List Židom

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Zid 6, 1-20

1 Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha, 2 učení o krstoch, o kladení rúk, o zmŕtvychvstaní a o večnom súde. 3 A to, ak Boh dovolí, aj vykonáme. 4 Lebo nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého 5 a okúsili utešenú reč Božiu i silu budúceho veku, 6 a potom predsa odpadli - aby tí boli znova privedení k pokániu, keď na svoju škodu znova križujú Syna Božieho a vystavujú Ho posmechu. 7 Veď zem, ktorá vpíja dážď, často na ňu padajúci, a plodí užitočnú bylinu tým, pre ktorých býva obrábaná, dostáva požehnanie od Boha; 8 ale tá, čo donáša tŕnie a bodľačie, je neúrodná, blízka kliatbe a jej konečným učením je, aby bola spálená. 9 Ale čo sa vás týka, milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení o lepšom, totiž, že dosiahnete vykúpenie. 10 Lebo Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku, ktorú ste dokazovali voči Jeho menu tým, že ste posluhovali svätým a ešte posluhujete. 11 Túžime však, aby každý z vás preukazoval takú istú horlivosť s plnou istotou nádeje až do konca, 12 aby ste nezleniveli, ale napodobňovali tých, čo svojou vierou a trpezlivým očakávaním stali sa dedičmi zasľúbení. 13 Lebo keď Boh dával Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemohol prisahať na nikoho väčšieho, prisahal sám na seba 14 takto: Iste, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím. 15 A tak čakal (Abrahám) trpezlivo a dosiahol zasľúbenie. 16 Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho a zakončením akéhokoľvek odporu je im potvrdzujúca prísaha. 17 Pretože Boh dedičom zasľúbenia čím nepochybnejšie chcel dokázať nezmeniteľnosť svojej vôle, zaručil to prísahou, 18 aby v dvoch nezmeniteľných výkonoch, ktorými Boh nemôže klamať, mali sme pevné povzbudenie (my), ktorí snažíme uchopiť ponúkanú nádej. 19 Táto je ako bezpečná a pevná kotva našej duše a preniká do najvnútornejšej čiastky, za oponu, 20 kam vošiel za nás Ježiš ako predchodca, keď sa naveky stal veľkňazom na spôsob Melchisedeka.

Verš 3

A to, ak Boh dovolí, aj vykonáme.

Sk 18:21 - ale rozlúčil sa s nimi hovoriac: [Nastávajúce slávnosti musím stráviť v Jeruzaleme;] ak bude vôľa Božia, vrátim sa zase k vám. A odišiel z Efezu.

1Kor 4:19 - ale čoskoro prídem, ak Pán bude chcieť, a spoznám nie reč nadutých, ale (ich) moc;

Jak 4:15 - miesto toho, aby ste hovorili: Ak Pán bude chcieť, budeme živí a vykonáme toto alebo tamto!

Verš 4

Lebo nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého

Mt 12:31 - Preto vravím vám: Každý hriech i rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie Ducha sa neodpustí.

Heb 10:26 - Lebo ak úmyselne hrešíme, keď sme už prijali znalosť pravdy, niet už viac obete za hriechy,

1Jn 5:16 - Keď niekto vidí, že sa brat dopúšťa hriechu, ktorý nevedie k smrti, nech prosí, a (Boh) mu dá život, (totiž) tým, ktorých hriech nevedie k smrti. Je hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, aby brat zaň prosil.

Verš 10

Lebo Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku, ktorú ste dokazovali voči Jeho menu tým, že ste posluhovali svätým a ešte posluhujete.

Prís 14:31 - Kto utláča slabého, tupí jeho Tvorcu, ctí Ho však, kto sa zmilúva nad chudobným.

Mt 10:42 - A kto by čo aj len čašou čerstvej vody napojil jedného z týchto maličkých, pretože je učeníkom, veru, hovorím vám, že ho neminie odmena.

Mt 25:40 - Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Mk 9:41 - Lebo ktokoľvek by vás napojil čo aj len čašou vody preto, že ste Kristovi, vpravde vám hovorím: neminie ho odmena.

Jn 13:20 - Veru, veru, hovorím vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma; a kto mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý mňa poslal.

Verš 14

takto: Iste, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.

Gn 12:3 - Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme.

Gn 17:4 - Hľa, toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov.

Gn 22:16 - a riekol: Prisahám na seba - znie výrok Hospodinov: Pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna,

Ž 105:9 - čo s Abrahámom uzavrel, a na prísahu Izákovi,

Lk 1:73 - na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že budeme vyslobodení

Verš 16

Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho a zakončením akéhokoľvek odporu je im potvrdzujúca prísaha.

Ex 22:11 - Ak mu ho však ukradli, nech nahradí jeho majiteľovi.

Verš 20

kam vošiel za nás Ježiš ako predchodca, keď sa naveky stal veľkňazom na spôsob Melchisedeka.

Heb 3:1 - Preto, svätí bratia a účastníci nebeského povolania, pozorujte Apoštola a Veľkňaza nášho vyznania, Ježiša,

Heb 4:14 - Pretože máme veľkého Veľkňaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pridŕžajme sa vyznania.

Heb 8:1 - Z povedaného je hlavné toto: máme takého Veľkňaza, ktorý sa posadil na pravici trónu Velebnosti na nebesiach

Heb 9:11 - Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta,

Hebr 6,1 - "Z mŕtvych skutkov", t. j. hriechov.

Hebr 6,2 - "Učenie o krstoch". Nevie sa presne, o akých "krstoch" je reč. Azda ide o očistné obrady u Židov a pohanov? Alebo skôr o Jánov krst a kresťanský krst, prípadne o obrady kresťanského krstu?

Hebr 6,4 - "Osvietenie" je starokresťanský výraz na označenie krstu, ktorý osvecuje pokrsteného svetlom viery.

Hebr 6,4-8 - Morálne je nemožné (čiže veľmi ťažké), aby sa obrátili pravým pokáním tí, čo odpadli od viery po toľkých nebeských daroch. "Znova križujú Božieho Syna", lebo pokiaľ ide o nich, zapierajú Božieho Syna a odsudzujú ho na smrť, ako spravili Židia, a tak ho vystavujú posmechu.

Hebr 6,5 - Spoločenstvo kresťanov silno prežívalo sily nebeského sveta, vstupujúce do ich prítomného života.

Hebr 6,9-12 - Aby čitatelia nezmalomyseľneli tým, čo autor povedal vo v. 4–8, utešuje ich nádejou, že do- siahnu spásu.

Hebr 6,10 - "Posluhovali svätým," t. j. kresťanom.

Hebr 6,13 - Keď Boh pri svojich prisľúbeniach používa prísahu, to je len pre ľudí, aby im dal väčšiu istotu. A preto tak, ako splnil prísľub daný Abrahámovi (Gn 22, 16 n.), uskutoční aj našu nádej na večnú spásu, ak pevne zakotvíme v Ježišovi, ktorý je naším veľkňazom v nebeskej svätyni.

Hebr 6,19 - "Za oponu." Svätopisec používa obraz starozákonnej svätyne, kde svätyňa bola od Svätyne svätých oddelená oponou.