Mud 16,1-4 - Svätopisec pokračuje v porovnávaní osudu Egypťanov a Izraelitov tam, kde ho na konci hl. 12 prerušil. Po rane krvavej vody prišli na Egypt žaby (Ex 7,26 n.), od ktorých Egypťanom prešla všetka chuť k jedlu. Izraeliti za krátky čas trpeli núdzu, aby videli, aký veľký trest poslal Boh na ich nepriateľov, potom im pomohol zázračným spôsobom. O jarabiciach pozri Ex 16,12 n. a Nm 11,31 n.
Mud 16,5-8 - O hadoch a o znamení záchrany, o medenom hadovi, pozri Nm 21,6 n. Medený had bol len znamením, nie on zachraňoval tých, čo sa k nemu obrátili, ale Pán. Svätopisec predpokladá, že sa Egypťania dozvedeli, ako Boh zachraňoval Izraelitov na púšti od hadov.
Mud 16,9 - Uhryznutie kobyliek a pichnutie múch samo osebe azda nebolo smrteľné, ale v Egypte po prvej a druhej rane bolo množstvo rýb a žiab v rozklade, z ktorých muchy a kobylky šírili nákazu a zapríčiňovali smrť.
Mud 16,11 - Pre Izraelitov boli hady výstrahou.
Mud 16,12-14 - Boh môže vyliečiť i toho, kto je už pri bránach podsvetia, čiže je na smrť chorý, ba môže vzkriesiť aj mŕtveho.
Mud 16,16-17 - Oheň, zapálený bleskmi, nevyhasilo ani krupobitie, ani dážď, porov. Ex 9,24.
Mud 16,18-19 - Nevieme, o akom príbehu je tu reč. Možno, že sa Egypťania pokúsili ohňom a dymom odstrániť žaby, kobylky a muchy. Keďže rany neprestali, usudzuje svätopisec, že oheň nepálil tieto zvieratá. V. 19 sa vzťahuje na tú istú udalosť, na ktorú verše 16–17.
Mud 16,20 - Anjelský chlieb je manna, porov. 19,21; Ž 78,24.25; 105,40; Jn 6,31; 1 Kor 10,3. – O manne pozri Ex 16.
Mud 16,21 - Podstata manny sa nemenila, ale každý, kto ju jedol, cítil takú chuť, akú chcel. O tejto vlastnosti manny Pentateuch nehovorí.
Mud 16,22-23 - Manna sa tu volá snehom a ľadom, pretože sa podobala inovati (Ex 16,14; Nm 11,7). Manna sa na slnku rozpustila (Ex 16,21), ale na ohni ju mohli variť alebo piecť (Nm 11,8).
Mud 16,24-25 - Prírodné sily na Boží rozkaz menili svoje sily a účinky podľa toho, ako to bolo potrebné pre tých, ktorým Boh chcel pomáhať.
