Evanjelium podľa Lukáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Lk 2, 1-52

1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila. 7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. 13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: 14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! 15 Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. 21 Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote. 22 A keď sa minuli dni ich očisťovania, podľa zákona Mojžišovho priniesli Ho do Jeruzalema, aby Ho predstavili Pánovi, 23 ako je napísané v zákone Pánovom: Každý mužský plod, ktorý otvára život, nech je zasvätený Pánovi, 24 a aby priniesli obeť podľa slov zákona Pánovho: dve hrdličky alebo dve holúbätá. 25 Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom; 26 tomuto oznámil Duch Svätý, že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. 27 Vedený Duchom prišiel teda do chrámu; a keď rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali (všetko) podľa obyčaje, predpísanej zákonom, 28 vzal Ho aj on na ramená, chválil Boha a povedal: 29 Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, 30 lebo moje oči videli Tvoje spasenie, 31 ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: 32 ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský. 33 Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa hovorilo o Ňom. 34 Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, 35 - ale aj tebe prenikne dušu meč, - aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc. 36 A žila vtedy aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova, z kmeňa Ašer. Bola pokročilá vekom a žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva; 37 bola to vdova osemdesiatštyriročná, ktorá nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbami slúžiac Bohu vo dne v noci. 38 Aj ona pristúpila k nim v tú istú hodinu, chválila Boha a rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema. 39 A keď vykonali všetko podľa zákona Pánovho, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. 40 Dieťatko však rástlo a mocnelo, plné múdrosti, a milosť Božia spočívala na Ňom. 41 Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka. 42 Keď mal dvanásť rokov a oni šli [do Jeruzalema] podľa obyčaje tej slávnosti (vzali Ho so sebou), 43 ale keď sa po skončení (slávnostných) dní vracali, zostalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme; rodičia však nevedeli o tom, 44 ale sa domnievali, že je v zástupe pútnikov, prešli deň cesty a hľadali Ho medzi príbuznými a známymi. 45 A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho. 46 Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. 47 Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami. 48 Keď Ho uvideli, preľakli sa. A matka Mu povedala: Synu, čo si nám to vykonal? Ajhľa, Tvoj otec a ja s úzkosťou sme Ťa hľadali. 49 Odpovedal im: Čo, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? 50 Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal. 51 Potom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Matka však zachovávala všetky tie slová v srdci. 52 A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom.

Verš 32

ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský.

Iz 42:6 - Ja, Hospodin, povolal som ťa ku spáse, uchopil som ťa za ruku a stvárnil, určil som ťa ľudu za sprostredkovateľa zmluvy a za svetlo národom,

Iz 49:6 - A riekol: Málo mi je, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených z Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme.

Sk 13:47 - Lebo tak nám prikázal Pán: Položil som Ťa za svetlo pohanom, aby si bol spasením až do končín zeme.

Verš 34

Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať,

Iz 8:14 - On bude svätyňou, kameňom úrazu a skalou na potknutie pre oba domy Izraela, pascou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema.

Rim 9:32 - Prečo? Preto, že nie z viery, ale akoby zo skutkov (chceli dosiahnuť spravodlivosť). Narazili na kameň úrazu,

1Pt 2:9 - Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.

Sk 28:22 - žiadame si teda počuť od teba, ako zmýšľaš, lebo je nám známo o tej sekte, že sa jej všade protivia!

Verš 4

Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho,

Mi 5:2 - Preto ich vydá do nebezpečenstva až dovtedy, kým rodička neporodí a ostatní jeho bratia sa nenavrátia k ľudu izraelskému.

Jn 7:42 - Či nehovorí Písmo, že Kristus príde z potomstva Dávidovho a z Betlehema, mestečka, v ktorom býval Dávid?

1Sam 16:4 - Samuel učinil, ako mu povedal Hospodin. Keď prišiel do Betlehema, preľaknutí starší mesta mu vyšli v ústrety. Pýtali sa: Znamená tvoj príchod pokoj?

Mt 1:1 - Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho:

Verš 37

bola to vdova osemdesiatštyriročná, ktorá nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbami slúžiac Bohu vo dne v noci.

1Sam 1:22 - Anna však nešla, ale povedala svojmu mužovi: Keď odkojím chlapca, privediem ho a predstavím pred tvár Hospodinovu, aby tam navždy ostal bývať.

Verš 7

I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto.

Mt 1:25 - neobcoval s ňou, kým neporodila syna, a dal Mu meno Ježiš.

Verš 40

Dieťatko však rástlo a mocnelo, plné múdrosti, a milosť Božia spočívala na Ňom.

