11 Júda sa o tom dozvedel, vyšiel proti nemu, porazil ho a zabil. Mnohí boli ranení a padli, ostatní sa rozutekali. 12 Víťazi si od nich odniesli korisť. Júda si vzal i Apollóniov meč a ním bojoval po všetky dni. 13 Serón, vodca sýrskeho vojska, sa dopočul, že Júda zhromaždil bojovníkov a zbor verných, ktorí s ním vytiahli do boja. 14 Povedal: Urobím si meno a budem oslavovaný v kráľovstve, keď budem bojovať proti Júdovi a proti tým, čo sú s ním a pohrdli kráľovým výnosom. 15 Vytiahol a spolu s ním vyrazil mocný tábor neveriacich, ktorí mu mali pomôcť vykonať pomstu na synoch Izraela. 16 Priblížil sa až ta, kde sa vystupuje do Bét-Chorónu. Júda vyšiel proti nemu s hŕstkou ľudí. 17 Keď videli tábor vojska, ktoré šlo proti nim, povedali Júdovi: Budeme vládať bojovať proti takej veľkej presile, keď nás je tak málo? Sme celkom vyčerpaní, lebo dnes sme nejedli. 18 Júda odpovedal: Ľahko môže aj malá hŕstka obkľúčiť množstvo ľudu. Pre nebo niet rozdiel zachrániť veľkým alebo malým počtom ľudí. 19 Lebo víťazstvo v boji neprichádza z veľkého množstva vojakov, ale sila je z neba. 20 Oni idú na nás plní pýchy a neprávosti, aby zničili nás, naše ženy i deti a aby nás orabovali. 21 My však bojujeme za svoj život a za svoje zákonné požiadavky. 22 Boh ich rozdrví pred naším zrakom. Vy sa ich však nebojte! 23 Len čo prestal hovoriť, náhle vyrazil proti nim. Serón a jeho vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku pred jeho očami. 24 Židia ho prenasledovali dole svahom k Bét-Chorónu až po rovinu. Padlo z nich asi osemsto mužov, ostatní utiekli na územie Filištíncov. 25 Strach a zdesenie z Júdu a jeho bratov sa začali šíriť a dopadať na okolité národy. 26 Jeho meno preniklo až ku kráľovi a pohanské národy rozprávali o Júdových bojoch. 27 Keď sa kráľ Antiochos o tom dopočul, vzplanul hnevom. Rozoslal poslov a zhromaždil všetky vojenské sily svojho kráľovstva, obrovskú vojenskú moc. 28 Otvoril svoju pokladnicu a dal vojenským oddielom žold na celý rok. Rozkázal im, aby boli pripravení na každé nasadenie. 29 Videl, že v pokladnici je málo striebra a že výnosy z daní krajiny sú malé, a to pre nepokoje a biedu v krajine, čo zavinil sám tým, že zrušil pradávne zákony. 30 Obával sa, že nebude mať — ako už raz či dva razy predtým — dosť peňazí na výdavky a dary, ktoré doteraz štedrou rukou rozdával hojnejšie ako králi pred ním. 31 Bol vo veľkých rozpakoch. Rozhodol sa ísť do Perzie, prevziať tam dane z krajín a tak nahromadiť mnoho striebra. 32 Lyziáša, slávneho človeka z kráľovského rodu, nechal ako správcu nad záležitosťami kráľovstva od rieky Eufrat až po egyptské končiny. 33 Mal vychovávať jeho syna Antiocha, kým sa on nevráti. 34 Dal mu polovicu vojenských síl i slonov. Vydal mu príkazy o všetkom, čo zamýšľal s obyvateľmi Judska a Jeruzalema: 35 mal proti nim poslať vojsko, ktoré by úplne zničilo moc Izraela i to, čo ostalo z Jeruzalema, a vymazalo by i pamiatku na nich z toho miesta. 36 Na všetkých ich územiach mal usadiť cudzincov a krajinu im mal rozdeliť losovaním. 37 Kráľ si vzal zostávajúcu polovicu vojenských síl. V roku stoštyridsaťsedem vytiahol zo svojho kráľovského mesta Antiochie, prekročil rieku Eufrat a prešiel na vyššie položené územia. 38 Potom si Lyziáš spomedzi kráľovských priateľov vyvolil Dorymenovho syna Ptolemaia, Nikanora a Gorgia, udatných mužov. 39 Poslal s nimi štyridsaťtisíc pešiakov a sedemtisíc jazdcov, aby vnikli do judskej krajiny a aby ju podľa kráľovho rozkazu spustošili. 40 Oni vyrazili so všetkou svojou vojenskou mocou; prišli a rozložili si tábor na rovine v blízkosti Emauz. 41 Keď sa o nich dopočuli kupci tej krajiny, nabrali veľmi mnoho zlata, striebra i pút na nohy a prišli do tábora, aby tam nakúpili Izraelitov ako otrokov. K vojsku sa pripojili aj oddiely zo Sýrie a z krajiny cudzincov. 42 Júda a jeho bratia videli, že nebezpečenstvo nadmieru vzrástlo a že vojská táboria už na ich území. Dozvedeli sa o kráľovom príkaze, podľa ktorého mali ľud úplne zničiť a vyhubiť. 43 Vtedy povedali jeden druhému: Postavme sa proti poníženiu nášho ľudu, bojujme za náš ľud a za svätyňu! 44 Zišlo sa celé zhromaždenie, aby boli pripravení bojovať, modliť sa a prosiť o milosť a zľutovanie. 45 Jeruzalem bol totiž neobývaný ako púšť. Nikto z jeho detí nevchádzal doň a nevychádzal z neho. Svätyňa bola znesvätená, cudzinci obsadili pevnosť a stala sa obydlím pohanov. Radosť bola Jákobovi odňatá, zamĺkla píšťala i citara. 46 Židia sa zišli a prišli do Micpy oproti Jeruzalemu, lebo Micpa bola kedysi pre Izrael miestom modlitieb. 47 V ten deň sa postili, obliekli si kajúce rúcho, sypali si popol na hlavu a roztrhli si odev. 48 Rozvinuli knihu zákona podobne, ako keď sa pohania vypytujú svojich modiel. 49 Priniesli kňazské rúcha, prvotiny a desiatky. Povolali i nazirejov, ktorí doplnili dni svojich sľubov. 50 Potom volali veľkým hlasom k nebesiam: Čo máme urobiť s týmito ľuďmi a kam ich máme odviesť? 51 Aj tvoja svätyňa je znesvätená a poškvrnená a tvoji kňazi sú zarmútení a ponížení. 52 Hľa, pohanské národy sa zhromaždili proti nám, aby nás vyhubili. Ty vieš, čo zamýšľajú proti nám. 53 Ako môžeme obstáť pred nimi, ak nám ty nepomôžeš? 54 Zatrúbili na trúby a volali veľkým hlasom. 55 Potom Júda ustanovil vodcov ľudu, tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov aj desiatnikov. 56 Tým, ktorí si stavali dom, ktorí sa mali ženiť, ktorí vysádzali vinice, a tým, ktorí sa báli, prikázal, aby sa každý podľa predpisov zákona vrátil do svojho domu. 57 Potom vojsko vyrazilo a utáborilo sa južne od Emauz. 58 Júda povedal: Opášte sa a vzmužte sa! Zavčas ráno buďte pripravení bojovať proti týmto pohanským národom, ktoré sa zhromaždili proti nám, aby zničili nás i našu svätyňu. 59 Lebo lepšie nám je umrieť v boji, ako sa pozerať na nešťastie nášho národa a svätyne. 60 Boh urobí, ako je jeho vôľa.

