Verš 2
Sihon, der König der Amoriter, der zu Hesbon wohnte; er herrschte von Aroer an, das am Ufer des Flusses Arnon liegt, und zwar von der Mitte des Flußtales an, und über das halbe Gilead bis an den Fluß Jabbok, die Grenze der Kinder Ammon,
Dt 3:8 - Und wir nahmen in selbiger Zeit aus der Hand der zwei Könige der Amoriter das Land, welches diesseit des Jordan ist, vom Flusse Arnon bis an den Berg Hermon
Dt 3:16 - Und den Rubenitern und den Gaditern gab ich von Gilead bis zum Flusse Arnon, bis zur Mitte des Flusses und das Angrenzende, und bis zum Flusse Jabbok, der Grenze der Kinder Ammon;
Verš 4
und das Gebiet Ogs, des Königs von Basan, von dem Überrest der Rephaim, der zu Astaroth und zu Edrei wohnte;
Dt 1:4 - nachdem er Sihon geschlagen, den König der Amoriter, der zu Hesbon wohnte, und Og, den König von Basan, der zu Astaroth und zu Edrei wohnte.
Verš 6
Mose, der Knecht Jehovas, und die Kinder Israel schlugen sie; und Mose, der Knecht Jehovas, gab es als Besitztum den Rubenitern und den Gaditern und dem halben Stamme Manasse.
Nm 21:24 - Und Israel schlug ihn mit der Schärfe des Schwertes und nahm sein Land in Besitz, vom Arnon bis an den Jabbok, bis zu den Kindern Ammon; denn die Grenze der Kinder Ammon war fest.
Nm 32:33 - Und Mose gab ihnen, den Kindern Gad und den Kindern Ruben und der Hälfte des Stammes Manasse, des Sohnes Josephs, das Königreich Sihons, des Königs der Amoriter, und das Königreich Ogs, des Königs von Basan, das Land nach seinen Städten in ihren Grenzen, die Städte des Landes ringsum.
Verš 7
Und dies sind die Könige des Landes, welche Josua und die Kinder Israel schlugen diesseit des Jordan, nach Westen hin, von Baal-Gad in der Talebene des Libanon, bis an das kahle Gebirge, das gegen Seir aufsteigt. Und Josua gab es den Stämmen Israels als Besitztum, nach ihren Abteilungen,
Joz 10:40 - Und Josua schlug das ganze Land, das Gebirge und den Süden und die Niederung und die Abhänge und alle ihre Könige: er ließ keinen Entronnenen übrig; und alles, was Odem hatte, verbannte er, so wie Jehova, der Gott Israels, geboten hatte.
Joz 12,1 - Najprv sa podáva rozloha zaujatého Zajordánska od juhu na sever ("od rieky Arnon až po pohorie Hermon"). – Arnon Vadi el Modžib vlieva sa do Mŕtveho mora. – Východná Araba ('Arába – jordánske údolie, 11,2.16), t. j. východná časť jordánskeho údolia.
Joz 12,2 - O Sehonovi pozri 2,10. – Hesebon (Chešbón), pôvodne moabské mesto, neskoršie ho zaujal Sehon a urobil z neho hlavné mesto svojej ríše. Pozri Nm 21,25-34; Dt 1,4; 4,46; Joz 13,10.27; Neh 9,22. Dnes je to Hesbán na severovýchod od ústia Jordána do Mŕtveho mora, asi 35 km je vzdialený od Jericha. Pozri tiež Nm 32,3.37; Joz 13,17.26; 21,37 nn.; Sdc 11,19.26. – Ga-laád, územie medzi Hesebonom a Jarmukom (Vadi el-Menádire), ktorý sa vlieva do Jordána zľava pod Genezaretským jazerom. – Jabok, Náhr ez-Zerká, tiež jordánsky prítok z ľavej strany. – Aroer, dnes 'Ar 'áir, mesto na severnom brehu Arnona. – Hranice Sehonovho územia: Južnú hranicu tvoril Arnon a najvýchodnejším bodom južnej hranice bol stred arnonského poriečia. Rieka Jabok zas bola severnou hranicou. – Západné hranice tvoril Jordán. Východné hranice nie sú udané.
Joz 12,3 - Araba (jordánske údolie) siaha od Genezaretského (Kenerotského) jazera až po Mŕtve more. Svätopisec dva razy dokladá "na východe", aby tak zdôraznil, že k Sehonovej ríši patril len východný (ľavý) breh Jordána. Juhozápadnú hranicu Sehonovej ríše vymedzuje: Betsimot, Chirbet Suvéme, na severovýchodnom brehu Mŕtveho mora, a Fasga (hebr. Pisga), t. j. hora Nebo naproti Jerichu. Táto sa stotožňuje s dnešným Džebel Sijav. Pozri Dt 3,17; 34,1.
