  | 2. Kniha MojžišovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 2Moj 13, 1-22 |
1 2Moj 13, 1 Hospodin riekol Mojžišovi: 2 2Moj 13, 2 Zasväť mi u Izraelcov všetko prvorodené; všetko, čo otvára život matky u ľudí i u dobytka, je moje. 3 2Moj 13, 3 Potom povedal Mojžiš ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva, lebo Hospodin nás vyviedol odtiaľ silnou rukou; preto sa nesmie jesť kvasené. 4 2Moj 13, 4 Vy vychádzate dnes v mesiaci ábíb. 5 2Moj 13, 5 Keď ťa Hospodin dovedie do zeme Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Chivijcov a Jebúsejcov, ktorú prísahou zasľúbil dať tebe, krajinu oplývajúcu mliekom a medom, vtedy budeš vykonávať tento bohoslužobný úkon v tomto mesiaci. 6 2Moj 13, 6 Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a v siedmy deň bude sviatok Hospodinov. 7 2Moj 13, 7 Sedem dní sa budú jesť nekvasené chleby; nesmie sa objaviť u teba nič kvaseného a nesmie sa objaviť u teba kvas na celom tvojom území. 8 2Moj 13, 8 V ten deň oznám svojmu synovi: To je ako dôsledok toho, čo učinil Hospodin so mnou, keď som vychádzal z Egypta. 9 2Moj 13, 9 Bude ti znamením na ruke a pamätným znakom medzi tvojimi očami, aby zákon Hospodinov bol v tvojich ústach, lebo silnou rukou ťa vyviedol Hospodin z Egypta. 10 2Moj 13, 10 Zachovávaj toto ustanovenie v určenom čase z roka na rok. 11 2Moj 13, 11 Keď ťa Hospodin dovedie do krajiny Kanaáncov, ktorú prísahou sľúbil tebe a tvojim otcom, 12 2Moj 13, 12 oddelíš Hospodinovi všetko, čo otvára materinský život, každý prvorodený plod dobytka; čo bude mužského pohlavia, bude patriť Hospodinovi. 13 2Moj 13, 13 Každé prvorodené oslíča vykúpiš baránkom, a ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väzy; ale každé ľudské prvorodeniatko spomedzi svojich synov vykúpiš. 14 2Moj 13, 14 Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: Čo to znamená? povedz mu: Hospodin nás silnou rukou vyviedol z Egypta, z domu otroctva. 15 2Moj 13, 15 Lebo keď sa faraón tvrdohlavo zdráhal prepustiť nás, vtedy Hospodin pobil všetko prvorodené v Egypte, od prvorodeného u ľudí až po prvorodené dobytka, preto ja obetujem Hospodinovi všetko, čo z mužského pohlavia otvára materinský život, a každého prvorodeného zo svojich synov vykúpim. 16 2Moj 13, 16 Bude ti to znamením na ruke a páskou na čele medzi tvojimi očami, lebo Hospodin nás vyviedol silnou rukou z Egypta. 17 2Moj 13, 17 Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou cez krajinu Filištíncov - hoci bola blízko - lebo Boh si riekol: Keby ľud videl vojnu, mohol by to oľutovať a vrátiť sa do Egypta. 18 2Moj 13, 18 Boh viedol ľud okľukou cez púšť pri Červenom mori. Izraelci vyšli z Egypta v bojovej pohotovosti. 19 2Moj 13, 19 Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti; ten totiž zaprisahal Izraelcov takto: Boh sa vás istotne ujme; potom odneste moje kosti odtiaľto so sebou. 20 2Moj 13, 20 Potom sa pohli zo Sukkótu a utáborili sa v Étáme, na okraji púšte. 21 2Moj 13, 21 Hospodin kráčal pred nimi vo dne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli ísť dňom i nocou. 22 2Moj 13, 22 Oblakový stĺp sa vo dne, ani ohnivý stĺp v noci, nevzdialil spred ľudu.
| | | 2Moj 13, 1-22 |
Verš 2
Zasväť mi u Izraelcov všetko prvorodené; všetko, čo otvára život matky u ľudí i u dobytka, je moje.
Ex 22:29 - Takisto urobíš so svojím býčkom a ovcou; ostane sedem dní pri svojej matke, na ôsmy deň mi ho odovzdáš!
Ex 34:19 - Všetko, čo otvára život, je moje; všetko samčie z tvojho stáda, prvorodené z hoviad a oviec;
Lv 27:26 - Ale prvorodené zo zvierat, ktoré ako prvorodené patrí Hospodinovi, nikto nesmie zasvätiť: či je to býk alebo ovca, patrí Hospodinovi.
Nm 3:13 - lebo mne patrí všetko prvorodené; v deň, keď som pobil všetko prvorodené v Egypte, zasvätil som si všetko prvorodené z Izraela od človeka po zvieratá. Mne to patrí! Ja som Hospodin!
Nm 8:17 - Lebo mne patrí všetko prvorodené medzi Izraelcami - medzi ľuďmi i medzi zvieratami. Posvätil som si ich v ten deň, keď som bil všetko prvorodené v Egypte.
Lk 2:23 - ako je napísané v zákone Pánovom: Každý mužský plod, ktorý otvára život, nech je zasvätený Pánovi,
Verš 4
Vy vychádzate dnes v mesiaci ábíb.
