Kniha Sudcov

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Sdc 19, 1-30

1 V tom čase, keď ešte nebolo kráľa v Izraeli, istý Lévíjec sa zdržoval ako cudzinec na krajnom svahu Efrajimského pohoria. Tam si vzal vedľajšiu ženu z judského Betlehema. 2 Jeho vedľajšia žena sa však na neho nahnevala, odišla od neho do domu svojho otca do judského Betlehema. Pobudla tam asi štyri mesiace. 3 Potom sa jej manžel vybral a šiel za ňou, aby jej do duše prehovoril a priviedol ju späť. Mal so sebou sluhu a dva osly. Keď prišiel do domu jej otca, otec dievčaťa ho zbadal a s radosťou mu bežal oproti. 4 Jeho tesť, otec dievčaťa, ho zdržal a on zostal u neho tri dni; jedli a pili aj nocovali tam. 5 Na štvrtý deň včasráno vyberal sa na cestu. Ale otec dievčaťa povedal svojmu zaťovi: Posilni sa najprv kúskom chleba, potom môžete odísť. 6 Zostali a obidvaja spolu jedli a pili. Potom povedal otec dievčaťa mužovi: Nech sa ti páči, zostaň cez noc a cíť sa dobre! 7 Ale muž sa chystal odísť. Jeho tesť však naliehal na neho, takže prenocoval tam. 8 Na piaty deň včasráno sa vyberal na cestu. Otec dievčaťa povedal: Posilni sa a zdrž sa, kým sa deň nenachýli. Obidvaja zasa jedli. 9 Nato sa zdvihol ten muž, aby sa vydal na cestu i so svojou vedľajšou ženou a so sluhom, ale jeho tesť, otec dievčaťa, mu povedal: Hľa, deň sa nachýlil k večeru; prenocuj tu cez noc a cíť sa dobre! Zajtra včasráno vstanete, vtedy odídeš do svojho stanu. 10 No muž nechcel zostať cez noc, ale vydal sa na cestu a prišiel pred Jebús, to je Jeruzalem; mal so sebou dva osedlané osly, svoju vedľajšiu ženu a sluhu. 11 Keď boli pri Jebúse, deň už veľmi pokročil. Tu povedal sluha svojmu pánovi: Poď, uchýľme sa do mesta Jebúsejcov a prenocujme tam. 12 Ale pán mu povedal: Neuchyľujme sa do mesta cudzincov, ktorí nepatria k Izraelcom, ale pôjdeme ďalej až do Gibey. 13 Potom povedal svojmu sluhovi: Nože, zájdime do niektorej osady a prenocujme v Gibei alebo v Ráme. 14 Tak išli ďalej svojou cestou a blízko Gibey, ktorá patrí k Benjamínovi, im zapadlo slnko. 15 I uchýlili sa, aby prenocovali v Gibei. Keď tam došiel, zostal na námestí mesta, ale nebolo nikoho, kto by ich prijal do domu na nocľah. 16 A hľa, podvečer prichádzal akýsi starec z práce na poli. Muž pochádzal z Efrajimského pohoria a býval ako cudzinec v Gibei; obyvatelia toho miesta boli Benjamínci. 17 Keď starec pozdvihol oči a videl pútnika na mestskom námestí, opýtal sa: Kam chceš ísť a odkiaľ prichádzaš? 18 Odpovedal mu: Prechádzame z judského Betlehema na krajný svah Efrajimského pohoria; odtiaľ pochádzam. Išiel som do judského Betlehema, a teraz som na ceste domov; ale nikto ma nechce prijať do domu. 19 Mám aj slamu a krm pre naše osly, a chlieb i víno pre seba i pre svoju slúžku i pre sluhu, ktorý je s tvojím služobníkom; nič mi nechýba. 20 Starec povedal: Pokoj s tebou! Čokoľvek potrebuješ, bude na mojej starosti; na námestí nemôžeš nocovať. 21 S tým ho voviedol do svojho domu, namiešal krm oslom; keď si umyli nohy, najedli sa i napili. 22 Keď sa dobre cítili, mužovia mesta, naničhodníci, obkľúčili dom, búchali na dvere a kričali na starca, majiteľa domu: Vyveď muža, ktorý prišiel do tvojho domu, aby sme ho poznali. 23 Muž, majiteľ domu k nim vyšiel, a povedal im: Nie tak, bratia moji. Nepáchajte zločin! Keďže tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať takúto nehanebnosť! 24 Hľa, moja dcéra-panna a jeho vedľajšia žena, vyvediem vám ich, tie môžete zneuctiť a robiť s nimi, čo sa vám páči, ale na tomto mužovi sa nesmiete dopustiť takej nehanebnosti. 25 Ale oní ľudia ho nechceli počúvať. Vtedy ten muž vzal svoju vedľajšiu ženu, vyviedol im ju na ulicu, a oni ju poznali, a celú noc až do rána ukájali svoje chúťky na nej. Prepustili ju až pri východe rannej zory. 26 Keď sa rozbrieždilo, žena sa vrátila, padla pred vchodom do mužovho domu, v ktorom bol jej pán, a zostala tam ležať až do bieleho rána. 27 Keď jej pán ráno vstal, otvoril dvere domu a vykročil, aby sa vydal na cestu; ajhľa, jeho vedľajšia žena ležala pri vchode domu s rukami na prahu. 28 Povedal jej: Vstaň, poďme! Ale nikto neodpovedal. Potom ju muž naložil na osla, pobral sa a odišiel domov. 29 Keď prišiel domov, vzal nôž, chytil svoju vedľajšiu ženu a rozsekal ju časť po časti na dvanásť kusov a rozposlal ich do všetkých krajov Izraela. 30 Každý, kto to videl, hovoril: Také niečo sa ešte nestalo, ani to nebolo vídať od času, čo Izraelci vyšli z Egypta, až do dnešného dňa. Porozmýšľajte o tom, poraďte sa a dohodnite.

