1. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

1Kr 22, 1-54

1 A sedeli na pokoji tri roky; nebolo vojny medzi Sýriou a medzi Izraelom. 2 A stalo sa v treťom roku, že prišiel Jozafat, judský kráľ, dolu k izraelskému kráľovi. 3 A izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: Či viete, že Rámot Gileád patrí nám? A my mlčíme namiesto toho, aby sme ho vzali z ruky sýrskeho kráľa. 4 Preto povedal Jozafatovi: Či pojdeš so mnou do vojny do Rámot Gileáda? Na to riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Ja som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone jako tvoje kone. 5 Potom riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Opýtaj sa dnes, prosím, na slovo Hospodinovo. 6 A izraelský kráľ shromaždil prorokov, okolo štyristo mužov, a povedal im: Či mám ísť do vojny proti Rámot Gileádu a či nechať tak? A odpovedali: Iď hore, Pán dá do ruky kráľovej. 7 Ale Jozafat riekol: Či nie je tu už proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho? 8 Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Je tu ešte jeden muž, skrze ktorého by bolo možno opýtať sa Hospodina, ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobrého, iba zlé, Micheáš, syn Jimlu. Avšak Jozafat riekol: Nech tak nehovorí kráľ! 9 Vtedy zavolal izraelský kráľ jedného komorníka a povedal: Doveď sem rýchle Micheáša, syna Jimlu! 10 A izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli každý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom, na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi. 11 A Cedekiáš, syn Kenaanov, si bol spravil železné rohy a povedal: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš klať Sýrov, dokiaľ im len neučiníš konca. 12 A všetci proroci prorokovali tak a vraveli: Iď hore do Rámot Gileáda a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruku kráľovej. 13 A posol, ktorý išiel zavolať Micheáša, mu hovoril a vravel: Nože hľa, slová prorokov, ako by jednými ústy, predpovedajú kráľovi dobré veci; nech je tedy, prosím, tvoje slovo jako slovo niektorého z nich, a hovor dobré. 14 Ale Micheáš riekol: Ako že žije Hospodin, že iba to, čo mi povie Hospodin, to budem hovoriť. 15 Keď potom prišiel ku kráľovi, povedal mu kráľ: Micheášu, či máme ísť proti Rámot Gileádu do vojny a či necháme tak? A on mu riekol: Iď hore a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruky kráľovej. 16 A kráľ mu povedal: Koľko ráz ťa mám zaviazať prísahou, že mi nebudeš hovoriť iného, len pravdu v mene Hospodinovom? 17 Vtedy riekol: Videl som všetkého Izraela rozptýleného po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A Hospodin riekol: Títo nemajú pána, nech sa navrátia každý do svojho domu v pokoji. 18 Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Či som ti nepovedal, že mi nebude prorokovať dobré, ale iba zlé? 19 A riekol: Preto počuj slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na jeho tróne, a všetko nebeské vojsko stálo pri ňom po jeho pravej a po jeho ľavej strane. 20 A Hospodin riekol: Kto oklame Achaba, aby išiel hore a padol v Rámot Gileáda? A keď hovoril jeden to, a druhý hovoril iné, 21 vyšiel von nejaký duch a postaviac sa pred Hospodinom povedal: Ja ho oklamem. A Hospodin mu riekol: Akým spôsobom? 22 A on odpovedal: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. A riekol: Oklameš, aj zmôžeš, vyjdi a učiň tak. 23 A teraz hľa, Hospodin dal lživého ducha do úst všetkých týchto tvojich prorokov, a Hospodin hovoril proti tebe zlé. 24 Vtedy pristúpil Cedekiáš, syn Kenaanov, a uderil Micheáša na líce a povedal: Kde-kade odišiel Duch Hospodinov odo mňa, aby hovoril tebe? 25 A Micheáš riekol: Hľa, uvidíš toho dňa, keď pojdeš z izby do izby, aby si sa skryl. 