  | 1. Kniha MojžišovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 1Moj 32, 1-33 |
1 1Moj 32, 1 Včasráno Lábán pobozkal svojich vnukov aj dcéry a požehnal ich. Potom sa Lábán pobral domov. 2 1Moj 32, 2 Keď Jákob šiel svojou cestou, stretli ho Boží anjeli. 3 1Moj 32, 3 Keď ich Jákob uzrel, povedal: To je Boží tábor. A dal tomu miestu meno Machanajim. 4 1Moj 32, 4 Potom Jákob poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ézavovi do krajiny Séír, na územie Edómu. 5 1Moj 32, 5 A rozkázal im: Toto povedzte môjmu pánovi Ézavovi: Takto vraví tvoj sluha Jákob: U Lábána som býval ako cudzinec a zostal som tam až doteraz. 6 1Moj 32, 6 Nadobudol som si tam voly, osly, ovce, sluhov i slúžky a posielam posolstvo svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach. 7 1Moj 32, 7 Potom sa poslovia vrátili k Jákobovi a povedali: Došli sme k tvojmu bratovi Ézavovi, ktorý ti ide oproti, a s ním 400 mužov. 8 1Moj 32, 8 Vtedy sa Jákoba zmocnil veľký strach a úzkosť. Nato rozdelil ľudí, čo boli s ním, ovce, rožný statok i ťavy na dva tábory 9 1Moj 32, 9 a povedal: Ak Ézav príde k prvému táboru a porazí ho, druhý tábor môže uniknúť. 10 1Moj 32, 10 Potom Jákob povedal: Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Hospodine, ktorý si mi riekol: Vráť sa do svojej krajiny i do svojho rodiska a dobre naložím s tebou: 11 1Moj 32, 11 Nie som hoden všetkej milosti a všetkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu sluhovi, lebo len s palicou som prebrodil tento Jordán, a teraz mám dva tábory. 12 1Moj 32, 12 Vysloboď ma, prosím, z rúk môjho brata, z rúk Ézava, lebo sa ho bojím, že príde a zabije mňa i matky s deťmi. 13 1Moj 32, 13 Ale Ty si zasľúbil: Len dobre naložím s tebou a rozhojním tvoje potomstvo ako morský piesok, že sa nebude dať pre množstvo spočítať. 14 1Moj 32, 14 I prenocoval tej noci tam, a z toho, čo mu prišlo pod ruku, vzal dar pre svojho brata Ézava: 15 1Moj 32, 15 dvesto kôz a dvadsať kozlov, dvesto bahníc a dvadsať baranov, 16 1Moj 32, 16 tridsať plekajúcich tiav a ich mladé, štyridsať kráv a desať juncov, dvadsať oslíc a desať osliat. 17 1Moj 32, 17 Zveril ich svojim sluhom, každú čriedu osobitne. Potom povedal sluhom: Choďte predo mnou, ale zachovávajte odstup medzi jednotlivými čriedami. 18 1Moj 32, 18 Prvému rozkázal: Ak ťa stretne môj brat Ézav a opýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie sú tieto zvieratá pred tebou, 19 1Moj 32, 19 odpovedz: Patria tvojmu sluhovi Jákobovi; je to dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ézavovi, a on sám je už za nami. 20 1Moj 32, 20 Tak rozkázal aj druhému, aj tretiemu, aj všetkým, ktorí hnali čriedy: Podobne hovorte Ézavovi, keď ho stretnete, 21 1Moj 32, 21 a povedzte: Hľa, aj tvoj sluha Jákob ide za nami. Pomyslel si totiž: Udobrím si ho darom, ktorý ide predo mnou, a len potom sa mu ukážem na oči; azda ma prívetivo prijme. 22 1Moj 32, 22 Tak dar išiel popredku a on ostal tej noci v tábore. 23 1Moj 32, 23 Ešte tej noci vstal, vzal svoje obidve ženy i obe slúžky aj svojich jedenásť synov a prekročil brod na Jabboku. 24 1Moj 32, 24 Vzal ich a prepravil cez potok; prepravil aj všetko, čo mal. 25 1Moj 32, 25 Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora. 26 1Moj 32, 26 Keď videl, že ho nepremôže, udrel ho po bedernom kĺbe. Jákobovi sa vytkol bederný kĺb, keď s ním zápasil. 27 1Moj 32, 27 A onen mu povedal: Pusť ma, lebo vychádza ranná zora! Jákob však odpovedal: Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš. 28 1Moj 32, 28 Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob. 29 1Moj 32, 29 Vtedy onen riekol: Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraelom, lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si. 30 1Moj 32, 30 Vtedy Jákob prosil: Oznám mi, prosím, svoje meno! Onen mu však odpovedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? A tam ho požehnal. 31 1Moj 32, 31 Jákob dal tomu miestu meno Peníél, lebo - tak hovoril - videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive. 32 1Moj 32, 32 Keď prechádzal cez Penúél, vyšlo nad ním slnko, ale on kríval pre svoje bedro. 33 1Moj 32, 33 Preto až po dnes Izraelci nejedia šľachy z bederného kĺbu, lebo onen sa dotkol šľachy na bedernom kĺbe Jákobovom.
