výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 78, 1-72

1 Asafova poučná pieseň. Počúvaj, ľud môj, moju náuku, nakloň sluch k slovám mojich úst. 2 Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá. 3 Čo sme počuli a poznali a čo nám rozprávali naši otcovia, 4 nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. 5 Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom; 6 majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia. Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, 7 aby svoju dôveru vkladali v Boha, aby nezabúdali na Božie diela a zachovávali jeho príkazy; 8 aby neboli ako ich otcovia, vzdorné a zatvrdlivé pokolenie, pokolenie nestáleho srdca, ktorého duch nebol verný Bohu. 9 Synovia Efraima, obratní lukostrelci, v deň bitky utiekli. 10 Nezachovávali zmluvu s Bohom a odopreli kráčať podľa jeho zákona. 11 Zabudli na jeho činy a na zázraky, ktoré im ukázal. 12 Pred zrakom ich otcov divy vykonal v krajine egyptskej, na pláni taniskej. 13 Rozdvojil more a previedol ich cezeň, vody postavil ako val. 14 Vo dne ich viedol oblakom, za noci žiarou ohnivou. 15 Rozštiepil skalu na púšti a napojil ich vodou ako z prívalu. 16 Potokom dal vytrysknúť zo skaly a vody nechal ako rieky tiecť. 17 Ale oni proti nemu ďalej hrešili, na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho. 18 Pokúšali Boha vo svojom srdci, dychtivo sa dožadovali pokrmu. 19 Proti Bohu reptali a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“ 20 A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla a potoky sa rozliali. „A či on môže aj chlieb dať a svojmu ľudu mäso obstarať?“ 21 Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi a hnev vzkypel proti Izraelovi. 22 Lebo nedôverovali Bohu a nedúfali v jeho pomoc. 23 Rozkázal teda horným oblakom a otvoril brány nebies; 24 a pršala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba. 25 Človek jedol chlieb anjelský; pokrmu im dal dosýta. 26 Z oblohy vyburcoval vietor východný, svojou mocou priviedol vietor od juhu 27 a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, okrídlené vtáky ako morský piesok. 28 Padali doprostred ich tábora, okolo stanov. 29 Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, splnil im, čo si žiadali. 30 Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, ešte mali pokrm v ústach, 31 keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal a zničil výkvet Izraela. 32 Ale oni ďalej hrešili a neverili v jeho zázraky. 33 Ich dni ukončil ako dych, ich roky náhlou smrťou. 34 Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu. 35 Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, že Najvyšší, Boh, je ich záchranca. 36 No podvádzali ho svojimi ústami, svojím jazykom ho klamali. 37 Ich srdcia neboli k nemu úprimné, ani jeho zmluve neboli verní. 38 On sa predsa zľutoval a odpustil im vinu a nezničil ich. Často svoj hnev potlačil a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu. 39 Veď pamätal, že sú len ľudia, závan, ktorý sa rozplynie a nevráti. 40 Koľko ráz ho na púšti popudzovali a k hnevu na stepi podnecovali. 41 Znova a znova pokúšali Boha a roztrpčovali Svätého Izraela. 42 Už nepamätali na jeho činy, ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov. 43 V Egypte urobil svoje znamenia, svoje zázraky na pláni taniskej. 44 Na krv premenil ich rieky a potoky, že už nemali čo piť. 45 Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, žaby, aby ich trápili. 46 Ich úrodu vydal húseniciam napospas a kobylkám plody ich námahy. 47 Vinice im zbil ľadovcom a moruše mrazom. 48 Ľadovcu vydal ich dobytok, ich čriedy bleskom ohnivým. 49 Zoslal na nich oheň svojho hnevu, rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy. 50 Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, ich život vydal moru napospas. 51 Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových. 52 Svoj ľud však ako ovce vyviedol a viedol ako stádo po púšti. 53 Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo. 54 A priviedol ich do svojej svätej zeme, na vrch, čo získala jeho pravica. 55 Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským. 56 Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, a nezachovávali jeho príkazy. 57 Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, sklamali ako pokazený luk. 58 Rozhnevali ho obradmi na výšinách a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť. 59 Počul to Boh a rozhneval sa a na Izraela veľmi zanevrel. 60 Opustil príbytok v Silo, stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi. 61 Vydal svoju silu do zajatia, do rúk nepriateľa svoju nádheru. 62 Svoj ľud vydal meču napospas a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu. 63 Ich mládencov pohltil oheň, ich panny sa nemohli zasnúbiť. 64 Kňazi padli pod mečom a ich vdovy nemal kto oplakať. 65 Pán sa však prebral ako zo spánku, ako hrdina vínom zmorený. 66 Porazil utekajúcich nepriateľov, pokryl ich večnou potupou. 67 Zavrhol stánok Jozefov, ani Efraimov kmeň si nezvolil, 68 lež vyvolil si kmeň Júdov, vrch Sion, ten si obľúbil. 69 A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, ako zem, ktorú upevnil naveky. 70 A vyvolil si svojho sluhu Dávida, od čriedy oviec ho vyzdvihol, 71 vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo. 72 A on ich pásol so srdcom bez úhony a viedol ich rukou skúsenou.

