Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(VUL - Latinský - Nova Vulgata)

Ž 129, 1-8

1 Canticum ascensionum. Saepe expugnaverunt me a iuventute mea, dicat nunc Israel, 2 saepe expugnaverunt me a iuventute mea, etenim non potuerunt adversum me. 3 Supra dorsum meum araverunt aratores, prolongaverunt sulcos suos. 4 Dominus autem iustus concidit cervices peccatorum. 5 Confundantur et convertantur retrorsum omnes, qui oderunt Sion. 6 Fiant sicut fenum tectorum, quod, priusquam evellatur, exaruit; 7 de quo non implevit manum suam, qui metit, et sinum suum, qui manipulos colligit. 8 Et non dixerunt, qui praeteribant: “ Benedictio Domini super vos, benedicimus vobis in nomine Domini ”.

Verš 6

Fiant sicut fenum tectorum, quod, priusquam evellatur, exaruit;

Jób 8:12 - Cum adhuc sit in flore, nec carpatur manu, ante omnes herbas arescit.

Jób 40:15 - Ecce Behemoth, quem feci tecum; fenum quasi bos comedit.

Z 129,1-2 - "Od mladosti", od časov, čo semeno Abraháma vyrástlo na národ, teda od časov egyptského otroctva, cez dlhú a ťažkú dobu sudcov a kráľov, až po prítomné časy (Iz 27,12-13; Jer 2,2; 3,3; Ez 14,4; Oz 2,15; 11,1 n. atď.) Izraelitov prenasledovali. V dejinách Izraela nájdeme málo pokojných rokov.

Z 129,5-7 - Sion bol symbolom Zákona, daného izraelskému ľudu. Aj v týchto slovách sa uplatňuje židovská výlučnosť, idea vyvoleného národa.

Z 129,6 - V Palestíne sú strechy rovné. Vyložené sú buď kameňom, alebo, čo je častejšie, vysypané hlinou. Po dažďoch, za jarných dní narastie na strechách burina. No potom rýchlo vyschne.