Žalmy

Z 2 - Druhý žalm je mesiášsky. A nie náhodou nasleduje po žalme, ktorý má na zreteli lásku k zákonu. Podstatou starozákonného náboženstva bolo práve toto dvoje: láska k zákonu a nádej i viera v Mesiáša. Žalm je takisto bez titulu, ale zo Sk 4,25 vysvitá, že jeho autorom je Dávid. Prorocký a mesiášsky charakter tohto žalmu viac ráz vyzdvihujú novozákonní inšpirovaní autori: Sk 4,25-28; 13,33; Rim 1,4; Hebr 1,5; 5,5; Zjv 12,5; 19,15 atď., židovská a kresťanská tradícia.

Z 2,1 - Plány daromné, lebo sa neuskutočnia.

Z 2,2 - Pán, hebr. Jahve, je pomenovanie Boha v jeho otcovskom vzťahu k vyvolenému národu. Pomazaný, Kristus, hebr. mâšiach, znamená prisľúbeného Mesiáša, ktorý bude mať hodnosť kráľovskú a kňazskú. Vysvetlenie tohto verša podávajú Sk 4,27, kde sa hovorí, že proti Ježišovi, Božiemu Synovi a Pomazanému, spolčili sa Herodes s Pilátom a pohanské národy aj izraelské kmene.

Z 2,4 - Boh sa vysmieva, tento antropomorfizmus (pripisovanie ľudských vlastností a spôsobov Bohu) treba chápať ako metaforu.

Z 2,6 - Na svojom svätom vrchu Sione. Sion je pahorok starého Jeruzalema, ktorý dobyl Dávid z rúk Jebuzejcov. Volá sa svätým, lebo tam preniesli archu zmluvy. Ale Sion často znamená celý Jeruzalem a považuje sa za sídlo Boha a Mesiáša. Tak aj na našom mieste.

Z 2,7 - V tretej strofe už sám Mesiáš hovorí a oznamuje Pánovo rozhodnutie, ktorým je ustanovený za univerzálneho Kráľa. Najprv vyhlasuje svoje večné zrodenie. Pán mi povedal. Pán - Jahve, ide výslovne o Boha, ktorý hovorí Mesiášovi: "Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil." Tu nejde o adoptívne synovstvo, ale o prirodzený zrod.

Z 2,8-9 - Tomuto synovi, ktorý sa stal človekom pre spásu ľudstva, Boh prisľubuje panstvo nad národmi a zemskými končinami, teda moc bezvýhradnú. Plné uskutočnenie tohto proroctva bude v Cirkvi, ktorú Mesiáš založí, a časy pred koncom sveta ukážu plnosť pravdy týchto slov (Zjv 2,25-27).