1. kniha Samuelova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1Sam 2, 1-36

1 I modlila sa Anna a prehovorila: Plesá mi srdce v Hospodinovi, vyvýšil sa v Hospodinovi môj roh; ústa sa mi rozšírili proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z Tvojej pomoci. 2 Nikto nie je svätý ako Hospodin, lebo niet nikoho okrem Teba, a nik nie je skalou ako náš Boh. 3 Nehovorte viac tak veľmi hrdo, nech nevychádza drzosť z vašich úst, bo vševedúcim Bohom je Hospodin, ktorý zváži skutky. 4 Polámané sú luky silných, klesajúci sa opášu silou. 5 Sýti sa dali najať za chlieb a hladní prestali lačnieť. Neplodná zrodila siedmich, na synov bohatá vädne. 6 Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ. 7 Hospodin ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje i povyšuje. 8 On dvíha bedára z prachu a chudobného zodvihne z blata, aby ich posadil s kniežatmi a pridelil im stolicu slávy. Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme, a na ne položil svet. 9 On chráni nohy svojich zbožných, no hriešni vo tme zahynú; lebo nie vlastnou silou je človek mocný. 10 Protivníci Hospodinovi sa dolámu, zahrmí proti nim v nebi. Hospodin posúdi končiny zeme, dá silu svojmu kráľovi i vyvýši roh svojho pomazaného. 11 Navrátil sa Elkána domov do Rámy a chlapec slúžil Hospodinovi pod dohľadom kňaza Éliho. 12 Synovia Éliho však boli naničhodníci, nebrali ohľad na Hospodina 13 ani na kňazské práva pred ľudom. Keď niekto prinášal obeť a mäso sa už dováralo, prišiel kňazský mládenec s trojzubou vidlicou v ruke 14 a vrazil ju do kotla alebo do hrnca, do misy alebo do nádoby, a všetko, čo vidlica zachytila, vzal kňaz pre seba. Takto robievali celému Izraelu, ktorý prichádzal do Šíla. 15 A tak skôr než spálili tuk, prichádzal kňazský mládenec a povedal obetujúcemu: Daj mäso, nech ho upečiem kňazovi, lebo neprijme od teba varené mäso, ale iba surové. 16 Keď mu ten človek povedal: Nech sa najprv spáli tuk, a vtedy si vezmi, koľko ti len duša žiada, odpovedal mu: Nie, daj hneď; lebo ak nie, vezmem si nasilu. 17 Veľmi veľký bol hriech týchto mládencov pred Hospodinom, lebo znevažovali obete Hospodinove. 18 Samuel však konal službu pred Hospodinom ako chlapec opásaný ľanovým efódom. 19 Matka mu robievala malý plášť a prinášala mu ho z času na čas, keď prichádzala so svojím mužom obetovať výročnú obeť. 20 I požehnal Éli Elkánu a jeho ženu takto: Nech ti dá Boh potomstvo z tejto ženy namiesto toho, ktorého odovzdala Hospodinovi. Potom odišli na svoje miesto. 21 Hospodin navštívil Annu, ktorá počala a porodila troch synov a dve dcéry. Chlapec Samuel rástol pred Hospodinom. 22 Éli bol už veľmi starý, no počul o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelu, ako spávali so ženami, ktoré konali službu pri dverách posvätného stánku. 23 I povedal im: Prečo páchate také veci? Len zlé počúvam o vás od všetkého tohto ľudu. 24 Nie, synovia moji, nie je dobrá povesť, čo počúvam a čo ľud Hospodinov šíri o vás. 25 Keď zhreší človek proti človeku, súdiť ho bude Boh, ale keď človek zhreší proti Hospodinovi, kto sa ho zastane? Ale oni neposlúchali hlas svojho otca, lebo Hospodin ich chcel usmrtiť. 26 Mládenec Samuel však rástol a bol vždy milší Hospodinovi i ľuďom. 27 I prišiel k Élimu muž Boží a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zreteľne som sa vyjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, v dome faraónovom. 28 Spomedzi všetkých kmeňov Izraela vyvolil som si ho za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby zapaľoval kadidlo a nosil predo mnou efód; a domu tvojho otca dal som všetky ohňové obete Izraelcov! 29 Prečo šliapete po mojej obeti a po mojom dare, ktoré som nariadil v tomto príbytku? Synov svojich si viac uctil ako mňa, takže ste tučneli z najlepších častí všetkých darov môjho izraelského ľudu. 30 Preto takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Jasne som povedal, že tvoj dom a dom tvojho otca naveky budú chodiť predo mnou, ale teraz takto hovorí Hospodin: Ešteže čo. Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby. 31 Hľa, prichádzajú dni, keď odseknem tvoje rameno ramenom tvojho rodu, tak že nebude starca v tvojom dome. 32 Budeš hľadieť so závisťou na všetko, v čom dosiaľ dobre robil Hospodin Izraelov, takže nebude starca po všetky dni v tvojom dome. 33 Ale nevyhladím od svojho oltára jedného muža, aby som tak utrápil tvoje oči a bolesťou usužoval tvoju dušu, a veľká časť tvojho domu vymrie v mužnom veku. 34 Znamením ti bude to, čo príde na tvojich dvoch synov Chofního a Pinchása; obidvaja zomrú v jeden deň. 35 Ustanovím si však verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a podľa mojej duše. Postavím mu trvalý dom a bude chodiť po všetky dni pred mojím Pomazaným. 36 Každý, kto zostane z tvojho domu, príde sa mu pokloniť za strieborný peniaz a za skyvu chleba hovoriac: Prijmi ma, prosím, do niektorej kňazskej triedy, aby som mal kus chleba do úst.

