  | KazateľBiblia - Sväté písmo(KJV - Anglický - King James) | Kaz 1, 1-18 |
1 (KJV) The words of the Preacher, the son of David, king in Jerusalem.
1 (KAT) Úvahy Dávidovho syna Kazateľa, kráľa nad Jeruzalemom.
2 (KJV) Vanity of vanities, saith the Preacher, vanity of vanities; all is vanity.
2 (KAT) Márnosť, len márnosť - hovorí Kazateľ. Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť.
3 (KJV) What profit hath a man of all his labour which he taketh under the sun?
3 (KAT) Aký osoh má človek zo všetkej svojej námahy, ktorou sa ustáva, (kým je) pod slnkom?
4 (KJV) One generation passeth away, and another generation cometh: but the earth abideth for ever.
4 (KAT) (Jedno) pokolenie prichádza, (iné) pokolenie odchádza. Zem však stojí naveky.
5 (KJV) The sun also ariseth, and the sun goeth down, and hasteth to his place where he arose.
5 (KAT) Slnko vychádza a slnko zapadá a ženie sa späť na miesto, kde (zasa) vyjde.
6 (KJV) The wind goeth toward the south, and turneth about unto the north; it whirleth about continually, and the wind returneth again according to his circuits.
6 (KAT) Veje na juh a obráti sa na sever, v ustavičnom krúžení duje vietor a vietor sa vo svojom kolobehu opätovne vracia.
7 (KJV) All the rivers run into the sea; yet the sea is not full; unto the place from whence the rivers come, thither they return again.
7 (KAT) Všetky rieky tečú do mora, a more sa nepreplňuje. Kde vyvreli, k tomu miestu tečú rieky späť, aby sa odtiaľ vydali na novú cestu.
8 (KJV) All things are full of labour; man cannot utter it: the eye is not satisfied with seeing, nor the ear filled with hearing.
8 (KAT) Všetky bytosti sú podrobené ustávaniu - vyrozprávať to nevládze nik. Oko sa nenasycuje videním, ucho sa nenapĺňa počúvaním.
9 (KJV) The thing that hath been, it is that which shall be; and that which is done is that which shall be done: and there is no new thing under the sun.
9 (KAT) Čo bolo, je to, čo aj zasa bude. A čo sa už stalo, to sa opäť stane. Nič nie je nové pod slnkom.
10 (KJV) Is there any thing whereof it may be said, See, this is new? it hath been already of old time, which was before us.
10 (KAT) Ak je niečo, o čom by človek povedal: „Pozri toto je niečo nové!“, už to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.
11 (KJV) There is no remembrance of former things; neither shall there be any remembrance of things that are to come with those that shall come after.
11 (KAT) Však na minulosť už niet spomienky a s budúcnosťou to bude tiež len tak. Nebude po nich spomienky u tých, čo budú nasledovať za nimi.
12 (KJV) I the Preacher was king over Israel in Jerusalem.
12 (KAT) Ja, Kazateľ, bol som kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.
13 (KJV) And I gave my heart to seek and search out by wisdom concerning all things that are done under heaven: this sore travail hath God given to the sons of man to be exercised therewith.
13 (KAT) A svojou mysľou som sa dal na to, že múdro preskúmam a vystopujem všetko, čo sa deje pod nebom. To trápne zamestnanie uložil Boh Adamovým synom, aby sa ním umárali.
14 (KJV) I have seen all the works that are done under the sun; and, behold, all is vanity and vexation of spirit.
14 (KAT) Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, - ale to všetko je márnosť a honba za vetrom!
15 (KJV) That which is crooked cannot be made straight: and that which is wanting cannot be numbered.
15 (KAT) Krivé sa nedá urobiť rovným a čoho niet, to nemožno počítať.
16 (KJV) I communed with mine own heart, saying, Lo, I am come to great estate, and have gotten more wisdom than all they that have been before me in Jerusalem: yea, my heart had great experience of wisdom and knowledge.