26 A izraelský kráľ povedal: Pojmi Micheáša a zaveď ho zpät k Amonovi, kniežaťu mesta, a k Joašovi, synovi kráľovmu. 27 A povieš: Takto hovorí kráľ: Vsaďte tohoto do žalára a dávajte mu jesť chlieb súženia a vodu súženia, dokiaľ neprijdem v pokoji. 28 Ale Micheáš povedal: Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril Hospodin skrze mňa. A doložil: Počujte to ľudia, všetci! 29 A tak odišiel izraelský kráľ i Jozafat, judský kráľ, hore do Rámot Gileáda. 30 A izraelský kráľ povedal Jozafatovi: Prestrojiť sa, a ísť do boja; ale ty si len obleč svoje rúcho. A tak sa prestrojil izraelský kráľ a išiel do boja. 31 A sýrsky kráľ prikázal svojim veliteľom vozov, tridsiatim a dvom, a povedal: Nebojujte ani s malým ani s veľkým, ale iba s izraelským kráľom samotným. 32 A stalo sa, keď uvideli velitelia vozov Jozafata, že riekli: Doista je to izraelský kráľ! A uhli sa proti nemu bojovať. Vtedy skríkol Jozafat. 33 A stalo sa, keď uvideli velitelia vozov, že to nie je izraelský kráľ, že sa obrátili preč od neho. 34 Tu nejaký muž natiahol lučište vo svojej prostote, a ranil izraelského kráľa tam, kde sa pancier spojuje. Preto povedal svojmu vozkovi: Obráť svoje ruky a vyvez ma z vojska, lebo som ťažko nemocný. 35 A keď sa rozmohol boj toho dňa, postavený bol kráľ na voze naproti Sýrom. A zomrel večer a vylial krv z rany do vnútra do voza. 36 Potom, o západe slnka, išiel krik táborom volajúc: Každý do svojho mesta a každý do svojej zeme! 37 A tak zomrel kráľ, a dopravili ho do Samária a pochovali kráľa v Samárii. 38 A keď umývali voz pri rybníku Samárie, lízali psi jeho krv, kým sa tam umývali smilnice, čo sa stalo podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril. 39 A ostatné deje Achabove a všetko to, čo robil, aj o dome zo slonovej kosti, ktorý vystavil, aj o všetkých mestách, ktoré vystavil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových? 40 A tak ľahol Achab a ležal so svojimi otcami, a kraľoval Achaziáš, jeho syn, miesto neho. 41 A Jozafat, syn Azu, začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku Achaba, izraelského kráľa. 42 Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať a kraľoval dvadsaťpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Šilchiho. 43 A chodil po všetkých cestách Azu, svojho otca, neuhol sa od toho robiac to, čo je dobré v očiach Hospodinových. 44 Len že výšiny neustúpily; ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách. 45 A Jozafat uzavrel mier s izraelským kráľom. 46 A ostatné deje Jozafatove a jeho udatnosť, ktorú dokázal, a jako bojoval, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 47 Aj ostatok zasvätených smilstvu, ktorí boli pozostali za dní Azu, jeho otca, odpratal zo zeme. 48 Vtedy nebolo kráľa v Edomsku; spravujúci úradník bol kráľom. 49 A Jozafat si bol nadovážil taršíšskych lodí, aby odišiel do Ofíra po zlato, ale neišiel, lebo lode stroskotaly v Ecion-gábere. 50 Vtedy povedal Achaziáš, syn Achabov, Jozafatovi: Nech idú moji služobníci s tvojimi služobníkmi na lodiach. Ale Jozafat nechcel. 51 A tak ľahol Jozafat a ležal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávida, svojho otca, a kraľoval Jehorám, jeho syn, miesto neho. 52 Achaziáš, syn Achabov, začal kraľovať nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku Jozafata, judského kráľa, a kraľoval nad Izraelom dva roky. 53 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a chodil po ceste svojho otca a po ceste svojej matere a po ceste Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael. 54 A slúžil Bálovi a klaňal sa mu a tak popudzoval Hospodina, Boha Izraelovho, celkom tak, ako robil jeho otec.

