1. Kniha Mojžišova

1 (ECAV) Včasráno Lábán pobozkal svojich vnukov aj dcéry a požehnal ich. Potom sa Lábán pobral domov.
1 (KAT) Keď Laban ráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry a požehnal ich. Potom sa pobral a vrátil sa do svojho bydliska.

2 (ECAV) Keď Jákob šiel svojou cestou, stretli ho Boží anjeli.
2 (KAT) Aj Jakub šiel svojou cestou. Tu ho stretli Boží anjeli.

3 (ECAV) Keď ich Jákob uzrel, povedal: To je Boží tábor. A dal tomu miestu meno Machanajim.
3 (KAT) Keď ich Jakub videl, povedal: „To je tábor Božích vojov!“ Preto nazval to miesto Mahanaim.

4 (ECAV) Potom Jákob poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ézavovi do krajiny Séír, na územie Edómu.
4 (KAT) Potom Jakub poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezauovi do krajiny Seir, do končín Edomu,

5 (ECAV) A rozkázal im: Toto povedzte môjmu pánovi Ézavovi: Takto vraví tvoj sluha Jákob: U Lábána som býval ako cudzinec a zostal som tam až doteraz.
5 (KAT) a dal im príkaz, hovoriac: „Takto budete vravieť môjmu pánovi Ezauovi: »Tvoj sluha Jakub ti odkazuje: U Labana som býval ako cudzinec a bol som tam až do dnešného dňa.

6 (ECAV) Nadobudol som si tam voly, osly, ovce, sluhov i slúžky a posielam posolstvo svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach.
6 (KAT) Mám dobytok, osly, stáda, sluhov a slúžky. Posielam však (poslov), aby som to oznámil môjmu pánovi a našiel v tvojich očiach milosť!«“

7 (ECAV) Potom sa poslovia vrátili k Jákobovi a povedali: Došli sme k tvojmu bratovi Ézavovi, ktorý ti ide oproti, a s ním 400 mužov.
7 (KAT) No poslovia sa vrátili k Jakubovi a povedali mu: „Došli sme k tvojmu bratovi Ezauovi a on ti ide so štyristo mužmi oproti!“

8 (ECAV) Vtedy sa Jákoba zmocnil veľký strach a úzkosť. Nato rozdelil ľudí, čo boli s ním, ovce, rožný statok i ťavy na dva tábory
8 (KAT) I bál sa Jakub veľmi a trápil sa. Potom rozdelil ľudí, čo s ním boli, aj stáda, dobytok a ťavy na dva tábory,

9 (ECAV) a povedal: Ak Ézav príde k prvému táboru a porazí ho, druhý tábor môže uniknúť.
9 (KAT) lebo si myslel: Ak Ezau napadne a premôže jeden tábor, druhý tábor bude môcť uniknúť.

10 (ECAV) Potom Jákob povedal: Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Hospodine, ktorý si mi riekol: Vráť sa do svojej krajiny i do svojho rodiska a dobre naložím s tebou:
10 (KAT) A Jakub sa modlil: „Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Pane, ktorý si mi hovoril: »Vráť sa späť do svojej krajiny a k svojim príbuzným a postarám sa o tvoje šťastie.«

11 (ECAV) Nie som hoden všetkej milosti a všetkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu sluhovi, lebo len s palicou som prebrodil tento Jordán, a teraz mám dva tábory.
11 (KAT) Nie som hoden všetkých tých milostí a všetkej vernosti, ktorú si svojmu služobníkovi preukázal, lebo (len) so svojou palicou som tu prekročil Jordán a teraz som s dvoma tábormi.

12 (ECAV) Vysloboď ma, prosím, z rúk môjho brata, z rúk Ézava, lebo sa ho bojím, že príde a zabije mňa i matky s deťmi.
12 (KAT) Vysloboď ma z rúk môjho brata, z Ezauových rúk, lebo sa veľmi bojím, aby neprišiel a nezahubil mňa aj matky s deťmi.

13 (ECAV) Ale Ty si zasľúbil: Len dobre naložím s tebou a rozhojním tvoje potomstvo ako morský piesok, že sa nebude dať pre množstvo spočítať.
13 (KAT) Veď ty si prisľúbil: »Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo a rozmnožím tvoje potomstvo ako piesok pri mori, ktorý pre množstvo nemožno spočítať.«“

14 (ECAV) I prenocoval tej noci tam, a z toho, čo mu prišlo pod ruku, vzal dar pre svojho brata Ézava:
14 (KAT) I prenocoval tam a potom oddelil zo svojho imania ako dar pre svojho brata Ezaua

15 (ECAV) dvesto kôz a dvadsať kozlov, dvesto bahníc a dvadsať baranov,
15 (KAT) dvesto kôz a dvadsať capov, dvesto oviec a dvadsať baranov,

16 (ECAV) tridsať plekajúcich tiav a ich mladé, štyridsať kráv a desať juncov, dvadsať oslíc a desať osliat.
16 (KAT) tridsať dojčiacich tiav aj s ich mláďatami, štyridsať kráv a desať býkov, dvesto oslíc a desať oslích žriebät.

