výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ž 106, 1-48

1 ALELUJA. Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. 2 Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, kto všetku jeho chválu rozhlási? 3 Blažení sú tí, čo zachovávajú právo a konajú spravodlivo v každý čas. 4 Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, navštív nás svojou spásou, 5 aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi. 6 Hrešili sme ako naši otcovia, konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť. 7 Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, zabudli na tvoje veľké dobrodenia a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru. 8 Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, aby ukázal svoju moc. 9 Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; po morskom dne ich previedol ako po púšti. 10 Vyslobodil ich z rúk nevraživca a vymanil z rúk nepriateľa. 11 Ich utláčateľov voda zaliala, ani jeden z nich nezostal nažive. 12 Až potom uverili jeho slovám a pieseň chvály mu spievali. 13 No onedlho na jeho skutky zabudli a jeho rozhodnutiu sa vzopreli. 14 Na púšti sa oddali žiadostivosti a v bezvodnej krajine pokúšali Boha. 15 Dal im, čo si žiadali, ba dopustil, že sa presýtili. 16 V tábore zanevreli na Mojžiša a na Árona, posväteného Pánovho. 17 Otvorila sa zem a pohltila Dátana a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou. 18 I vzbĺkol oheň v ich zástupe a bezbožníkov spálili plamene. 19 Urobili si teľa na Horebe a klaňali sa soche uliatej; 20 i zamenili svoju slávu za podobu býka, ktorý trávu požiera. 21 Zabudli na Boha, svojho záchrancu, ktorý vykonal veľké divy v Egypte, 22 zázraky v Chámovej krajine, v Červenom mori skutky úžasné. 23 Už povedal, že ich vyhubí, keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. On si stal v prielome pred neho, aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil. 24 Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, neverili jeho slovám. 25 Vo svojich stanoch šomrali, nepočúvali Pánov hlas. 26 Vtedy zdvihol ruku proti nim, že ich zničí na púšti. 27 A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi a že ich rozoženie do cudzích krajín. 28 I pridali sa k Beélfegorovi, jedli z obetí mŕtvym bôžikom; 29 popudzovali Boha svojou podlosťou, až skaza na nich doľahla. 30 Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok a pohroma prestala. 31 K dobru sa mu to pripočítalo z pokolenia na pokolenie naveky. 32 Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; Mojžiš tu zle pochodil ich vinou; 33 tak ho rozčúlili, že nerozvážne slová vyslovil. 34 Nevyhubili národy, ako im Pán bol rozkázal. 35 Ale zmiešali sa s pohanmi a osvojili si ich správanie. 36 Uctievali sošky ich bôžikov a tie sa im stali osídlom. 37 Synov a dcéry obetovali zlým duchom. 38 Prelievali krv nevinnú, krv svojich synov a dcér obetovali modlám Kanaánu. A zem bola poškvrnená krvou; 39 znečistili sa svojimi skutkami a porušovali vernosť svojimi zločinmi. 40 Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo; 41 vydal ich do rúk pohanov; vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli. 42 Nepriatelia ich trápili, pokorili a uvrhli do svojho područia. 43 Častejšie ich vyslobodil; no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč. 44 Ale on zhliadol na ich súženie, keď počul ich náreky. 45 Rozpamätal sa na svoju zmluvu a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný. 46 A vzbudil k nim súcit u všetkých, čo ich odviedli do zajatia. 47 Zachráň nás, Pane, Bože náš, a zhromaždi nás z krajín pohanských, aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť a tvojou slávou sa honosiť. 48 Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, od vekov až naveky. A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“

Ž 106, 1-48





Verš 1
ALELUJA. Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Ž 107:1 - Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Ž 118:1 - Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Ž 136:1 - Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Verš 6
Hrešili sme ako naši otcovia, konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.
Lv 26:40 - Keď uznajú svoje hriechy a hriechy svojich otcov, vierolomnosť, ktorú voči mne spáchali a ktorou sa mi protivili,
Jer 3:25 - Preto ležíme vo svojej hanbe a zakrýva nás naša potupa; veď sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, my i naši otcovia od svojej mladosti až po dnešný deň; nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha.“
Dan 9:5 - Zhrešili sme, konali sme zlo a páchali neprávosť; vzbúrili sme sa a odklonili sme sa od tvojich príkazov a od tvojho práva.

Verš 7
Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, zabudli na tvoje veľké dobrodenia a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.
Ex 14:11 - A Mojžišovi vraveli: „Či nebolo v Egypte hrobov, keď si nás zobral so sebou umrieť na púšti?! Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta?

