Evanjelium podľa Jána

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jn 4, 1-54

1 Ako sa teda Pán dozvedel, že farizeji počuli, že Ježiš získava a krstí viac učeníkov ako Ján, 2 hoci Ježiš sám nekrstil, ale Jeho učeníci, 3 opustil Judsko a šiel zase do Galiley. 4 Musel však ísť cez Samáriu. 5 Tak prišiel v Samárii do mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý Jákob dal synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jákobova studňa. Ježiš, ustatý cestou, sadol si pri studni; a bolo asi poludnie. 7 Tu prišla žena zo Samárie načrieť vody. I povedal jej Ježiš: Daj sa mi napiť! 8 Učeníci odišli totiž do mesta nakúpiť potravu. 9 Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi. 10 Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, - ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu. 11 Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu? 12 Či si Ty väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu; aj sám pil z nej i jeho synovia a jeho dobytok? 13 Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. 14 Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. 15 Tu Mu povedala žena: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať. 16 Riekol jej: Choď, zavolaj si muža a príď sem! 17 I odpovedala žena: Nemám muža. Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža; 18 lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom; to si správne povedala. 19 Žena mu povedala: Vidím, Pane, že si prorok. 20 Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. 21 Odpovedaj jej Ježiš: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. 22 Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. 23 Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. 24 Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. 25 Žena Mu povedala: Viem, že prichádza Mesiáš, ktorý sa volá Kristus; keď Ten príde, oznámi nám všetko. 26 Riekol jej Ježiš: Ja som to, ktorý rozprávam s tebou. 27 Vtom prišli Jeho učeníci a divili sa, že sa zhovára so ženou; ale ani jeden nepovedal: Čo sa jej spytuješ? alebo: Čo s ňou hovoríš? 28 Žena nechala teda tam nádobu, odišla do mesta a hovorila ľuďom: 29 Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila; či to nie je Kristus? 30 I vyšli z mesta a prišli k Nemu. 31 Medzitým Ho učeníci prosili: Majstre, jedz! 32 On však povedal: Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete. 33 Tu si povedali učeníci medzi sebou: Či Mu niekto doniesol jesť? 34 Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo. 35 Či sami nevravíte, že ešte štyri mesiace, a príde žatva? Ajhľa, hovorím vám, pozdvihnite oči a hľaďte na polia, že sa zabeleli k žatve. 36 Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač i žnec spolu radovali. 37 V tomto je totiž pravdivé slovo, že iný rozsieva a iný žne. 38 Ja som vás poslal žať, kde ste nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce. 39 A mnohí Samaritáni z tohto mesta uverili v Neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Všetko mi povedal, čo som robila. 40 Keď teda prišli k Nemu Samaritáni, prosili Ho, aby pobudol u nich; i zostal tam dva dni. 41 A ešte viac ich uverilo pre Jeho slovo 42 a povedali žene: Už nielen pre tvoje slovo veríme, lebo sami sme počuli a vieme, že tento je naozaj Spasiteľ sveta. 43 Po dvoch dňoch odišiel odtiaľ do Galiley. 44 Lebo sám Ježiš sa osvedčil: Nemá prorok cti vo svojej otčine. 45 Keď teda prišiel do Galiley, prijali Ho Galilejci, lebo videli všetko, čo činil v Jeruzaleme na slávnostiach; aj oni totiž prišli na slávnosti. 46 Tak prišiel zase do Kány Galilejskej, kde z vody urobil víno. Tam bol kráľovský úradník, ktorému syn bol chorý v Kafarnaume. 47 Keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galiley, šiel k Nemu a prosil Ho, aby mu prišiel uzdraviť syna, lebo už umieral. 48 I riekol mu Ježiš: Keby ste nevideli znamenia a zázraky, neverili by ste. 49 Odpovedal Mu kráľovský úradník: Poď, Pane, kým mi dieťa neumrie. 50 Riekol mu Ježiš: Choď, syn ti žije. A uveril ten človek slovu, ktoré mu Ježiš povedal, a šiel. 51 Keď bol ešte na ceste, vyšli mu naproti sluhovia a povedali: Žije ti dieťa. 52 Spýtal sa ich teda na hodinu, v ktorú sa mu uľavilo. Povedali: Včera popoludní o siedmej mu prestala horúčka. 53 Tu poznal otec, že to bolo práve v hodinu, v ktorú mu Ježiš povedal: Syn ti žije. I uveril on a celá jeho domácnosť. 54 Toto bolo zase druhé znamenie, ktoré učinil Ježiš, keď prišiel z Judska do Galiley.

