Kniha Józua

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Joz 6, 1-27

1 A Jericho, aj ináče zavrené, bolo ešte lepšie zavrené pred synmi Izraelovými; nebolo nikoho, kto by bol vyšiel alebo vošiel. 2 A Hospodin riekol Jozuovi: Pozri, dal som do tvojej ruky Jericho i jeho kráľa i jeho silných bojovníkov. 3 Obkľúčite mesto, všetci mužovia boja, obísť ho dookola raz. Tak učiníš po šesť dní. 4 A sedem kňazov ponesie sedem trúb plesania pred truhlou, a siedmeho dňa obídete mesto sedem ráz, a kňazi budú trúbiť na trúby. 5 A stane sa, keď sa bude zdlha trúbiť na roh plesania, keď počujete zvuk trúby, skríkne všetok ľud veľkým krikom, a vtedy padne múr mesta na svojom mieste, a ľud pojde hore, každý muž prosto pred seba. 6 A Jozua, syn Núnov, povolal kňazov a povedal im: Vezmite truhlu smluvy, a sedem kňazov vezme sedem trúb plesania, ktoré ponesú pred truhlou Hospodinovou. 7 A povedal i ľudu: Iďte a obídite mesto, a kto je ozbrojený, nech ide pred truhlou Hospodinovou. 8 A stalo sa, keď to povedal Jozua ľudu, že siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb plesania pred Hospodinom, išli a trúbili na trúby, a truhla smluvy Hospodinovej išla za nimi. 9 A ozbrojený ľud išiel pred kňazmi, ktorí to trúbili na trúby, a ostatní, zadní, išli za truhlou, a tak išli pozvoľna a trúbili na trúby. 10 A ľudu prikázal Jozua a povedal: Nebudete kričať ani nedáte počuť svojho hlasu, ani nevyjde z vašich úst nijaké slovo, až do toho dňa, keď vám poviem: Kričte! Vtedy budete kričať. 11 A tedy obchádzala truhla Hospodinova mesto; obišli raz a prišli do tábora a prenocovali v tábore. 12 Potom vstal Jozua skoro ráno, a kňazi vzali a niesli truhlu Hospodinovu. 13 A siedmi kňazi, ktorí niesli tých sedem trúb plesania pred truhlou Hospodinovou, išli pozvoľna a trúbili na trúby, a tí, ktorí boli ozbrojení, išli pred nimi, a ostatní, zadní, išli za truhlou Hospodinovou, a tak išli pozvoľna a trúbili na trúby. 14 A keď aj druhého dňa obišli mesto jeden raz, navrátili sa do tábora. Tak to robili šesť dní. 15 Ale stalo sa siedmeho dňa, že vstali, keď ešte len svitalo, a obišli mesto na taký spôsob sedem ráz; len toho dňa obišli mesto sedem ráz. 16 A stalo sa po siedmy raz, keď trúbili kňazi na trúby, že povedal Jozua ľudu: Kričte! Lebo Hospodin vám dal mesto. 17 A mesto bude zarieknuté na úplnú záhubu, ono i všetko, čo je v ňom, Hospodinovi; len smilnica Rachab bude žiť, ona i všetci, ktorí budú s ňou v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme boli poslali. 18 A len vy sa vystríhajte zarieknutého, aby ste sa nestali i vy zarieknutými, keby ste vzali zo zarieknutého a učinili by ste tábor Izraelov zarieknutým na záhubu a narobili by ste mu bolesti a trápenia. 19 Ale všetko striebro a zlato, jako i nádoby medené a železné, je svätým Hospodinovi; pojde do pokladu Hospodinovho. 20 Vtedy kričal ľud a trúbili na trúby. A stalo sa, keď počul ľud zvuk trúby, že skríkol ľud veľkým krikom, a múr padol na svojom mieste, a ľud išiel hore do mesta, každý prosto pred seba, a zaujali mesto. 21 A pobili všetko, zarieknuté na úplnú záhubu, všetko, čo bolo v meste, od muža až do ženy, od mladého až do starého, ba až do vola, dobytčaťa a osla, ostrím meča. 22 A dvom mužom, ktorí boli prešpehovať zem, povedal Jozua: Vojdite do domu ženy, tej smilnice, a vyveďte odtiaľ ženu i všetko, čo má, tak ako ste jej prisahali. 23 Vtedy vošli mládenci špehúni a vyviedli Rachab i jej otca i jej matku i jej bratov i všetko, čo mala, i celú jej rodinu vyviedli a nechali ich vonku za táborom Izraelovým. 24 A mesto spálili ohňom i všetko, čo bolo v ňom. Iba striebro a zlato a nádoby, medené a železné, dali do pokladu domu Hospodinovho. 25 A smilnicu Rachab, dom jej otca i všetko, čo mala, zachoval Jozua pri živote. A býva v strede Izraelovom až do tohoto dňa, pretože ukryla poslov, ktorých bol poslal Jozua, aby prešpehovali Jericho. 26 Toho času zaviazal Jozua každého prísahou a vyslovil kliatbu: Nech je zlorečený pred Hospodinom muž, ktorý by povstal a staväl toto mesto, Jericho; za cenu svojho prvorodeného syna ho založí a za cenu svojho najmladšieho postaví jeho brány. 27 A Hospodin bol s Jozuom, a povesť o ňom sa rozniesla po celej zemi.

