výhody registrácie

Skutky apoštolov

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Sk 23, 1-35

1 (KAT) Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: „Bratia, ja som si počínal podľa najlepšieho svedomia pred Bohom až do dnešného dňa.“

2 (KAT) Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach.

3 (KAT) Vtedy mu Pavol povedal: „Boh udrie teba, ty obielená stena! Sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, a proti zákonu ma kážeš biť?“

4 (KAT) Tí, čo tam stáli, povedali: „Božiemu veľkňazovi zlorečíš?“

5 (KAT) Pavol vravel: „Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz; veď je napísané: »Kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť.«“

6 (KAT) Ale Pavol vedel, že jedna časť sú saduceji a druhá farizeji, preto zvolal vo veľrade: „Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Pre nádej a zmŕtvychvstanie ma súdia.“

7 (KAT) Ako to povedal, nastala medzi farizejmi a saducejmi hádka a zhromaždenie sa rozčeslo.

8 (KAT) Lebo saduceji tvrdia, že niet zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé.

9 (KAT) Strhol sa veľký krik a vstali niektorí zákonníci z časti farizejov a protestovali: „Nenachádzame nič zlé na tomto človeku. A čo ak s ním hovoril duch alebo anjel?!“

10 (KAT) Keď hádka silnela, veliteľ z obavy, že Pavla roztrhajú, poslal dolu vojakov, aby im ho vyrvali a odviedli do pevnosti.

11 (KAT) V nasledujúcu noc stál pred ním Pán a hovoril: „Buď pevný! Lebo ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“

12 (KAT) Keď sa rozodnilo, zbehli sa Židia a zaprisahali sa, že nebudú ani jesť, ani piť, kým Pavla nezabijú.

13 (KAT) Tých, čo sa takto sprisahali, bolo vyše štyridsať.

14 (KAT) Prišli k veľkňazom a starším a vraveli: „Prísahou sme sa zaviazali, že nič neokúsime, kým nezabijeme Pavla.

15 (KAT) Vy teraz spolu s veľradou oznámte veliteľovi, aby ho priviedol k vám, akoby ste sa chceli dozvedieť o ňom niečo presnejšie; my sme pripravení zabiť ho skôr, ako ta dôjde.“

16 (KAT) Ale o úkladoch počul syn Pavlovej sestry. Preto sa vybral, vošiel do pevnosti a oznámil to Pavlovi.

17 (KAT) Pavol si zavolal jedného zo stotníkov a povedal mu: „Zaveď tohto mladíka k veliteľovi, lebo mu má čosi oznámiť.“

18 (KAT) On ho vzal, zaviedol ho k veliteľovi a vravel: „Väzeň Pavol si ma zavolal a prosil, aby som zaviedol tohto mladíka k tebe, lebo ti má čosi povedať.“

19 (KAT) Veliteľ ho vzal za ruku, utiahol sa s ním nabok a pýtal sa: „Čo mi to máš oznámiť?“

20 (KAT) On povedal: „Židia sa dohovorili, že ťa poprosia, aby si zajtra Pavla priviedol do veľrady, akoby sa malo o ňom zistiť niečo presnejšie.

21 (KAT) Ale ty im never, lebo naň číha z nich viac ako štyridsať mužov, ktorí sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, kým ho nezabijú. A teraz pripravení čakajú na tvoj súhlas.“

22 (KAT) Tu veliteľ mladíka prepustil a prikázal mu: „Nehovor nikomu, že si mi to oznámil.“

23 (KAT) Potom zavolal dvoch stotníkov a povedal im: „Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, ktorí pôjdu do Cézarey, aj sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov.

24 (KAT) Aj dobytčatá pripravte,“ aby na ne posadili Pavla a bezpečne ho dopravili k vladárovi Félixovi.

25 (KAT) Napísal aj list takéhoto znenia:

26 (KAT) „Klaudius Lyziáš pozdravuje vznešeného vladára Félixa.

27 (KAT) Tohto muža chytili Židia, a keď sa chystali zabiť ho, prišiel som s vojskom a vyrval som im ho, lebo som sa dozvedel, že je Riman.

28 (KAT) Chcel som vedieť, z čoho ho obviňujú, preto som ho priviedol pred ich veľradu

29 (KAT) a zistil som, že ho žalujú pre akési sporné otázky ich zákona. Ale obvinenia, za ktoré by si zasluhoval smrť alebo putá, niet.

30 (KAT) A keď som dostal hlásenie o úkladoch, ktoré strojili tomuto mužovi, hneď som ho poslal k tebe a nariadil som aj žalobcom, aby tebe povedali, čo majú proti nemu.“

31 (KAT) Vojaci teda podľa rozkazu Pavla vzali a za noci ho odviedli do Antipatridy.

32 (KAT) Na druhý deň nechali s ním ísť jazdcov a vrátili sa do pevnosti.

33 (KAT) Oni došli do Cézarey, odovzdali vladárovi list a postavili pred neho aj Pavla.