Verš 1

Ako sa teda Pán dozvedel, že farizeji počuli, že Ježiš získava a krstí viac učeníkov ako Ján,

Jn 3:26 - I prišli k Jánovi a hovorili mu: Majstre, Ten, ktorý bol s tebou za Jordánom, a ty si svedčil o Ňom, ajhľa, krstí a všetci prichádzajú k Nemu.

Verš 35

Či sami nevravíte, že ešte štyri mesiace, a príde žatva? Ajhľa, hovorím vám, pozdvihnite oči a hľaďte na polia, že sa zabeleli k žatve.

Mt 9:37 - Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo,

Lk 10:2 - A povedal im: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.

Verš 5

Tak prišiel v Samárii do mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý Jákob dal synovi Jozefovi.

Gn 33:19 - Od synov Síchemovho otca Chamóra kúpil za 100 kesít kus poľa, na ktorom si rozložil stan.

Gn 48:22 - Tebe dávam viac ako tvojim bratom o horský hrebeň, ktorý som vlastným mečom a lukom vzal Amorejcom z rúk.

Joz 24:32 - Jozefove kosti, ktoré Izraelci doniesli z Egypta, pochovali v Sícheme, na pozemku, ktorý Jákob kúpil od synov Síchemovho otca Chámóra za sto kesít. Ten sa stal dedičstvom synov Jozefových.

Verš 9

Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi.

Lk 9:52 - A poslal pred sebou poslov. Tí sa vydali na cestu a prišli do samaritánskej dediny, aby Mu pripravili (prístrešie).

Jn 8:48 - Židia mu povedali: Či nehovoríme dobre, že si Samaritán a démonom posadnutý?

Verš 42

a povedali žene: Už nielen pre tvoje slovo veríme, lebo sami sme počuli a vieme, že tento je naozaj Spasiteľ sveta.

Jn 17:8 - lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni ich prijali a poznali vpravde, že som od Teba vyšiel, a uverili, že si ma Ty poslal.

Verš 11

Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu?

Jer 2:13 - lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.

Verš 44

Lebo sám Ježiš sa osvedčil: Nemá prorok cti vo svojej otčine.

Mt 13:57 - I pohoršovali sa na Ňom. Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine a vo svojom dome.

Mk 6:4 - Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.

Lk 4:24 - A doložil: Amen, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej otčine.

Verš 13

Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť.

Jn 6:58 - To je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, nie aký jedli otcovia, a umreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.

Verš 14

Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.

Jn 3:16 - Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.

Jn 6:27 - Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec.

Jn 6:35 - Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.

Jn 6:54 - Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.

Jn 7:38 - Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa.

Verš 48

I riekol mu Ježiš: Keby ste nevideli znamenia a zázraky, neverili by ste.

1Kor 1:22 - lebo aj Židia žiadajú znamenia, aj Gréci hľadajú múdrosť,

Verš 19

Žena mu povedala: Vidím, Pane, že si prorok.

Lk 7:16 - Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.

Lk 24:19 - Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom,

Jn 6:14 - Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet.

Verš 20

Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha.

Dt 12:5 - Vyhľadávajte miesto, ktoré si zo všetkých vašich kmeňov vyvolí Hospodin, váš Boh, aby tam položil svoje meno, a prebýval tam - a tam prichádzajte!

Dt 12:11 - na miesto, ktoré vyvolí Hospodin, váš Boh, na prebývanie svojho mena, budete prinášať všetko, čo vám prikazuje: svoje spaľované i zábitné obete, svoje desiatky a rukami pozdvihované dávky i všetko najlepšie z darov, ktoré ste sľúbili Hospodinovi.