| | | 1Moj 32, 1-33 |
Verš 1
Včasráno Lábán pobozkal svojich vnukov aj dcéry a požehnal ich. Potom sa Lábán pobral domov.
Gn 48:16 - a anjel, ktorý ma vykúpil z každej tiesne, nech chlapcov požehná, nech sa volajú mojím menom a menom mojich otcov Abraháma a Izáka a nech sa preveľmi rozmnožia na zemi.
Verš 26
Keď videl, že ho nepremôže, udrel ho po bedernom kĺbe. Jákobovi sa vytkol bederný kĺb, keď s ním zápasil.
Oz 12:3 - Hospodin má spor s Júdom, potrestať chce Jákoba podľa jeho ciest a odplatiť mu podľa jeho skutkov.
Verš 12
Vysloboď ma, prosím, z rúk môjho brata, z rúk Ézava, lebo sa ho bojím, že príde a zabije mňa i matky s deťmi.
Gn 28:13 - A hľa, Hospodin stál nad ním a hovoril: Ja som Hospodin Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izákov; zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojim potomkom.
Verš 28
Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob.
Gn 35:10 - I riekol mu Boh: Tvoje meno je Jákob, nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izrael bude meno tvoje. Vtedy ho nazval Izraelom.
Verš 9
a povedal: Ak Ézav príde k prvému táboru a porazí ho, druhý tábor môže uniknúť.
Gn 31:13 - Ja som Boh Bételu, kde si pomazal posvätný stĺp a kde si mi dal sľub. Teraz sa pober, odíď z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej zeme.
Gn 32,1-3 - Keď Jakub utekal pred rozhnevaným Ezauom, v Beteli videl anjelov, ktorí ho uistili, že sa mu všetko bude dariť. Teraz je anjelov omnoho viac ako prv, preto miesto, kde sa mu zjavili, nazýva Machanaim ,bojisko, tábor, vojsko'. Meno sa zachovalo v dnešnom Mahne.
Gn 32,4 - Ako sa Jakub blížil k vlasti, robil opatrenia na stretnutie s Ezauom. Rozprávanie predstavuje zvrat v myslení a konaní oboch bratov a je lekciou o odpustení a zmierení.
Gn 32,25-33 - Zápas je skutočný, jeho zmysel je náznačný. Jakub sa nemá čoho obávať, zvíťazí. Jakubovi sa vykĺboval bederný kĺb, pravdepodobne uvoľnila sa mu šľacha v nohe, a tak sa nemohol riadne opierať na nohu. Preto pri ďalšom zápolení drží sa pevne svojho záhadného súpera. – Slovami "Pusť ma…" anjel doznáva, že je premožený, víťazstvo prenecháva Jakubovi. Lenže Jakub poznáva, že muž je nadprirodzený zjav, a preto prosí od neho požehnanie ako záruku mieru (Oz 12,4 n.). Jakub dostáva požehnanie a nové meno Izrael, t. j. ,bojovník s Bohom' alebo ,Boží bojovník'.