Verš 41

A Jozafat, syn Azu, začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku Achaba, izraelského kráľa.

2Krn 20:31 - A Jozafat kraľoval nad Júdom. Tridsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvadsaťpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Azuba, a bola dcérou Šilchiho.

Verš 2

A stalo sa v treťom roku, že prišiel Jozafat, judský kráľ, dolu k izraelskému kráľovi.

2Krn 18:1 - A tedy Jozafat mal veľké bohatstvo a veľkú slávu. Ale sa spriaznil s Achabom.

Verš 19

A riekol: Preto počuj slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na jeho tróne, a všetko nebeské vojsko stálo pri ňom po jeho pravej a po jeho ľavej strane.

2Krn 18:18 - A ešte riekol: Preto počujte slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na jeho tróne, a všetko vojsko nebies stálo po jeho pravici a po jeho ľavici.

Jób 1:6 - A stalo sa jedného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa postavili pred Hospodinom, že prišiel medzi nimi aj Satan.

Jób 2:1 - A zase sa stalo jedného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa postavili pred Hospodinom, že prišiel medzi nimi aj Satan, aby sa postavil pred Hospodinom.

Verš 10

A izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli každý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom, na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi.

2Krn 18:9 - Medzitým izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli každý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom. A sedeli na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi.

1Kr 22,1 - Nadväzuje sa na vojny s Benadadom (hl. 20), po ktorých trval mier tri roky.

1Kr 22,2 - Jozafat "zostúpil", pretože Samária leží o 350 m nižšie než Jeruzalem. Nepriateľstvá medzi Izraelom a Júdom prestali, tieto dve kráľovstvá uzavrú dokonca aj vojenskú zmluvu a ich králi vstúpia vzájomne do rodiny.

1Kr 22,6 - Neboli to proroci Pánovi, boli to hadači, ktorí prorokovali tak, ako to bolo kráľovi po chuti. Spomínajú Pána, lebo je tam Jozafat, o ktorom vedia, že je Pánov ctiteľ. Ale Jozafat vybadal, čo sú to za proroci, preto hľadá proroka pravého.

1Kr 22,15-16 - Micheáš posmešne predpovedá úspešný výsledok vojny, lebo vie, že si kráľ žiada takéto proroctvo, ale kráľ zbadá, že prorok nehovorí vážne.

1Kr 22,21 - Z činnosti toho ducha vidieť, že to bol zlý duch.

1Kr 22,22 - Pán nerobí zlo, len ho neprekazí. Achab nemusel poslúchať falošných prorokov, ktorí boli nástrojmi zlého ducha, veď Pán posiela k nemu svojho proroka, Micheáša.

1Kr 22,26 - "Kráľovič" (dosl. "kráľov syn") Joas je nám ináč neznámy. Vulg číta: "synovi Amelechovmu".

1Kr 22,28 - Slová v zátvorkách nepatria do pôvodnej osnovy. Pridal ich tam z Mich 1,2 niekto, kto si tohto Micheáša, syna Jemlu, zmýlil s iným Micheášom, od ktorého máme prorocký spis a ktorý pôsobil oveľa neskoršie.

1Kr 22,38 - Zmienka o smilniciach, ktorú sme dali do zátvoriek, nepatrí do osnovy. Doložil ju niektorý prihorlivý opisovač, ktorý chcel Achaba ešte viac zhanobiť. Niektoré osnovy LXX píšu dokonca, že Achabovu krv lízali aj svine.

1Kr 22,47 - O zasvätencoch pozri pozn. k 14,24.

1Kr 22,49 - O taršišských lodiach pozri pozn. k 10,22. O Asiongaberi pozn. k 9,26.