Ž 78, 1-72





Verš 2
Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá.
Ž 49:4 - Moje ústa hovoria múdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
Mt 13:35 - aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“

Verš 5
Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom;
Dt 4:9 - Len dávaj pozor na seba a chráň svoju dušu veľmi! Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; lež poučíš o nich svojich synov a synov svojich synov.
Dt 6:7 - poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť.

Verš 8
aby neboli ako ich otcovia, vzdorné a zatvrdlivé pokolenie, pokolenie nestáleho srdca, ktorého duch nebol verný Bohu.
Ex 32:9 - Potom Pán povedal Mojžišovi: „Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
Ex 33:3 - a on ťa vovedie do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom. Ja nepôjdem uprostred teba, lebo si ľud nepoddajnej šije. Inak by som ťa musel cestou zahubiť.“
Ex 33:5 - Lebo Pán povedal Mojžišovi: „Povedz Izraelitom: »Ste tvrdošijný ľud! Keby som chvíľku šiel uprostred teba, musel by som ťa cestou zahubiť. Odlož teda svoje šperky a potom uvidím, ako s tebou naložím.«“
Ex 34:9 - a povedal: „Ak som, Pane, našiel milosť v tvojich očiach, prosím, poď s nami, Pane! Je to síce ľud nepoddajnej šije, ale odpusť nám naše previnenia a hriech a prijmi nás za svojich!“
Dt 9:6 - Buď si teda vedomý toho: nie preto, že si bol spravodlivý, dáva ti Pán, tvoj Boh, do vlastníctva túto krásnu krajinu, lebo ty si ľud nepoddajnej šije.
Dt 9:13 - A Pán mi ešte povedal: »Videl som tento ľud a pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
Dt 31:27 - Veď ja poznám spurnosť a tvrdosť tvojej šije. Veď aj teraz, keď som ešte medzi vami živý, spriečili ste sa Pánovi! O čo skôr to bude tak po mojej smrti!

Verš 13
Rozdvojil more a previedol ich cezeň, vody postavil ako val.
Ex 14:21 - Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila

Verš 14
Vo dne ich viedol oblakom, za noci žiarou ohnivou.
Ex 13:21 - Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať.
Ž 105:39 - Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, a oheň, aby im svietil za noci.

Verš 15
Rozštiepil skalu na púšti a napojil ich vodou ako z prívalu.
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela.
Nm 20:11 - Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok.
Ž 105:41 - Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka.
1Kor 10:4 - a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.

Verš 19
Proti Bohu reptali a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“
Nm 11:1 - Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora.
Nm 11:4 - Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: „Kto nám dá jesť mäso?