Lk 1:80 - A to dieťatko rástlo a mocnelo na duchu a bolo na púšti až do dňa svojho vystúpenia pred Izraelom.

Verš 41

Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka.

Ex 23:15 - Zachovávaj sviatok nekvasených chlebov; sedem dní jedz nekvasené chleby, ako som ti prikázal, a to v určenom čase mesiaca ábíb, lebo vtedy si vyšiel z Egypta. Nech sa nikto neukáže predo mnou s prázdnymi rukami.

Ex 23:17 - Trikrát do roka sa všetci tvoji mužovia ukážu pred tvárou Hospodina, Pána.

Lv 23:5 - V prvom mesiaci štrnásteho dňa prvého mesiaca podvečer je pascha Hospodinova.

Dt 16:1 - Dbaj na mesiac ábíb! Vtedy usporiadaj paschu Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci ábíbe ťa Hospodin, tvoj Boh, v noci vyviedol z Egypta.

Verš 13

A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:

Dan 7:10 - Ohnivá rieka vytekala spred Neho, tisíce tisícov Mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pre Ním. Súd zasadol a knihy sa otvorili.

Zjv 5:11 - Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov.

Verš 14

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

Iz 57:19 - stvorím ovocie pier. Pokoj, pokoj ďalekým i blízkym - vraví Hospodin - ja ho uzdravím!

Ef 2:17 - A tak prišiel zvestovať pokoj vám ďalekým a pokoj aj blízkym,

Verš 47

Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami.

Mt 7:28 - Keď Ježiš dokončil tieto reči, zástupy sa veľmi divili Jeho učeniu,

Mk 1:22 - I veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo ich učil, ako kto má moc, a nie ako zákonníci.

Lk 4:22 - A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: Či Tento nie je syn Jozefov?

Lk 4:32 - Veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo Jeho reč bola mocná.

Jn 7:15 - A Židia sa divili a hovorili: Ako pozná tento Písma, keď sa neučil?

Verš 50

Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal.

Lk 9:45 - Ale oni nerozumeli tej reči a bola pred nimi, aby ju nepochopili. A obávali sa opýtať Ho na tú reč.

Lk 18:34 - Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo hovoril.

Verš 52

A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom.

1Sam 2:26 - Mládenec Samuel však rástol a bol vždy milší Hospodinovi i ľuďom.

Lk 1:80 - A to dieťatko rástlo a mocnelo na duchu a bolo na púšti až do dňa svojho vystúpenia pred Izraelom.

Verš 21

Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote.

Gn 17:12 - Nech je obrezaný každý, kto má osem dní medzi vami: každý muž z pokolenia na pokolenie. A to sluha narodený v dome, aj sluha za peniaze od cudzincov kúpený, ktorý nie je z tvojho potomstva.

Lv 12:3 - Na ôsmy deň má byť obrezaná predkožka chlapca.

Jn 7:22 - Pretože vám Mojžiš dal obriezku - niežeby bola od Mojžiša, ale je od otcov - obrezávate človeka aj v sobotu.

Mt 1:21 - Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov.

Lk 1:31 - Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš.

Verš 22

A keď sa minuli dni ich očisťovania, podľa zákona Mojžišovho priniesli Ho do Jeruzalema, aby Ho predstavili Pánovi,

Lv 12:6 - Keď uplynú dni jej očisťovania, či už pre syna alebo dcéru, prinesie kňazovi do vchodu svätostánku jednoročné jahňa na spaľovanú obeť a holúbä alebo hrdličku na obeť za hriech.

Verš 23

ako je napísané v zákone Pánovom: Každý mužský plod, ktorý otvára život, nech je zasvätený Pánovi,

Ex 13:2 - Zasväť mi u Izraelcov všetko prvorodené; všetko, čo otvára život matky u ľudí i u dobytka, je moje.

Nm 3:13 - lebo mne patrí všetko prvorodené; v deň, keď som pobil všetko prvorodené v Egypte, zasvätil som si všetko prvorodené z Izraela od človeka po zvieratá. Mne to patrí! Ja som Hospodin!

Nm 8:16 - lebo sú mi odovzdaní ako dary spomedzi Izraelcov; vzal som si ich spomedzi Izraelcov namiesto všetkého prvorodeného, čo otvára materský život.

Verš 24

a aby priniesli obeť podľa slov zákona Pánovho: dve hrdličky alebo dve holúbätá.

