List Židom

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Žid 6, 1-20

1 Preto zanechajúc počiatky učenia o Kristu nesme sa k dokonalosti a neklaďme zase základu pokánia z mŕtvych skutkov a viery na Boha, 2 učenia o umývaniach, o vzkladaní rúk, o zmŕtvychvstaní mŕtvych a o večnom súde. 3 A urobíme aj to, keď len dovolí Bôh. 4 Lebo je nemožné tých, ktorí už raz boli osvietení a ochutnali nebeského daru a stali sa účastnými Svätého Ducha 5 a ochutnali dobré slovo Božie a rôzne moci budúceho veku, 6 keby odpadli, zase obnoviť ku pokániu, ktorí sebe znova križujú Syna Božieho a vystavujú ho potupne na odiv. 7 Lebo zem, ktorá pije dážď, ktorý často prichádza na ňu, a plodí rastlinu, vhodnú tým, pre ktorých sa aj obrába, berie podiel na požehnaní od Boha. 8 Ale tá, ktorá rodí tŕnie a bodľač, je nesúca a je blízka zlorečenstva, ktorej koniec je, aby bola spálená. 9 Ale sme presvedčení o vás, milovaní, lepšie veci, a ktoré idú so spasením, i keď tak hovoríme. 10 Lebo Bôh nie je nespravedlivý, aby zabudol na vaše dielo a na trudnú prácu vašej lásky, ktorú ste dokázali oproti jeho menu, keď ste slúžili svätým a ešte vždy slúžite. 11 Ale želáme si, aby jeden každý z vás dokazoval tú istú snahu na plnosť nádeje do konca, 12 aby ste nezleniveli, ale aby ste nasledovali tých, ktorí vierou a zhovievavosťou dedia zasľúbenia. 13 Lebo keď dával Bôh Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemal na koho iného väčšieho prisahať, prisahal sám na seba 14 a povedal: Požehnám, áno, požehnám ťa a veľmi ťa rozmnožím. 15 A tak trpezlive vyčkajúc dosiahol zasľúbenie. 16 Lebo ľudia prisahajú na väčšieho, a každému sporu medzi nimi urobí koniec na stvrdenie složená prísaha. 17 A preto, že Bôh chcel svrchovane ukázať dedičom zasľúbenia nezmeniteľnosť svojej rady, vložil do toho prísahu, 18 aby sme dvoma nezmeniteľnými vecami, zasľúbením Božím a jeho prísahou, v ktorých je nemožné Bohu oklamať, mali silné potešenie, my, ktorí sme unikli, uchopiť nádej, ktorá leží pred nami, 19 ktorú máme sťa kotvu duše, bezpečnú a pevnú, a ktorá vchádza do vnútra za oponu, 20 kde jako predbehúň vošiel za nás Ježiš stanúc sa veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho až na veky.

Verš 3

A urobíme aj to, keď len dovolí Bôh.

Sk 18:21 - ale sa odobral od nich a povedal: Musím na každý spôsob nastávajúci sviatok sláviť v Jeruzaleme, ale sa zase navrátim k vám, ak bude Bôh chcieť. A tak sa odplavil z Efezu.

1Kor 4:19 - Avšak prijdem k vám skoro, ak bude Pán chcieť, a poznám, nie slovo tých nadutých, ale moc.

Jak 4:15 - Namiesto toho, čo by ste mali hovoriť: Keď bude Pán chcieť, a budeme žiť, aj učiníme toto alebo tamto.

Verš 4

Lebo je nemožné tých, ktorí už raz boli osvietení a ochutnali nebeského daru a stali sa účastnými Svätého Ducha

Mt 12:31 - Preto vám hovorím, že každý hriech a každé rúhanie bude odpustené ľuďom, ale rúhanie sa proti Duchu nebude odpustené ľuďom.

Heb 10:26 - Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy,

1Jn 5:16 - Keby niekto videl svojho brata, že hreší hriechom nie na smrť, bude prosiť za neho, a Bôh mu dá život, tým, ktorí hrešia nie na smrť. Je hriech na smrť, o tom nehovorím, aby o ten prosil.

Verš 10

Lebo Bôh nie je nespravedlivý, aby zabudol na vaše dielo a na trudnú prácu vašej lásky, ktorú ste dokázali oproti jeho menu, keď ste slúžili svätým a ešte vždy slúžite.