17 (ECAV) Zveril ich svojim sluhom, každú čriedu osobitne. Potom povedal sluhom: Choďte predo mnou, ale zachovávajte odstup medzi jednotlivými čriedami.
17 (KAT) A oddal ich po čriedach svojim sluhom a svojim sluhom povedal: „Choďte predo mnou a zachovajte odstup medzi čriedou a čriedou!“

18 (ECAV) Prvému rozkázal: Ak ťa stretne môj brat Ézav a opýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie sú tieto zvieratá pred tebou,
18 (KAT) Prvému prikázal takto: „Keď ťa stretne môj brat Ezau a ak sa obráti na teba s otázkou: »Čí si a kde ideš? A čie je toto, čo ženieš?« -

19 (ECAV) odpovedz: Patria tvojmu sluhovi Jákobovi; je to dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ézavovi, a on sám je už za nami.
19 (KAT) odpovieš: »Som tvojho služobníka Jakuba. A toto je dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ezauovi. On sám je za nami!«“

20 (ECAV) Tak rozkázal aj druhému, aj tretiemu, aj všetkým, ktorí hnali čriedy: Podobne hovorte Ézavovi, keď ho stretnete,
20 (KAT) Takto prikázal druhému i tretiemu a všetkým, ktorí hnali čriedy: „Ako som teraz hovoril, tak poviete Ezauovi, keď ho stretnete,

21 (ECAV) a povedzte: Hľa, aj tvoj sluha Jákob ide za nami. Pomyslel si totiž: Udobrím si ho darom, ktorý ide predo mnou, a len potom sa mu ukážem na oči; azda ma prívetivo prijme.
21 (KAT) a ešte dodáte: »Hľa, tvoj služobník Jakub je za nami!«“ Myslel totiž takto: Udobrím ho darmi, ktoré ma predchádzajú; len potom predstúpim pred neho. Možno bude zhovievavý.

22 (ECAV) Tak dar išiel popredku a on ostal tej noci v tábore.
22 (KAT) A išiel dar pred ním, kým on ostal tej noci v tábore.

23 (ECAV) Ešte tej noci vstal, vzal svoje obidve ženy i obe slúžky aj svojich jedenásť synov a prekročil brod na Jabboku.
23 (KAT) Ale ešte tej noci vstal, zobral so sebou obe ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prešiel cez brod Jabok.

24 (ECAV) Vzal ich a prepravil cez potok; prepravil aj všetko, čo mal.
24 (KAT) Vzal ich a previedol ich cez rieku a preniesol tiež všetko svoje imanie.

25 (ECAV) Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora.
25 (KAT) Len Jakub sám zostal. Tu zápasil s ním akýsi muž až do východu zory.

26 (ECAV) Keď videl, že ho nepremôže, udrel ho po bedernom kĺbe. Jákobovi sa vytkol bederný kĺb, keď s ním zápasil.
26 (KAT) Keď onen videl, že ho neprevládze, dotkol sa jeho bederného kĺbu, takže Jakubovi sa bederný kĺb vykĺboval, kým on s ním zápasil.

27 (ECAV) A onen mu povedal: Pusť ma, lebo vychádza ranná zora! Jákob však odpovedal: Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš.
27 (KAT) Potom onen povedal: „Pusť ma, lebo vychodí zora!“ On však odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“

28 (ECAV) Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob.
28 (KAT) Onen mu povedal: „Ako sa voláš?“ On mu odpovedal: „Jakub.“

29 (ECAV) Vtedy onen riekol: Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraelom, lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si.
29 (KAT) Vtedy onen povedal: „Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom a s mužmi a zvíťazil si.“

30 (ECAV) Vtedy Jákob prosil: Oznám mi, prosím, svoje meno! Onen mu však odpovedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? A tam ho požehnal.
30 (KAT) Jakub povedal: „Prezraď mi svoje meno!“ Onen odpovedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno?“ A požehnal ho tam.

31 (ECAV) Jákob dal tomu miestu meno Peníél, lebo - tak hovoril - videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive.
31 (KAT) Nato Jakub nazval to miesto Fanuel (Božia tvár), lebo (tak povedal) „videl som Boha z tváre do tváre a pritom som ostal nažive!“

32 (ECAV) Keď prechádzal cez Penúél, vyšlo nad ním slnko, ale on kríval pre svoje bedro.
32 (KAT) Len čo bol za Fanuelom, vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro.

33 (ECAV) Preto až po dnes Izraelci nejedia šľachy z bederného kĺbu, lebo onen sa dotkol šľachy na bedernom kĺbe Jákobovom.
33 (KAT) Preto až dodnes Izraeliti nejedia šľachy bederného kĺbu, ktoré spojujú bederný kĺb, lebo on sa dotkol šľachy na Jakubovom bedernom kĺbe.