34 (KAT) Prečítal si list a opýtal sa, z ktorej provincie pochádza. A keď sa dozvedel, že z Cilície,

35 (KAT) povedal: „Vypočujem ťa, keď prídu aj tvoji žalobcovia.“ A rozkázal ho strážiť v Herodesovej vládnej budove.


Sk 23, 1-35





Verš 1
Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: „Bratia, ja som si počínal podľa najlepšieho svedomia pred Bohom až do dnešného dňa.“
Sk 24:16 - Preto sa aj ja stále usilujem, aby som mal svedomie bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi.

Verš 2
Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach.
1Kr 22:24 - Vtom pristúpil syn Kanaána Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: „Kadiaľže odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?“
Jer 20:2 - Vtedy dal Pášur proroka Jeremiáša zbičovať a dal ho vložiť do klady, ktorá bola vedľa Hornej, Benjamínovej brány, pri Pánovom chráme.
Jn 18:22 - Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: „Tak odpovedáš veľkňazovi?“

Verš 3
Vtedy mu Pavol povedal: „Boh udrie teba, ty obielená stena! Sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, a proti zákonu ma kážeš biť?“
Dt 17:9 - obráť sa na kňazov z kmeňa Léviho a na sudcu, ktorý bude v tom čase; ich sa opýtaj a oni ti oznámia riadny rozsudok.

Verš 5
Pavol vravel: „Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz; veď je napísané: »Kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť.«“
Ex 22:28 - Sudcov nebudeš znevažovať a kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť!

Verš 6
Ale Pavol vedel, že jedna časť sú saduceji a druhá farizeji, preto zvolal vo veľrade: „Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Pre nádej a zmŕtvychvstanie ma súdia.“
Sk 24:21 - okrem toho jediného slova, ktoré som vykríkol, keď som stál medzi nimi: Pre zmŕtvychvstanie ma dnes súdite.“
Sk 26:6 - A teraz stojím pred súdom pre nádej z prisľúbenia, ktoré dostali od Boha naši otcovia.
Flp 3:5 - na ôsmy deň obrezaný, z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, čo sa týka zákona farizej,

Verš 8
Lebo saduceji tvrdia, že niet zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé.
Mt 22:23 - V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:
Mk 12:18 - Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:
Lk 20:27 - Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:

Verš 9
Strhol sa veľký krik a vstali niektorí zákonníci z časti farizejov a protestovali: „Nenachádzame nič zlé na tomto človeku. A čo ak s ním hovoril duch alebo anjel?!“
Sk 25:25 - Ja som zistil, že neurobil nič také, za čo by si zasluhoval smrť. Ale on sa odvolal na Jeho Veličenstvo. Tak som sa rozhodol poslať ho ta.
Sk 26:31 - a keď odchádzali, hovorili medzi sebou: „Tento človek nerobí nič také, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá.“

Verš 11
V nasledujúcu noc stál pred ním Pán a hovoril: „Buď pevný! Lebo ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“
Sk 18:9 - Pán povedal v noci vo videní Pavlovi: „Neboj sa, len hovor a nemlč,

Verš 12
Keď sa rozodnilo, zbehli sa Židia a zaprisahali sa, že nebudú ani jesť, ani piť, kým Pavla nezabijú.
Sk 23:21 - Ale ty im never, lebo naň číha z nich viac ako štyridsať mužov, ktorí sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, kým ho nezabijú. A teraz pripravení čakajú na tvoj súhlas.“
Sk 23:29 - a zistil som, že ho žalujú pre akési sporné otázky ich zákona. Ale obvinenia, za ktoré by si zasluhoval smrť alebo putá, niet.

Verš 20
On povedal: „Židia sa dohovorili, že ťa poprosia, aby si zajtra Pavla priviedol do veľrady, akoby sa malo o ňom zistiť niečo presnejšie.
Sk 23:12 - Keď sa rozodnilo, zbehli sa Židia a zaprisahali sa, že nebudú ani jesť, ani piť, kým Pavla nezabijú.

Verš 27
Tohto muža chytili Židia, a keď sa chystali zabiť ho, prišiel som s vojskom a vyrval som im ho, lebo som sa dozvedel, že je Riman.
Sk 21:33 - Tu veliteľ pristúpil k nemu, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Potom sa opýtal, kto je to a čo vykonal.

Sk 23,2 - Ananiáš bol veľkňazom v rokoch 47–59. Zabili ho roku 66 po vypuknutí židovskej vojny.

Sk 23,5 - Porov. Ex 22, 28.

Sk 23,6 - Porov. Mt 22, 23; Mk 12, 18; Lk 20, 27.

Sk 23,23 - Nočné hodiny sa počítali od západu slnka; doslova: tretia hodina v noci.

Sk 23,24 - Riadnym sídlom rímskeho hlavného správcu pre Palestínu bola Cézarea. Antonius Félix bol prokurátorom Judey v rokoch 52–60.

Sk 23,27 - Lyziáš tu nehovorí úplnú pravdu, lebo o Pavlovom rímskom občianstve sa dozvedel neskôr, keď ho chcel dať mučiť (porov. 22, 25).

Sk 23,31 - Antipatrida bola vzdialená od Jeruzalema asi 60 km (na ceste do Cézarey).