Verš 20
A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla a potoky sa rozliali. „A či on môže aj chlieb dať a svojmu ľudu mäso obstarať?“
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela.
Nm 20:11 - Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok.

Verš 21
Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi a hnev vzkypel proti Izraelovi.
Nm 11:1 - Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora.

Verš 24
a pršala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba.
Ex 16:14 - a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi.

Verš 25
Človek jedol chlieb anjelský; pokrmu im dal dosýta.
Jn 6:31 - Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba.«“
1Kor 10:3 - všetci jedli ten istý duchovný pokrm

Verš 26
Z oblohy vyburcoval vietor východný, svojou mocou priviedol vietor od juhu
Nm 11:31 - Potom od Pána vyšiel vietor, ktorý priniesol od mora prepelice; a zhodil ich na tábor v okruhu na dennú cestu na všetky strany od tábora. I poletovali na dva lakte od zeme.

Verš 31
keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal a zničil výkvet Izraela.
Nm 11:33 - Ale ešte mali mäso medzi zubami, keď vzplanul voči ľudu Pánov hnev a Pán zasiahol ľud veľmi veľkou ranou.
1Kor 10:5 - Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti.

Verš 44
Na krv premenil ich rieky a potoky, že už nemali čo piť.
Ex 7:20 - A Mojžiš a Áron urobili tak, ako im prikázal Pán. Zdvihol svoju palicu pred faraónom a jeho služobníkmi, udrel nílsku vodu a všetka nílska voda premenila sa na krv.

Verš 45
Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, žaby, aby ich trápili.
Ex 8:24 - A faraón odpovedal: „Ja vás prepustím, aby ste Pánovi, svojmu Bohu, priniesli obetu na púšti, len sa nevzďaľujte veľmi ďaleko! Pomodlite sa za mňa!“
Ex 8:6 - On odvetil: „Na zajtra!“ Mojžiš povedal: „Bude podľa tvojho slova, aby si poznal, že nik nie je ako Pán, náš Boh.

Verš 46
Ich úrodu vydal húseniciam napospas a kobylkám plody ich námahy.
Ex 10:13 - A Mojžiš vystrel svoju palicu nad egyptskú krajinu. Tu Pán dal duť nad krajinou východnému vetru celý deň a celú noc a keď nastalo ráno, východný vietor doniesol kobylky.

Verš 47
Vinice im zbil ľadovcom a moruše mrazom.
Ex 9:23 - Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu a Pán zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Pán dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu.

Verš 50
Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, ich život vydal moru napospas.
Ex 9:6 - A Pán to nasledujúci deň urobil: pohynul všetok egyptský dobytok, kým z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus.

Verš 51
Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
Ex 12:29 - O polnoci Pán pobil všetkých prvorodených v egyptskej krajine, od prvorodeného faraónovho, čo mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca čo bol v žalári, aj všetky prvorodené zvieratá.

Verš 53
Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo.
Ex 14:27 - I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora.
Ex 15:10 - Zadul si svojím vetrom: pokrylo ich more, potopili sa sťa olovo vo vodách búrlivých.

Verš 55
Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
Joz 13:7 - Rozdeľ teda teraz túto krajinu ako dedičný majetok deviatim kmeňom a polovici Manassesovho kmeňa!“
Ž 136:21 - a ich krajinu dal za dedičstvo, lebo jeho milosrdenstvo je večné;

Verš 58
Rozhnevali ho obradmi na výšinách a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
Dt 32:16 - Dráždievali ho cudzími bohmi, rozhorčovali ho ohavnosťami.
Dt 32:21 - Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami. Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud - pochabým národom ich rozhorčím.

Verš 61
Vydal svoju silu do zajatia, do rúk nepriateľa svoju nádheru.
1Sam 4:10 - Nato sa Filištínci dali do boja a Izraeliti podľahli; utekal každý do svojho stanu. Porážka bola veľmi veľká, z Izraelitov padlo tridsaťtisíc pešiakov.

