Kniha Judita

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Jdt 14, 1-19

1 Judita im povedala: Počúvajte ma, bratia! Vezmite túto hlavu a zaveste ju na cimburie našich hradieb. 2 Keď sa začne brieždiť a keď slnko vyjde nad zem, každý z vás nech si zoberie svoju vojenskú výzbroj a každý bojaschopný muž nech vyjde von z mesta. Na čelo si postavte veliteľa, ako keby ste chceli zostúpiť na rovinu k predsunutým strážam Asýrčanov. Ale nezostúpte. 3 Oni sa chopia svojich zbraní, pôjdu do svojho tábora a zobudia veliteľov asýrskeho vojska. Zbehnú sa k Holofernesovmu stanu, ale keď ho nenájdu, padne na nich hrôza a ujdú pred vami. 4 A vtedy ich vy a všetci obyvatelia izraelskej vrchoviny budete prenasledovať a na úteku ich rozdrvíte. 5 Skôr však, ako to urobíte, zavolajte mi Amónčana Achiora, aby videl a spoznal toho, čo opovrhol domom Izraela a poslal ho k nám akoby na smrť. 6 Zavolali teda Achiora z Oziášovho domu. Keď prišiel a videl Holofernesovu hlavu v ruke jedného z mužov ľudového zhromaždenia, padol na tvár a omdlel. 7 Keď ho zodvihli, klesol Judite k nohám, s úctou sa jej poklonil a povedal: Ty požehnaná v každom judskom príbytku i v každom národe. Tí, čo počujú tvoje meno, zachvejú sa strachom. 8 Teraz mi však porozprávaj všetko, čo si urobila v týchto dňoch. Vtedy mu Judita uprostred ľudu vyrozprávala všetko, čo urobila odo dňa, keď odišla, až po chvíľu, keď im to rozprávala. 9 Keď prestala hovoriť, ľud prepukol v hlasitý jasot a radostne plesal vo svojom meste. 10 Keď Achior videl všetko, čo urobil Boh Izraela, pevne uveril v Boha a dal sa obrezať. Bol natrvalo pridružený k domu Izraela. 11 Keď sa rozbrieždilo, zavesili Holofernesovu hlavu na hradby. Každý muž sa chopil svojej zbrane a po čatách vypochodovali na prístupové cesty k pohoriu. 12 Keď ich Asýrčania zazreli, poslali odkaz svojim vodcom, ktorí šli k veliteľom, ku kapitánom a k všetkým vojvodcom. 13 Prišli pred Holofernesov stan a povedali jeho zástupcovi, ktorý ho vo všetkom zastupoval: Rýchlo zobuď nášho pána, pretože otroci sa odvážili zostúpiť do boja proti nám, a tak budú do posledného muža zničení. 14 Bagóas vošiel a pred závesom stanu zatlieskal. Myslel si totiž, že jeho pán tam spí s Juditou. 15 No keď sa nikto neozýval, odhrnul záves, vstúpil do spálne a našiel ho mŕtveho ležať na zemi bez hlavy. 16 Skríkol z celej sily a s plačom, stonaním a hlasitým nárekom si roztrhol šaty. 17 Potom vbehol do stanu, ktorý obývala Judita, ale nenašiel ju. Vybehol von medzi ľudí a kričal: 18 Tí otroci nás dostali! Jediná žena, Hebrejka, zhanobila dom kráľa Nabuchodonozora. Pozrite, Holofernes leží na zemi bez hlavy. 19 Keď tie slová počuli velitelia asýrskeho vojska, roztrhli si rúcho a veľmi sa vyľakali. V tábore nastal veľký nárek a strašný krik.

Jdt 14,2 - Podľa hebrejskej rozpravy (midráš) majú v Betulii trúbiť a vôbec veľký krik vyvolať.

Jdt 14,10 - ,Až po tento deň' – totižto do vzniku Knihy Judita.

Jdt 14,14 - "Pred záclonou", ktorá delila predsieň stánku od spálne (13,10).

Jdt 14,16 - Roztrhnutý odev je znak bolesti a zármutku nad nešťastím (Gn 37,29).