Verš 19

Ale všetko striebro a zlato, jako i nádoby medené a železné, je svätým Hospodinovi; pojde do pokladu Hospodinovho.

Nm 31:54 - A tedy vzal Mojžiš a Eleazár, kňaz, zlato od tisícnikov a stotníkov a vniesli ho do stánu shromaždenia na pamiatku synom Izraelovým pred Hospodinom.

Verš 20

Vtedy kričal ľud a trúbili na trúby. A stalo sa, keď počul ľud zvuk trúby, že skríkol ľud veľkým krikom, a múr padol na svojom mieste, a ľud išiel hore do mesta, každý prosto pred seba, a zaujali mesto.

Heb 11:30 - Vierou padly múry Jericha, keď ich obchádzali za sedem dní.

Verš 22

A dvom mužom, ktorí boli prešpehovať zem, povedal Jozua: Vojdite do domu ženy, tej smilnice, a vyveďte odtiaľ ženu i všetko, čo má, tak ako ste jej prisahali.

Joz 2:14 - A mužovia jej povedali: Náš život nech je za vás na smrť, ak neoznámite tejto našej veci, a bude, keď nám dá Hospodin zem, že učiníme s tebou milosrdenstvo a pravdu.

Heb 11:31 - Vierou nezahynula smilnica Rachab s tými, ktorí neposlúchali vo viere, prijmúc vyzvedačov s pokojom.

Joz 6,17 - Jericho bolo obetované Bohu ako prvotina kanaánskej zeme. V Starom zákone všetky prvotiny patrili Bohu (prvorodenci, prvá úroda…). Všetok život v meste bol vyhasnutý, teda ľudia i zvieratá boli pobití (v. 21). Ostatok spálili. To bol dôsledok kliatby (chérem). Z kliatby boli vyňaté len predmety zo striebra, zlata, železa a medi.

Joz 6,23-25 - Spočiatku Rachab i so svojou rodinou bola ubytovaná povedľa izraelského tábora. Podľa Dt 23,14 bol izraelský tábor svätý, a preto ani Rachab nemohla v ňom bývať, dokiaľ sa neočistila, čiže neprijala vieru Izraela a nebola prijatá do náboženskej obce izraelskej. Podľa Mt 1,5 sa vydala Rachab za Júdovca Salmona. Pozri tiež poznámku k 2,1.

Joz 6,26 - Podľa Dt 13,16 nie je dovolené znovu stavať a opevňovať také mesto, na ktoré bola uvalená kliatba (chérem). Jozue na tomto mieste vyhlasuje kliatbu, ktorá je spojená s najcitlivejším trestom pre starozákonného človeka. Kto by sa odvážil znovu vystavať mesto Jericho, má byť potrestaný stratou najstaršieho a najmladšieho syna. Prvorodenec má zomrieť pri započatí a najmladší pri skončení stavby. Pravdepodobne to treba tak rozumieť, že za svojho života uvidí zomierať všetkých svojich synov, od najstaršieho až do najmladšieho. – V 1 Kr 16,34 čítame, so zrejmým poukazom na Joz 6,26, o Hielovi z Betela, ktorý za čias kráľa Achaba vystavil Jericho, že "za cenu svojho prvorodeného Abirama položil jeho základy a za cenu svojho najmladšieho Seguba pozakladal jeho brány." Teda Hiel znovu vystavil Jericho i napriek kliatbe Jozueho. Za takéto počínanie mal ho zastihnúť aj trest, ktorý je s kliatbou spojený, t. j. strata synov.