Verš 64
Kňazi padli pod mečom a ich vdovy nemal kto oplakať.
1Sam 4:11 - Archu zmluvy ukoristili a dvaja Héliho synovia, Ofni a Finés, zomreli.
1Sam 4:18 - Len čo spomenul Božiu archu, (Héli) padol z kresla nazad k bráne, zlomil si väz a zomrel. Bol to starý a ťažký človek. Súdil Izrael štyridsať rokov.
1Sam 4:19 - Jeho nevesta, Finésova manželka, bola ťarchavá, blízo pôrodu. Keď počula chýr o zajatí Božej archy a že jej zomrel svokor a manžel, klesla a porodila, lebo ju zachvátili bolesti.

Verš 66
Porazil utekajúcich nepriateľov, pokryl ich večnou potupou.
1Sam 5:6 - Na Azotčanov však doľahla Pánova ruka, bil ich a trestal ich vredmi, Azot i jeho okolie.
1Sam 6:4 - I spýtali sa: „Aký dar mu máme dať?“ Odpovedali: „Podľa počtu filištínskych kniežat päť zlatých vredov a päť zlatých myší, lebo ste rovnako postihnutí všetci, i vaše kniežatá.

Verš 70
A vyvolil si svojho sluhu Dávida, od čriedy oviec ho vyzdvihol,
1Sam 16:11 - Samuel sa spýtal Izaiho: „Sú to všetci mladíci?“ Odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.“ Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a daj ho doviesť sem, lebo si nezasadneme, kým nepríde sem.“
2Sam 7:8 - Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom.

Verš 71
vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
2Sam 5:2 - Aj predtým, keď bol Šaul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán ti povedal: »Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad Izraelom.«“
1Krn 11:2 - Aj predtým, keď bol Šaul kráľom, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán, tvoj Boh, ti povedal: »Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad mojím ľudom, Izraelom.«“

Z 78 - Tento žalm je prvým z tzv. historických žalmov (78, 105, 106). Asaf, ktorý žil ešte i za kráľa Šalamúna (2 Krn 5,12), v žalme zachytáva históriu vyvoleného národa od odchodu z Egypta až po kráľa Dávida, presnejšie, až po vzburu desiatich severných kmeňov, ktorú viedol Seba z Benjamínovho rodu a ktorá nasledovala hneď po potlačení Absolónovej vzbury. Bolo to teda už ku koncu Dávidovho kráľovstva (1012-972).

Z 78,2 - Bude rozprávať v "porekadlách", "v podobenstvách" (hebr. ,mašál'), v poučných obrazoch a v piesni.

Z 78,9 - Kmeň Efraimov počtom veľký, ale vo viere v Boha chabý.

Z 78,12 - "Tanis-Zoán", staré mesto v delte Nílu, vtedy hlavné mesto Egypta.

Z 78,25 - "Chlieb anjelský" - doslova: "Chlieb silných" - "lehem 'abbírim". Anjeli sa v Písme často volajú "silní" (Ž 103,20; Múd 16,20; 19,20). Manna sa volá "chlieb anjelský", lebo prichádza z neba, zo sídla anjelov (a preto aj "chlieb z neba"; porov. Jn 6,32.50).

Z 78,51 - "Stany Chámove" označujú Egypt.

Z 78,61 - "Svoju silu… nádheru" - archu zmluvy.

Z 78,67 - Archa sa už nevracia do Šíla, ktoré je na území Efraima, ale je prenesená na vrch Sion v Júdsku, kde jej Dávid postavil svätyňu (1 Sam 6,1 n.; 7,1.2; 2 Sam 6). Slová sú však aj mesiášske. Veď pozemský Jeruzalem bol zničený (587).

Z 78,71 - Aby vládol nielen nad kmeňom Júdu, ale nad celým národom, ktorý sa tu označuje menami Izrael a Jakub.