Verš 1

V tom čase, keď ešte nebolo kráľa v Izraeli, istý Lévíjec sa zdržoval ako cudzinec na krajnom svahu Efrajimského pohoria. Tam si vzal vedľajšiu ženu z judského Betlehema.

Sdc 17:6 - V tom čase nebolo kráľa v Izraeli; každý robil, čo uznal za správne.

Sdc 18:1 - V tom čase ešte nebolo kráľa v Izraeli. V tom čase si hľadal kmeň Dán dedičné vlastníctvo, aby sa usadil, lebo dovtedy sa mu nedostalo dedičného vlastníctva medzi kmeňmi Izraela.

Sdc 21:25 - V tom čase ešte nebolo kráľa v Izraeli; každý robil, čo uznal za správne.

Verš 22

Keď sa dobre cítili, mužovia mesta, naničhodníci, obkľúčili dom, búchali na dvere a kričali na starca, majiteľa domu: Vyveď muža, ktorý prišiel do tvojho domu, aby sme ho poznali.

Gn 19:4 - Ešte si však ani nepolíhali, keď mužovia mesta, totiž Sodomy, od chlapca až po starca, všetok ľud až do posledného chlapa, obkolesili dom.

Oz 9:9 - Hlboko sa ponorili do skazy ako za dní v Gibei; rozpomenie sa na ich vinu, potrestá ich hriech.

Oz 10:9 - Hrešil si od dní Gibey, Izrael; tam ostali. Nezastihne ich vojna v Gibei proti prevráteným synom?

Sdc 19,10 - Miesto "osedlané" má Vg: "zaťažené", t. j. bremenami. – Z Betlehema do Jeruzalema (Jebuz – pomenovanie toto sa stalo asi podľa obyvateľov mesta: Jebuzejci) sú 2 hod. cesty. – Levita sa vybral z Betlehema neskoro odpoludnia, asi 3 hod. pred západom slnka.

Sdc 19,11-14 - Miesto "prenocujme v ňom" má Vg: "zostaňme v ňom". (Obdobne vo v. 6.) Gabaa (Gib’á), dnes Tell el-Fúl, Joz 18,28. – Rama, dnes er-Rám, Joz 18, 25. Obidve mestá sú asi na 8 km vzdialené na sever od Jeruzalema a 2 1/2 km od seba. – V Palestíne je súmrak kratší než u nás; po západe slnka čoskoro nastáva noc.

Sdc 19,15 - "Na námestí mesta", t. j. na širokej ulici, kde sa sústreďoval život obyvateľstva, takže každý ich mohol vidieť a ponúknuť im pohostinstvo. Nedostatok pohostinstva bol nielen zlým znamením, ale aj hanbou pre celé mesto, keď sa musel pocestný zložiť na noc len na ulici.

Sdc 19,18 - "Do Pánovho domu" treba čítať podľa LXX: "do svojho domu", t. j. domov. Či sa chcel staviť levita na spiatočnej ceste vo svätyni, ktorá bola v Betele (alebo v Šíle)?

Sdc 19,19 - "Tvoja služobnica" a "tvoj služobník" sú zdvorilostné výrazy. "Vôbec nič nám nechýba" a Vg dodáva: "iba prístrešie".

Sdc 19,21 - Porov. Gn 18,4; 24,32.

Sdc 19,22 - Hriech Benjamínovcov bola sodomia, protiprirodzená pohlavná rozkoš. Porov. Gn 19,4–8.

Sdc 19,23 - Starec, ako hostiteľ, mal povinnosť hájiť všetkých svojich hostí proti bezpráviu, teda nielen muža, ale aj jeho manželku. V podobnom postavení bol kedysi Lot (Gn 19,8).

Sdc 19,25 - Levita ("muž") obetoval svoju vedľajšiu ženu, aby znemožnil hriech proti prírode a tiež aby zachránil aj seba.

Sdc 19,29 - Na 12 kusov vzhľadom na 12 kmeňov Izraelových, aby sa tak o zločine dozvedel všetok Izrael a žiadal potrestať vrahov.

Sdc 19,30 - Miesto "Premýšťajte o tom…" má Vg.: "Podajte úsudok a uzneste sa, čo treba robiť", t. j. aby sa už nikdy také niečo nestalo.