Kniha Genezis - 1. Mojžišova

1 (EKU) Lában včasráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry, požehnal ich a vrátil sa domov.
1 (KAT) Keď Laban ráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry a požehnal ich. Potom sa pobral a vrátil sa do svojho bydliska.

2 (EKU) Keď potom Jákob pokračoval v ceste, na ktorú sa vybral, stretli ho Boží anjeli.
2 (KAT) Aj Jakub šiel svojou cestou. Tu ho stretli Boží anjeli.

3 (EKU) Len čo ich zbadal, povedal: Toto je Boží tábor. To miesto nazval Machanajim.
3 (KAT) Keď ich Jakub videl, povedal: „To je tábor Božích vojov!“ Preto nazval to miesto Mahanaim.

4 (EKU) Jákob vyslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ézavovi do krajiny Seír, na edómske územie.
4 (KAT) Potom Jakub poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezauovi do krajiny Seir, do končín Edomu,

5 (EKU) Prikázal im: Takto poviete môjmu pánovi Ézavovi: Toto ti odkazuje tvoj sluha Jákob: Môj dočasný pobyt u Lábana sa predĺžil až doteraz.
5 (KAT) a dal im príkaz, hovoriac: „Takto budete vravieť môjmu pánovi Ezauovi: »Tvoj sluha Jakub ti odkazuje: U Labana som býval ako cudzinec a bol som tam až do dnešného dňa.

6 (EKU) Mám voly, osly, ovce, sluhov a slúžky. Posielam posolstvo môjmu pánovi, aby som získal tvoju priazeň.
6 (KAT) Mám dobytok, osly, stáda, sluhov a slúžky. Posielam však (poslov), aby som to oznámil môjmu pánovi a našiel v tvojich očiach milosť!«“

7 (EKU) Poslovia sa vrátili k Jákobovi a povedali mu: Došli sme k tvojmu bratovi Ézavovi, ktorý ti už ide v ústrety so štyristo mužmi.
7 (KAT) No poslovia sa vrátili k Jakubovi a povedali mu: „Došli sme k tvojmu bratovi Ezauovi a on ti ide so štyristo mužmi oproti!“

8 (EKU) Jákoba prepadol veľký strach a úzkosť. Preto svojich ľudí, ako aj ovce, dobytok a ťavy rozdelil na dva tábory.
8 (KAT) I bál sa Jakub veľmi a trápil sa. Potom rozdelil ľudí, čo s ním boli, aj stáda, dobytok a ťavy na dva tábory,

9 (EKU) Povedal: Keď Ézav príde k jednému táboru a porazí ho, druhý tábor zostane a zachráni sa.
9 (KAT) lebo si myslel: Ak Ezau napadne a premôže jeden tábor, druhý tábor bude môcť uniknúť.

10 (EKU) Jákob povedal: Boh môjho otca Abraháma, Boh môjho otca Izáka, Hospodin, ty si mi sľúbil: Vráť sa do svojej krajiny, do svojho rodiska a postarám sa, aby ti bolo dobre.
10 (KAT) A Jakub sa modlil: „Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Pane, ktorý si mi hovoril: »Vráť sa späť do svojej krajiny a k svojim príbuzným a postarám sa o tvoje šťastie.«

11 (EKU) Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory.
11 (KAT) Nie som hoden všetkých tých milostí a všetkej vernosti, ktorú si svojmu služobníkovi preukázal, lebo (len) so svojou palicou som tu prekročil Jordán a teraz som s dvoma tábormi.

12 (EKU) Vysloboď ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ézava, lebo sa bojím, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi.
12 (KAT) Vysloboď ma z rúk môjho brata, z Ezauových rúk, lebo sa veľmi bojím, aby neprišiel a nezahubil mňa aj matky s deťmi.

13 (EKU) Ty si mi sľúbil: Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok, čo sa pre množstvo nedá spočítať.
13 (KAT) Veď ty si prisľúbil: »Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo a rozmnožím tvoje potomstvo ako piesok pri mori, ktorý pre množstvo nemožno spočítať.«“

14 (EKU) Ešte v tú noc tam prenocoval, potom oddelil zo stáda dary pre svojho brata Ézava:
14 (KAT) I prenocoval tam a potom oddelil zo svojho imania ako dar pre svojho brata Ezaua

15 (EKU) dvesto kôz, dvadsať capov, dvesto oviec, dvadsať baranov,
15 (KAT) dvesto kôz a dvadsať capov, dvesto oviec a dvadsať baranov,

16 (EKU) tridsať pridájajúcich tiav s ich mláďatami, štyridsať kráv, desať býkov, dvadsať oslíc a desať osliat.
16 (KAT) tridsať dojčiacich tiav aj s ich mláďatami, štyridsať kráv a desať býkov, dvesto oslíc a desať oslích žriebät.