Prís 14:31 - Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad biednym.

Mt 10:42 - A ktokoľvek by napojil jedného z týchto malých čo len pohárom čerstvej vody, v mene učeníka, ameň vám hovorím, že neztratí svojej odplaty.

Mt 25:40 - A Kráľ odpovedajúc riekne im: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili.

Mk 9:41 - Lebo ktokoľvek by vás pohárom vody napojil v mojom mene, pretože ste Kristovi, ameň vám hovorím, že nestratí svojej odplaty.

Jn 13:20 - Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto prijíma toho, koho by som poslal, mňa prijíma; a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý mňa poslal.

Verš 14

a povedal: Požehnám, áno, požehnám ťa a veľmi ťa rozmnožím.

Gn 12:3 - A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.

Gn 17:4 - Ja som, hľa, moja smluva je s tebou, a budeš otcom mnohých národov.

Gn 22:16 - a riekol: Na seba samého som prisahal, hovorí Hospodin, lebo preto, že si učinil túto vec a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného,

Ž 105:9 - na svoju smluvu, ktorú učinil s Abrahámom, a na svoju prísahu, ktorú prisahal Izákovi.

Lk 1:73 - na prísahu, ktorú prisahal Abrahámovi, nášmu otcovi, že nám dá,

Verš 16

Lebo ľudia prisahajú na väčšieho, a každému sporu medzi nimi urobí koniec na stvrdenie složená prísaha.

Ex 22:11 - prísaha Hospodinova bude medzi obidvoma, aby sa zvedelo, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blížneho, a pán veci prijme prísahu; a tamten nenahradí.

Verš 20

kde jako predbehúň vošiel za nás Ježiš stanúc sa veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho až na veky.

Heb 3:1 - Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na apoštola a veľkňaza nášho vyznania, na Krista Ježiša,

Heb 4:14 - Keď tedy máme takého veľkého veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Syna Božieho, držme vyznanie.

Heb 8:1 - Ale hlavné pri tom, o čom je slovo, je to, že máme takého veľkňaza, ktorý sa posadil po pravici trónu Veličenstva v nebesiach,

Heb 9:11 - Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobrého, väčším a dokonalejším stánom, nie učineným rukou, to jest nie stánom tohoto stvorenia,

Hebr 6,1 - "Z mŕtvych skutkov", t. j. hriechov.

Hebr 6,2 - "Učenie o krstoch". Nevie sa presne, o akých "krstoch" je reč. Azda ide o očistné obrady u Židov a pohanov? Alebo skôr o Jánov krst a kresťanský krst, prípadne o obrady kresťanského krstu?

Hebr 6,4 - "Osvietenie" je starokresťanský výraz na označenie krstu, ktorý osvecuje pokrsteného svetlom viery.

Hebr 6,4-8 - Morálne je nemožné (čiže veľmi ťažké), aby sa obrátili pravým pokáním tí, čo odpadli od viery po toľkých nebeských daroch. "Znova križujú Božieho Syna", lebo pokiaľ ide o nich, zapierajú Božieho Syna a odsudzujú ho na smrť, ako spravili Židia, a tak ho vystavujú posmechu.

Hebr 6,5 - Spoločenstvo kresťanov silno prežívalo sily nebeského sveta, vstupujúce do ich prítomného života.

Hebr 6,9-12 - Aby čitatelia nezmalomyseľneli tým, čo autor povedal vo v. 4–8, utešuje ich nádejou, že do- siahnu spásu.

Hebr 6,10 - "Posluhovali svätým," t. j. kresťanom.

Hebr 6,13 - Keď Boh pri svojich prisľúbeniach používa prísahu, to je len pre ľudí, aby im dal väčšiu istotu. A preto tak, ako splnil prísľub daný Abrahámovi (Gn 22, 16 n.), uskutoční aj našu nádej na večnú spásu, ak pevne zakotvíme v Ježišovi, ktorý je naším veľkňazom v nebeskej svätyni.

Hebr 6,19 - "Za oponu." Svätopisec používa obraz starozákonnej svätyne, kde svätyňa bola od Svätyne svätých oddelená oponou.