Verš 1

I modlila sa Anna a prehovorila: Plesá mi srdce v Hospodinovi, vyvýšil sa v Hospodinovi môj roh; ústa sa mi rozšírili proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z Tvojej pomoci.

Lk 1:46 - Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána

Verš 2

Nikto nie je svätý ako Hospodin, lebo niet nikoho okrem Teba, a nik nie je skalou ako náš Boh.

Dt 3:24 - Hospodine, Pane, začal si ukazovať svojmu služobníkovi svoju veľkosť i svoju premocnú ruku. Veď kde na nebi alebo na zemi je božstvo, čo by mohlo konať také skutky a mocné činy, ako sú tvoje?

Ž 86:8 - Niet medzi bohmi rovného Ti, Pane, a nieto skutkov, ako sú Tvoje.

Verš 5

Sýti sa dali najať za chlieb a hladní prestali lačnieť. Neplodná zrodila siedmich, na synov bohatá vädne.

Ž 34:10 - Bojte sa Hospodina, Jeho svätí, lebo nemajú nedostatku, čo sa Ho boja.

Nár 5:6 - Ruku sme podávali Egyptu aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chlebom.

Lk 1:53 - lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno;

Verš 6

Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ.

Dt 32:39 - Pozrite teraz, že ja, len ja som, a nieto Boha okrem mňa; ja usmrcujem, ja obživujem, ja raním a ja uzdravím, a nikto z mojej ruky nevyslobodí.

Ez 37:11 - Povedal mi: Človeče, tieto kosti znamenajú celý dom Izraela. Oni, pravda, hovoria: Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej; sme stratení.

Verš 8

On dvíha bedára z prachu a chudobného zodvihne z blata, aby ich posadil s kniežatmi a pridelil im stolicu slávy. Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme, a na ne položil svet.

Jób 36:15 - Bedára zachraňuje jeho biedou a súžením mu otvára uši.

Ž 113:7 - On pozdvihuje z prachu slabého a zo smetiska vyvyšuje chudobného,

Lk 1:52 - mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených,

Ž 24:2 - Lebo On založil ju na moriach a upevnil ju na riekach.

Ž 102:25 - Riekol som: V polovici mojich dní ma neber, Bože môj! Z rodu na rod trvajú Tvoje roky.

Ž 104:5 - Založil si zem na jej pilieroch, neskláti sa na večné veky.

Verš 10

Protivníci Hospodinovi sa dolámu, zahrmí proti nim v nebi. Hospodin posúdi končiny zeme, dá silu svojmu kráľovi i vyvýši roh svojho pomazaného.

1Sam 7:10 - Keď Samuel obetoval spaľovanú obeť, Filištínci sa priblížili do boja proti Izraelcom. Ale Hospodin zahrmel v ten deň veľkým dunením nad Filištíncami a predesil ich, takže utrpeli porážku od Izraela.

Ž 2:6 - Ja sám som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu!

Ž 89:24 - Rozdrvím pred ním jeho nepriateľov a jeho nenávistníkov pozrážam.

Verš 26

Mládenec Samuel však rástol a bol vždy milší Hospodinovi i ľuďom.

Lk 2:52 - A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom.

Verš 27

I prišiel k Élimu muž Boží a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zreteľne som sa vyjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, v dome faraónovom.

Sk 7:25 - Domnieval sa, že jeho bratia porozumejú, že im Boh posiela záchranu skrze jeho ruky, ale neporozumeli.