16 (KAT) Povedal som si v srdci: „Hľa, vzrástol som a zbohatol v múdrosti, moja myseľ videla mnoho múdrosti a vedomosti.“
17 (KJV) And I gave my heart to know wisdom, and to know madness and folly: I perceived that this also is vexation of spirit.
17 (KAT) Preto som sa v srdci rozhodol poznávať múdrosť a tiež poznávať, (čo je) bláznovstvo a pochabosť. Ale zistil som, že aj to je iba honba za vetrom.
18 (KJV) For in much wisdom is much grief: and he that increaseth knowledge increaseth sorrow.
18 (KAT) Lebo čím viac je múdrosti, tým väčšmi pribúda aj mrzutosti; a ako si niekto zväčšuje vedomosti, tak si zväčšuje aj bolesť.
| | | Kaz 1, 1-18 |
Verš 9
The thing that hath been, it is that which shall be; and that which is done is that which shall be done: and there is no new thing under the sun.
Kaz 3:15 - That which hath been is now; and that which is to be hath already been; and God requireth that which is past.
Verš 2
Vanity of vanities, saith the Preacher, vanity of vanities; all is vanity.
Ž 62:9 - Surely men of low degree are vanity, and men of high degree are a lie: to be laid in the balance, they are altogether lighter than vanity.
Ž 144:4 - Man is like to vanity: his days are as a shadow that passeth away.
Verš 3
What profit hath a man of all his labour which he taketh under the sun?
Kaz 2:22 - For what hath man of all his labour, and of the vexation of his heart, wherein he hath laboured under the sun?
Kaz 3:9 - What profit hath he that worketh in that wherein he laboureth?
Verš 4
One generation passeth away, and another generation cometh: but the earth abideth for ever.
Ž 104:5 - Who laid the foundations of the earth, that it should not be removed for ever.
Verš 7
All the rivers run into the sea; yet the sea is not full; unto the place from whence the rivers come, thither they return again.
Jób 38:8 - Or who shut up the sea with doors, when it brake forth, as if it had issued out of the womb?
Ž 104:9 - Thou hast set a bound that they may not pass over; that they turn not again to cover the earth.
Kaz 1,1 - Qohelet alebo Ecclesiastes (gr.): člen zhromaždenia (zhromaždenie – hebr. qahal, gr. ekklesía); znamená toho, kto hovorí – rečníka v zhromaždení (kazateľa), ktorý sa identifikuje s "kráľom nad Jeruzalemom". Ide tu o literárnu fikciu, ktorá za- mieňa autora so Šalamúnom, pretože sa preslávil múdrosťou (1 Kr 5,9–14).
Kaz 1,2 - "Márnosť" – hebrejsky hebel – znamená: vánok, dych, para a vôbec vec, ktorá rýchlo uniká, nemá dlhej stálosti.
Kaz 1,3 - "Pod slnkom – pod nebom", t. j. na tomto svete, v tomto časnom živote.
Kaz 1,4 - "Zem stojí naveky." Keď Sväté písmo hovorí o prírodných javoch, vyslovuje sa o nich neraz básnicky a iba podľa ľudových náhľadov, a nie teraz obvyklým vedeckým spôsobom.
Kaz 1,5 - "Ženie sa späť", podľa hebr. doslovne "túžobne sa hnať, žiadať si voľačo natoľko, že človek až dych tratí" (Jób 7,2). Možno, že v osnove pôvodne bolo "vracia sa" (podľa gr.).
Kaz 1,8 - Vg: Všetky veci unavujú človeka (ak pozoruje kolobeh mnohých prírodných javov).
Kaz 1,14 - Honba za vetrom: zhon za takou vecou, ktorú nemožno ani dohoniť, ani pevne uchytiť.
Kaz 1,16 - "Vzrástol som", podľa hebr. "rozmnožil som" (múdrosť svoju).