Lv 12:8 - Ak jej nedochodí na jahňa, nech vezme dve hrdličky alebo dve holúbätá, jedno na spaľovanú obeť, druhé na obeť za hriech. Keď kňaz vykoná za ňu obrad zmierenia, bude čistá.

Verš 29

Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji,

Gn 46:30 - Vtedy povedal Izrael Jozefovi: Teraz môžem umrieť, lebo som videl tvoju tvár a že ešte žiješ.

Verš 30

lebo moje oči videli Tvoje spasenie,

Ž 98:2 - Hospodin svoju spásu oznámil, zjavil svoju spravodlivosť očiam národov.

Iz 52:10 - Hospodin odhalil svoje sväté rameno pred očami všetkých národov a všetky končiny zeme uvidia záchranu nášho Boha.

Verš 31

ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí:

Sk 28:28 - Vedzte teda, že je k pohanom poslané toto spasenie Božie a oni budú počúvať.

Lk 2,1 - Augustus bol cisárom Rímskej ríše od roku 30 pred Kr. do roku 14 po Kr. "Celý svet" znamená vtedy známy svet, čiže Rímsku ríšu.

Lk 2,2 - Quirinius (Publius Suplicius) stál dvakrát na čele Sýrie. V oboch prípadoch sa konalo sčítanie ľudu, prvýkrát v rokoch 8-4 pred Kr. a druhýkrát okolo roku 6 po Kr. Lukáš hovorí o prvom sčítaní ľudu. Podľa toho treba upraviť aj rok narodenia Krista. Pôvodca nášho letopočtu Dionýz Exiguus (zomrel roku 544) určil rok narodenia omylom o 5 až 8 rokov neskôr. Kristus sa narodil asi o 7 rokov skôr, čo zodpovedá roku 747 od založenia Ríma, a nie 754, ako to mylne vypočítal Dionýzius.

Lk 2,3 - "Do svojho mesta" - čiže do mesta, z ktorého pochádzal ich rod.

Lk 2,7 - "Prvorodený" znamená prvého narodeného syna, ktorý mal právo na dedičstvo (porov. 1, 32 a n.). Je to právny výraz a používa sa bez ohľadu na to, či nasleduje ďalší potomok, alebo nie.

Lk 2,14 - "Dobrej vôle" v gr. "v ktorých má zaľúbenie".

Lk 2,22 - "Dni očisťovania" určoval Mojžišov zákon (Lv 12, 1-4). Po narodení chlapca matka bola leviticky nečistá do 40 dní. Prinesením obety sa stávala čistou. Zároveň podľa zákona obetovala svojho prvorodeného Bohu. Bolo ho treba vykúpiť z kňazskej služby, pretože túto službu konal Léviho kmeň, a nie prvorodený ako kedysi.

Lk 2,23 - Ex 13, 2. 12.

Lk 2,24 - Lv 5, 7; 12, 8.Chudoba Svätej rodiny sa prejavuje aj pri obete očisťovania. Bohatší mali obetovať baránka a holuba. Chudobnejším rodinám bola povolená úľava a ako obetu mali dať pár hrdličiek alebo dva holúbky.

Lk 2,26 - Mesiáša, ktorého Pán posiela.

Lk 2,33 - Svätý Jozef je označený menom "jeho otec" (porov. aj 2 ,48), lebo bol mu pred zákonom "otcom" ako zákonitý manžel Panny Márie.

Lk 2,35 - Keď budú prenasledovať Syna, bude trpieť aj matka. Nastane triedenie duchov v Izraeli a v celom ľudstve. Ľudia sa rozdelia: jedni pôjdu za Ježišom, iní zasa sa budú stavať proti nemu, pravda, na svoju škodu a záhubu.

Lk 2,39 - Do Nazareta sa nevrátili hneď po obetovaní v chráme, ale až po návrate z Egypta. Lukáš sa o udalostiach, ktoré sa medzitým stali, nezmieňuje. Hovorí o nich Matúš.

Lk 2,41 - Každý Žid od 12. roku bol povinný na Veľkú noc, Turíce a sviatok Stánkov putovať do jeruzalemského chrámu.

Lk 2,48 - Panna Mária podľa zákona mohla nazvať svojho manžela Ježišovým otcom, aj keď mu bol v skutočnosti iba pestúnom.

Lk 2,49 - Ježiš v odpovedi zdôrazňuje svoj božský pôvod aj to, že vôľa jeho nebeského Otca má prednosť pred vôľou jeho rodičov.

Lk 2,52 - Ježiš nerástol podľa svojej božskej prirodzenosti, ale vzmáhal sa podľa tela a ľudskej prirodzenosti.