Verš 28

Spomedzi všetkých kmeňov Izraela vyvolil som si ho za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby zapaľoval kadidlo a nosil predo mnou efód; a domu tvojho otca dal som všetky ohňové obete Izraelcov!

Lv 10:14 - Ale hruď z mávanej dávky a stehno z pozdvihovanej dávky zjedzte na čistom mieste, ty a s tebou tvoji synovia a dcéry, lebo ste to dostali ako podiel z obetí spoločenstva Izraelcov, určený pre teba a tvojich synov.

Verš 29

Prečo šliapete po mojej obeti a po mojom dare, ktoré som nariadil v tomto príbytku? Synov svojich si viac uctil ako mňa, takže ste tučneli z najlepších častí všetkých darov môjho izraelského ľudu.

Dt 32:15 - No stučnel Ješurún a spyšnel. Stučnel si, vypásol a vykŕmil si sa! Zavrhol Boha, ktorý ho učinil, a opovrhol Skalou svojho spasenia.

Verš 30

Preto takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Jasne som povedal, že tvoj dom a dom tvojho otca naveky budú chodiť predo mnou, ale teraz takto hovorí Hospodin: Ešteže čo. Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby.

Ex 28:43 - Nech budú na Áronovi a jeho synoch, keď budú vchádzať do svätostánku alebo pristupovať k oltáru konať službu vo svätyni, aby neuvalili na seba vinu a nezomreli. Toto je večné ustanovenie pre neho a po ňom pre jeho potomstvo.

Ex 29:9 - Opáš ich pásom, Árona i jeho synov, a polož im klobúky na hlavu. Kňazstvo nech je pre nich večným ustanovením. Tak uveď Árona a jeho synov do ich kňazskej služby.

1Sam 2,1 - Roh je znakom sily. Zdvihnutý roh je víťazstvo. Anna rozumie svoje slová tak, že už môže kráčať s povýšenou hlavou, nemusí čušať pred Fenenou, veď Boh už aj jej požehnal syna.

1Sam 2,2 - Boh sa v Písme sv. častejšie volá Skalou, pevnosťou.

1Sam 2,6 - "Do pekiel" je na druhý svet. Boh je Pánom života a smrti.

1Sam 2,9 - Nábožní ani vo tme nezablúdia, lebo ich vedie Boh, on im dopomôže k víťazstvu, ktorého by z vlastných síl nedosiahli.

1Sam 2,10 - Možno, že sú posledné dva riadky chválospevu neskorším dodatkom, lebo vtedy, keď sa Anna toto modlila, Izraeliti ešte nemali kráľa. Prvých dvoch, Šaula a Dávida, pomazal za kráľov Annin syn Samuel. Ale je možné i to, že Anna je nadchnutá prorockým duchom a hovorí o budúcom kráľovi.

1Sam 2,12 - Pozri pozn. k 1,16.

1Sam 2,12-17 - Synovia Héliho sa neuspokojili tým, čo im podľa Lv 7,31 a Dt 18,3 patrilo z obetného mäsa, chceli viac. Tuk obetných zvierat mal sa spáliť na oltári, ale Ofni a Finés opovážili sa brať aj surové mäso s tukom. Keď si kňazi počínali takto protizákonne, je prirodzené, že si ľudia obetí nevážili.

1Sam 2,18-19 - Efód bolo vrchné rúcho. Aj k veľkňazským rúcham patril efód, ale ten bol z drahocennej štvorfarebnej látky. Samuelov bol len z plátna. Takýto plátenný efód nosili aj leviti (1 Krn 15,27), ba aj svetskí ľudia (2 Sam 6,14).

1Sam 2,21 - "Navštívil" tu znamená: "požehnal".

1Sam 2,22 - Spomína sa ďalší hriech synov Héliho.

1Sam 2,25 - Ofni a Finés už mali veľa na svedomí, preto im Boh nedal milosť obrátenia, chcel ich potrestať smrťou. Nehovorí sa však o tom, že ich chcel aj zatratiť; mohli sa obrátiť aj v okamihu smrti.

1Sam 2,27 - Praotcom Héliho, ktorý bol v Egypte, bol Áron, prvý veľkňaz. Celý rod Áronov bol kňazský rod.

1Sam 2,30 - "Chodiť pred tvárou Pánovou" znamená slúžiť v svätostánku.

1Sam 2,31 - "Rameno" je tu potomstvo. Potomci Héliho budú umierať predčasne.

1Sam 2,32 - Verš je nejasný.

1Sam 2,35 - Pomazaný, pred ktorým bude kráčať veľkňaz, bude kráľ.