1Mach 3,3 - Pôvodne to bola asi ľudová báseň, ktorú prevzal svätopisec do svojej knihy. Poslednú časť verša, vzhľadom na súvislosť, je lepšie čítať podľa sýrskeho prekladu: "Zdvihol svoj štít proti táboru nepriateľov".

1Mach 3,4 - Porov. Gn 49,9; Nm 23,24; 2 Sam 1,23; 17,10; 1 Krn 12,8; Am 3,4.

1Mach 3,5 - Niektorých z nich trestal aj smrťou upálením, napr. Edomčanov (5,5), obyvateľov Karnaina (5,44) a Kalistenesa (2 Mach 8,33).

1Mach 3,7 - "Jakub" je tu miesto: "Izrael".

1Mach 3,8 - Porov. 1,67; 2,49; 2 Mach 10,1.4.

1Mach 3,10 - Tento Apolonius je známy ako "najvyšší daňový vyberač" z 1,30; 2 Mach 5,24. – Podľa niektorých bol tento Apolonius veliacim generálom Samárie, ktorého spomína Joz. Flávius (Starož. 12,7.1); mohol by to byť, ako niektorí myslia, tiež Apolonius Tarzeov alebo Apolonius Menesteov (2 Mach 3,5.7; 4,4.21).

1Mach 3,16 - Seron tiahol pravdepodobne od severu pozdĺž pobrežia k Lyde, odkiaľ zabočil na juhovýchod. Chcel sa dostať do Jeruzalema po známej ceste, ktorá viedla cez bethoronský priesmyk (úzka, kamenistá cesta medzi Dolným – "Bet 'Ur ettachta" – a Horným Bethoronom – "Bet 'Ur elfóka", asi 5 hodín severozápadne od Jeruzalema; porov. Joz 10,10 n.; 1 Sam 13,18; 1 Kr 9,17).

1Mach 3,17 - O stravovaní Júdovho mužstva porov. 2 Mach 5,27.

1Mach 3,18-22 - Júda povzbudzuje do boja poukazom na všemohúcnosť Boha. Porov. 1 Sam 14,6. – Miesto "On sám" (v. 22) má Vg: "Pán sám".

1Mach 3,27 - Márnotratnú veľkodušnosť Antiocha Epifanesa spomínajú Polybius (26,10; 31,3) a Diodor (31,16).

1Mach 3,31 - Porov. 2 Mach 9,2 n.