1Kr 9:3 - Hospodin mu riekol: Vyslyšal som tvoju modlitbu i tvoju úpenlivú prosbu, ktorú si mi predostrel: posvätil som tento dom, ktorý si postavil, aby tam naveky prebývalo moje meno. Moje oči a moje srdce budú tam po všetky dni.

2Krn 7:12 - zjavil sa mu v noci Hospodin. Riekol mu: Vyslyšal som tvoju modlitbu a toto miesto som si zvolil za dom obetí.

Verš 46

Tak prišiel zase do Kány Galilejskej, kde z vody urobil víno. Tam bol kráľovský úradník, ktorému syn bol chorý v Kafarnaume.

Jn 2:1 - Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam matka Ježišova.

Jn 2:11 - Toto znamenie v Káne Galilejskej bolo prvé, ktoré Ježiš urobil a vyjavil svoju slávu. I uverili v Neho Jeho učeníci.

Verš 22

Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov.

2Kr 17:29 - Ale každý národ si zhotovil svojich vlastných bohov a uložil ich do domov na výšinách, ktoré urobili Samaritáni; každý národ vo svojich mestách, v ktorých býval.

Gn 12:3 - Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme.

Gn 18:18 - Abrahám sa iste stane veľkým a mocným národom a požehnané budú v ňom všetky národy zeme.

Gn 22:18 - A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas.

Gn 26:4 - Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy; tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny a požehnané budú v tvojom potomstve všetky národy zeme,

Heb 7:14 - Veď je všeobecne známe, že náš Pán pochádzal z Júdu - kmeňa, ktorému Mojžiš nehovoril nič o kňazoch.

Verš 24

Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.

2Kor 3:17 - Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda.

Verš 26

Riekol jej Ježiš: Ja som to, ktorý rozprávam s tebou.

Jn 9:37 - Riekol mu Ježiš: Veď si Ho videl; to je On, čo hovorí s tebou.

Jn 4,3 - Bolo to niekoľko týždňov po prvej Veľkej noci, teda v apríli - máji r. 28.

Jn 4,4 - Samária, stredná provincia Palestíny, nazýva sa tak podľa pôvodného hlavného mesta Samárie. Obývali ju Samaritáni, ľud pochádzajúci z rozličných plemien a národov, ktoré tam usadil po r. 720 pred Kristom asýrsky kráľ Sargon II. a jeho nástupcovia. Samaritáni prijali čiastočne židovské náboženstvo, ale zachovali si aj veľa pohanských povier a zvykov. Okolo roku 400 pred Kr. na vrchu Garizim (neďaleko Sichemu - dnešného Nablusu) vystavili si vlastnú svätyňu. Pre svoj miešaný, "nečistý" pôvod a polopohanské náboženstvo boli tŕňom v očiach Židov.

Jn 4,5-6 - Sychar, dnešný Askar, neďaleko Sichemu. Jakubova studňa sa zachovala podnes a má žriedlo "živej", t. j. prírodnej, pramenitej, a nie iba dažďovej vody.

Jn 4,10 - Pán má na mysli vodu večného života, čiže posväcujúcu milosť, dar Ducha Svätého, kým Samaritánka to rozumie o pramenitej vode.

Jn 4,23 - "V Duchu a pravde" - Duch je princípom nového zrodenia, a tak aj princípom nového kultu. Tento nový kult je "v pravde", lebo len on zodpovedá Božiemu zjaveniu v Kristovi.

Jn 4,36 - Ženci sú apoštoli, rozsievači ich predchodcovia, proroci. Úlohu rozsievača plnili starozákonní proroci, ktorí predpovedali Kristov príchod, a potom Kristus. V jeho diele budú pokračovať apoštoli a ich nástupcovia.

Jn 4,46-54 - Mt 8, 5-13 a Lk 7, 1-10 rozprávajú o inej udalosti.

Jn 4,46 - "Kráľovský úradník" - úradník v službách Herodesa Antipasa, tetrarchu; ale ľud tetrarchu volal kráľom. Tento kráľovský úradník bol pravdepodobne Žid, nie pohan, ako kafarnaumský stotník u Mt a Lk.

Jn 4,51 - Židovské sviatky, ktoré sa tu spomínajú, boli buď Turíce, alebo Veľká noc v druhom roku Ježišovho účinkovania.