Ex 23:15 - Zachovávaj sviatok nekvasených chlebov; sedem dní jedz nekvasené chleby, ako som ti prikázal, a to v určenom čase mesiaca ábíb, lebo vtedy si vyšiel z Egypta. Nech sa nikto neukáže predo mnou s prázdnymi rukami.
Verš 12
oddelíš Hospodinovi všetko, čo otvára materinský život, každý prvorodený plod dobytka; čo bude mužského pohlavia, bude patriť Hospodinovi.
Ex 22:30 - Buďte pre mňa svätými ľuďmi; nejedzte mäso z roztrhaného na poli! Hoďte ho psom.
Ex 34:19 - Všetko, čo otvára život, je moje; všetko samčie z tvojho stáda, prvorodené z hoviad a oviec;
Lv 27:26 - Ale prvorodené zo zvierat, ktoré ako prvorodené patrí Hospodinovi, nikto nesmie zasvätiť: či je to býk alebo ovca, patrí Hospodinovi.
Nm 8:17 - Lebo mne patrí všetko prvorodené medzi Izraelcami - medzi ľuďmi i medzi zvieratami. Posvätil som si ich v ten deň, keď som bil všetko prvorodené v Egypte.
Ez 44:30 - Aj najlepšie prvotiny zo všetkého a všetky dávky zo všetkého, z čoho vy dávate dávky, majú patriť kňazom. I prvotiny svojho zarobeného cesta dajte kňazovi, aby spočinulo požehnanie na tvojom dome.
Verš 19
Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti; ten totiž zaprisahal Izraelcov takto: Boh sa vás istotne ujme; potom odneste moje kosti odtiaľto so sebou.
Gn 50:25 - A Jozef zaviazal Izraelových synov takouto prísahou: Keď sa vás Boh ujme, odneste moje kosti odtiaľto!
Joz 24:32 - Jozefove kosti, ktoré Izraelci doniesli z Egypta, pochovali v Sícheme, na pozemku, ktorý Jákob kúpil od synov Síchemovho otca Chámóra za sto kesít. Ten sa stal dedičstvom synov Jozefových.
Verš 20
Potom sa pohli zo Sukkótu a utáborili sa v Étáme, na okraji púšte.
Nm 33:6 - Zo Sukkótu sa vydali na cestu a utáborili sa v Étáme, ktorý leží na okraji púšte.
Verš 21
Hospodin kráčal pred nimi vo dne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli ísť dňom i nocou.
Ex 40:38 - Lebo oblak Hospodinov bol nad príbytkom vo dne, ale v noci bol v oblaku oheň pred očami celého domu izraelského počas celého ich putovania.
Nm 14:14 - a povedia to obyvateľom tejto krajiny. Veď počuli, že Ty, Hospodine, si uprostred tohto ľudu, že Ty, Hospodine, dal si sa vidieť zoči-voči, že Tvoj oblak stojí nad ním, a že v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci.
Dt 1:33 - ktorý šiel cestou pred vami vyhliadnuť vám miesto, kde by ste sa utáborili: cez noc v ohni a cez deň v oblaku, aby vám ukázal cestu, ktorou máte ísť.
Neh 9:12 - Oblakovým stĺpom si ich viedol vo dne a ohnivým stĺpom v noci, aby si im svietil na cestu, ktorou mali ísť.
Neh 9:19 - Ty si ich vo svojom prehojnom milosrdenstve neopustil na púšti. Vo dne neodstúpil od nich oblak, aby ich viedol cestou, a ohnivý stĺp im v noci neprestal svietiť na cestu, ktorou mali ísť.
Ž 78:14 - Oblakom ich viedol vo dne a svetlom ohňa po celú noc.
Ž 105:39 - Rozprestrel oblak ako prikrývadlo a oheň, aby osvecoval noc.
1Kor 10:1 - Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom,
Ex 13,2 - Zasväťte mi, oddeľte mi, pre mňa určite ako vec posvätnú všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono. Prvorodení z ľudí (mužského pohlavia) mali slúžiť Bohu ako kňazi, neskoršie však na túto hodnosť bol určený kmeň Léviho. Predpis nesúvisí s Paschou, ale so smrťou egyptských prvorodených.
Ex 13,13 - Osol bol zvieraťom nečistým; nebolo dovolené obetovať nečisté zvieratá.
Ex 13,16 - Porov. v. 9. Po návrate z babylonského zajatia Židia vkladali slová v. 1–10 a 11–16 ako i Dt 6,4–9 a Dt 11,13–21 do kožených schránok a priväzovali si ich na čelo a na ľavú ruku remienkami. Tieto modlitebné remienky, zvané tefillín, spomínajú sa v Mt 23,5.
Ex 13,17 - Tu sa začína vlastný exodus, cesta Božieho ľudu z egyptského otroctva po púšti do zasľúbenej zeme. Kresťanská tradícia v ňom vidí predobraz cesty, ktorou sa uberá Cirkev (alebo veriaca duša) púšťou života k blaženej večnosti.
Ex 13,19 - Pozri Gn 50,24.
Ex 13,21-22 - Oblačný stĺp a ohňový stĺp je jedným a tým istým javom (14, 24). Cez deň bol tmavý a v noci svietil. Prostredníctvom tohto stĺpa Boh ukazuje, že je prítomný medzi svojím ľudom a že ich aj vedie a určuje im cestu.