1Mach 3,32 - Za svojho zástupcu v západnej ríši ustanovil svojho dôverníka a bývalého satrapu v Celosýrii Lyziáša. Podľa Vg býva označovaný za kráľovho pokrvného, ale výraz: "aner endokos kai apo genús tés bazileías" – významný muž z kráľovského rodu – treba brať ako čestný titul, označenie pre najvyššiu kráľovskú šľachtu. Porov. tiež 10,89.

1Mach 3,33 - Antiochus zveril Lyziášovi výchovu svojho syna, neskoršie Antiocha V. Eupatora (164–162), ako to dosvedčujú tiež Apianus a Polybius. Porov. 6,17; 7,2; 2 Mach 13,1 n.

1Mach 3,37 - "Náhorné (horné) kraje"– hornaté kraje Perzie a Médie. Tiež Polybius nazýva Perziu a Médiu "hornou" časťou Sýrie (5,40.7). R. 147 Sel. bol medzi jarou 165 a jarou 164 pr. Kr.

1Mach 3,38 - Lyziáš poveril výpravou proti Židom troch Sýrčanov: Ptolemeus, syn Dorymenesov, asi vedúca osobnosť v náboženskej politike Epifanesa (porov. 2 Mach 6,8; 2,8), býva stotožňovaný s Ptolemeom Makronom (2 Mach 4,45; 10,12). Kedysi bol ustanovený od Ptolemea Eupatora (Polybius 27,12) za egyptského guvernéra na ostrove Cyprus. Ale odpadol od Ptolemea a pridal sa k Antiochovi Epifanesovi, ktorý ho ustanovil za veliaceho generála Celosýrie a Fenície (2 Mach 8,8). Jeruzalemský guvernér Filip (2 Mach 5,22) upozornil Ptolemea na nebezpečenstvo židovského povstania a tento zas oznámil celú vec Lyziášovi – ako správcovi západnej polovice Sýrskej ríše. Lyziáš pridelil Ptolemeovi dvoch generálov: Nikanora, syna Patroklovho, (2 Mach 8,9) a Gorgiáša (porov. 2 Mach 8,9; asi tento Gorgiáš neskoršie vystupuje ako vojvodca v Edomsku a vedie operácie v Jamnii, 1 Mach 5,59–61; 2 Mach 10,14; 12,32–37). Sám Ptolemeus sa nezúčastnil bojov, všetko ponechal na Nikanora a Gorgiáša. Každý si však počínal na vlastnú päsť.

1Mach 3,39 - 2 Mach 8,9 udáva celkový počet vojska len 20 000 mužov. Pravdepodobnejšie je číslo 10 000 pešiakov, ako udáva sýr. preklad.

1Mach 3,40 - Vojsko tiahlo cez Feníciu a rozložilo sa pri Emauzoch ("Emaus", dnes Amuás, 8 km juhozápadne od Bethorona, uprostred cesty z Jafy do Jeruzalema) na Šefelskej rovine, kde sa začína Júdske pohorie. Neskoršie sa mesto nazývalo Nikopolis.

1Mach 3,41 - Podľa 2 Mach 8,10 pozval sám Nikanor obchodníkov s otrokmi. Miesto "sluhov" čítajú niektoré rukopisy: "povrazov", potrebných na zväzovanie otrokov. Pripojilo sa aj "sýrske vojsko", ktoré bolo roztrúsené po menších posádkach v Palestíne. Porov. 1,36; 2,44; 2 Mach 8,6.

1Mach 3,42-44 - Porov. 2 Mach 8,12–23.

1Mach 3,45 - "Jakub" je tu miesto: "Izrael". – Zvuk "píšťaly a citary" bol prejavom pokoja a radosti. Porov. Jer 30,19; 31,4; Zach 8,5.

1Mach 3,46 - Masfa, známa zo Samuelových čias (1 Sam 7,5 n.), dnes Nebi Samuil, 10 km severovýchodne od Jeruzalema. Porov. Joz 18,26; Sdc 20,1 n.; 1 Kr 15,22. Podľa niektorých stála Masfa na pahorku Tell en-Nasbe, severozápadne od er-Rám a severne od Jeruzalema.

1Mach 3,47 - Porov. 2 Sam 13,19; Est 4,1.3; Jer 6,26; Nár 2,10 a iné.

1Mach 3,48 - Najpravdepodobnejší zmysel: Pre istotu pýtali sa aj Svätého písma, či im bude Boh pomáhať. Bezmyšlienkovite otvorili knihu Svätého písma a to miesto, ktoré sa im práve otvorilo, pokladali za Božiu odpoveď. (Porov. tiež 2 Mach 8,23.)

1Mach 3,55 - Organizácia vojska, zadelenie bojovníkov do riadnych vojenských útvarov, je podmienka pravidelného boja, ktorý zamýšľal viesť Júda proti nepriateľom. Porov. Nm 31,14.48.52; Ex 18,21–26; Dt 1,15. – O rozdelení Júdovho vojska porov. 2 Mach 8,22. Jedna správa sa doplňuje druhou.