Joz 12,4 - Refaimci boli praobyvatelia zeme. Pozri Dt 3,11. Og mal dve sídelné mestá: Astarot (el-Muzerib, pri prameňoch Jarmuku) a Edrai (Der’á, juhovýchodne od Astarota). – Salecha (Salchád) leží na Hauranskom pohorí, na severovýchodnej hranici bášanskej ríše, asi 50 km od Edrai. – Bášan, úrodná rovina východne od horného Jordána medzi Jarmukom, Hauranom a Hermonom. – Gesurci a Maáchovci sú aramejské kmene, bývajú na západnej čiastke Bášana, teda pri Jordáne a Genezaretskom jazere. – Z Galaádu patrila Ogovi len jeho severná časť, totiž územie medzi Jarmukom a Jabokom.
Joz 12,7 - O severných a južných hraniciach Predjor-dánska pozri poznámku k 11,16; "púšť" (v. 8) – pusté svahy Júdskeho pohoria.
Joz 12,9-24 - O polohe jednotlivých kráľovských miest v Predjordánsku pozri si predošlé poznámky: Jericho 2,1, – Hai 7,2, – Betel 7,2, – Jeruzalem Gn 14,17–24, – Hebron, Jerimot, Lachiš, Eglon 10,3, – Gezer, Dabir, Lebna, Makeda 10,28–39, – Madon, Asor, Semeron, Achsaf a Dor 11,1 n. – Gader (Geder), mesto v južnej Palestíne; možno Gedor (Joz 15,58) medzi Betle hemom a Hebronom, dnes Chirbet Džedur. – Herma (Horma), mesto v južnej Palestíne, v území Simeonovom (15,30; 19,4). Pôvodne sa nazývala Sefaát, stála asi na mieste dnešnej zrúcaniny es-Sebejta, asi 35–40 km od Bersabe. Pozri tiež Nm 14,45; 21,3; Dt 1,44; Sdc 1,17. – Hered ('Arad), dnes Tell 'Arad, asi 30 km južne od Hebrona. Pozri Nm 21,1; 33,40; Sdc 1,16. – Odolam (Adullam) bolo na mieste dnešného Chirbet 'Id el-mije medzi Jaramuthom a Sochom (Joz 15,35), asi 21 km od Jeruzalema na ceste do Bét Džibrína. – Tafua (Tappuach): jedna bola v Šefele (Joz 15,34), kráľovské mesto, a druhá v Efraimských horách (Joz 16,8; 17,7). Mnohí ju stotožňujú s dnešným Atúf severne od Vadi Fara, iní zas s Chirbet Machne el-Foka, 5 km južne od Nabiusu. Ofer (Hefer), mesto v blízkosti Tafuy a Afeka. – Afek; miest tohto mena bolo viac. Jeden bol neďaleko Mispy (1 Sam 4,1), asi na mieste dnešného Medžel Jaábá,15 km severozápadne od Lydy; druhý Afek bol v území Aserovom pri Aku (Joz 19,30; Sdc 1,31); tretí Afek v blízkosti Jezraela (1 Sam 29,1), ktorý sa stotožňuje s dnešným Faku’a. – Saron, mesto, ktorého poloha nie je bližšie známa (na Šaronskej nížine alebo medzi Táborom a Genezaretským jazerom). LXX pokladá Saron za pobrežnú nížinu (medzi Jafou a Karmelom); podľa toho by Saron nebolo mesto, ale by bližšie určoval polohu mesta Afeka ("afekský kráľ v Sarone"). – Tenak (Taanach), dnes Tell Ta’annek na južnom okraji Ezdrelonskej roviny, asi 7 km od Magedda. Pozri tiež Joz 17,11; Sdc 1,27; 1 Krn 7,29; 6,55; Joz 21,25. – Magedo, dnes Tell el-Mutesellim severne od Ta’anneku, blízko Hajfy. – Kádeš, uvedený medzi Magedom a Jachananom karmelským, je sotva Kádeš Neftaliho. Skôr ho treba hľadať v Tell Abu Kudés, 4 km severne od Ta’anneku. – Jachanan (Jokneam) ležal na úpätí Karmelu, kde je dnes Tell Kaimún. – Tersa (Tirsa), neskoršie prechodné sídelné mesto izraelského kráľovstva. Porov. 2 Kr 15,14; 1 Kr 14,17; 15,21; 16,6 nn; – "kráľ galgalských národov" treba čítať: galilejských, t. j. usadlých v Galilei. – V hebr. texte a vo Vg je spolu všetkých porazených kráľov 31, v LXX 29 (vo v. 18 má jedného kráľa: afekský kráľ v Šarone; nemá kráľa makedského (v. 16) a madonského (v. 19), kde zas vo v. 20 zo Šimrón-Merona – Semeron – robí dvoch kráľov). V LXX je textová porucha. Pôvodne bolo asi len 30 kráľov.