17 (EKU) Po čriedach ich odovzdal svojim sluhom a povedal: Choďte dopredu a udržujte odstup medzi čriedami.
17 (KAT) A oddal ich po čriedach svojim sluhom a svojim sluhom povedal: „Choďte predo mnou a zachovajte odstup medzi čriedou a čriedou!“

18 (EKU) Prvému rozkázal: Keď sa stretneš s mojím bratom Ézavom a spýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie je to, čo ženieš,
18 (KAT) Prvému prikázal takto: „Keď ťa stretne môj brat Ezau a ak sa obráti na teba s otázkou: »Čí si a kde ideš? A čie je toto, čo ženieš?« -

19 (EKU) odpovedz: Je to dar tvojho služobníka Jákoba, ktorý posiela svojmu pánovi Ézavovi, a aj on ide za nami.
19 (KAT) odpovieš: »Som tvojho služobníka Jakuba. A toto je dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ezauovi. On sám je za nami!«“

20 (EKU) Takéto príkazy dal druhému, tretiemu i všetkým, čo mali čriedy. Podobne povedzte Ézavovi, keď sa s ním stretnete:
20 (KAT) Takto prikázal druhému i tretiemu a všetkým, ktorí hnali čriedy: „Ako som teraz hovoril, tak poviete Ezauovi, keď ho stretnete,

21 (EKU) Aj on sám, tvoj služobník Jákob, ide za nami. Povedal si: Udobrím ho darom, ktorý ma predchádza, a len potom sa mu ukážem. Azda ma prijme priateľsky.
21 (KAT) a ešte dodáte: »Hľa, tvoj služobník Jakub je za nami!«“ Myslel totiž takto: Udobrím ho darmi, ktoré ma predchádzajú; len potom predstúpim pred neho. Možno bude zhovievavý.

22 (EKU) Dar ho predchádzal, no on zostal cez noc v tábore.
22 (KAT) A išiel dar pred ním, kým on ostal tej noci v tábore.

23 (EKU) Jákob ešte za noci vstal, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbók.
23 (KAT) Ale ešte tej noci vstal, zobral so sebou obe ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prešiel cez brod Jabok.

24 (EKU) Vzal ich a previedol cez potok so všetkým, čo mal.
24 (KAT) Vzal ich a previedol ich cez rieku a preniesol tiež všetko svoje imanie.

25 (EKU) Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým nevyšli zore.
25 (KAT) Len Jakub sám zostal. Tu zápasil s ním akýsi muž až do východu zory.

26 (EKU) Keď videl, že ho nepremôže, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb.
26 (KAT) Keď onen videl, že ho neprevládze, dotkol sa jeho bederného kĺbu, takže Jakubovi sa bederný kĺb vykĺboval, kým on s ním zápasil.

27 (EKU) Povedal: Pusti ma, lebo už vychádzajú zore. Jákob odpovedal: Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.
27 (KAT) Potom onen povedal: „Pusť ma, lebo vychodí zora!“ On však odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“

28 (EKU) Ten sa ho spýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Jákob.
28 (KAT) Onen mu povedal: „Ako sa voláš?“ On mu odpovedal: „Jakub.“

29 (EKU) Ten povedal: Už sa nebudeš volať Jákob, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si.
29 (KAT) Vtedy onen povedal: „Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom a s mužmi a zvíťazil si.“

30 (EKU) Jákob sa ho potom spýtal: Prezraď mi svoje meno. Ten mu odpovedal: Prečo chceš vedieť moje meno? Tam ho požehnal.
30 (KAT) Jakub povedal: „Prezraď mi svoje meno!“ Onen odpovedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno?“ A požehnal ho tam.

31 (EKU) Jákob nazval to miesto Peníel, lebo povedal: Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive.
31 (KAT) Nato Jakub nazval to miesto Fanuel (Božia tvár), lebo (tak povedal) „videl som Boha z tváre do tváre a pritom som ostal nažive!“

32 (EKU) Keď zašiel za Penúel, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb.
32 (KAT) Len čo bol za Fanuelom, vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro.

33 (EKU) Preto Izraeliti dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu, lebo šľacha Jákobovho bedrového kĺbu bola poranená.
33 (KAT) Preto až dodnes Izraeliti nejedia šľachy bederného kĺbu, ktoré spojujú bederný kĺb, lebo on sa dotkol šľachy na Jakubovom bedernom kĺbe.