Verš 8
Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, aby ukázal svoju moc.
Ex 9:16 - No náročky som ťa nechal nažive, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa tak sláva môjho mena rozšírila po celej zemi.

Verš 9
Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; po morskom dne ich previedol ako po púšti.
Ex 14:21 - Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila
Ex 14:29 - Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr.

Verš 11
Ich utláčateľov voda zaliala, ani jeden z nich nezostal nažive.
Ex 14:27 - I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora.
Ex 15:5 - Vlny ich pokryli, klesli sťa kameň do hlbín.

Verš 12
Až potom uverili jeho slovám a pieseň chvály mu spievali.
Ex 14:31 - Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.
Ex 15:1 - Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň: „Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je: koňa i povoz zmietol do mora.

Verš 14
Na púšti sa oddali žiadostivosti a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.
Ex 16:3 - Izraeliti im vraveli: „Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v Egypte, keď sme sedávali nad hrncami mäsa a mohli sa najesť chleba dosýta! Veď vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste zahubili celú túto spoločnosť hladom!“
Nm 11:4 - Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: „Kto nám dá jesť mäso?
Nm 11:6 - Teraz nám ide do zahynutia. Ničoho tu niet. Okrem manny nevidia naše oči nič!“
Nm 11:33 - Ale ešte mali mäso medzi zubami, keď vzplanul voči ľudu Pánov hnev a Pán zasiahol ľud veľmi veľkou ranou.
Ž 78:18 - Pokúšali Boha vo svojom srdci, dychtivo sa dožadovali pokrmu.
1Kor 10:6 - To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni.

Verš 15
Dal im, čo si žiadali, ba dopustil, že sa presýtili.
Nm 11:20 - ale celý mesiac, že ho nebudete môcť už ani cítiť, až pokým sa vám nesprieči. Veď ste opovrhli Pánom, ktorý uprostred vás býva, a nariekali ste: »Prečo sme len vyšli z Egypta?«“
Nm 11:33 - Ale ešte mali mäso medzi zubami, keď vzplanul voči ľudu Pánov hnev a Pán zasiahol ľud veľmi veľkou ranou.
Ž 78:30 - Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, ešte mali pokrm v ústach,
Iz 10:16 - Preto pošle Pán, Vládca zástupov, na jeho silákov suchoty a pod jeho pýchou bude pražiť ako požiar oheň.

Verš 16
V tábore zanevreli na Mojžiša a na Árona, posväteného Pánovho.
Nm 16:2 - Oni sa vzbúrili proti Mojžišovi spolu s dvestopäťdesiatimi mužmi z Izraela, boli to vodcovia pospolitosti, zástupcovia v zhromaždení, mužovia zvučného mena,

Verš 17
Otvorila sa zem a pohltila Dátana a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.
Nm 16:31 - A sotva dokončil tieto slová, rozpukla sa pod nimi pôda,
Dt 11:6 - čo urobil Dátanovi a Ábironovi, synom Eliaba, ktorý bol Rubenovým synom: ako ich prehltla zem, keď otvorila svoj pažerák, aj s ich domami, stanmi a so všetkým, čo mali, uprostred Izraela.

Verš 18
I vzbĺkol oheň v ich zástupe a bezbožníkov spálili plamene.
Nm 16:35 - Potom vyšiel od Pána oheň a usmrtil dvestopäťdesiat mužov, ktorí priniesli kadidlo.
Nm 16:46 - a Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi kadidelnicu, naber do nej z oltára ohňa a nalož kadidla! Potom ho rýchlo zanes k ľudu a sprostredkuj mu zmierenie, lebo Pánov hnev už vyšľahol a mor už prepukol.“

Verš 19
Urobili si teľa na Horebe a klaňali sa soche uliatej;
Ex 32:4 - On to vzal z ich rúk, roztopil to a urobil zlaté teľa. A oni vraveli: „Toto je tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny!“

Verš 23
Už povedal, že ich vyhubí, keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. On si stal v prielome pred neho, aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.
Ex 32:11 - Ale Mojžiš sa pokúšal upokojiť Pána, svojho Boha, a hovoril: „Prečo by mal, Pane, vybúšiť tvoj hnev proti ľudu, ktorý si ty mohutnou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny?!
Ex 32:32 - A teraz alebo im odpusť ich previnenie, alebo ak nie, vytri ma zo svojej knihy, ktorú si napísal!“
Dt 9:13 - A Pán mi ešte povedal: »Videl som tento ľud a pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
Dt 10:10 - Ja som však stál štyridsať dní a štyridsať nocí na vrchu ako prvý raz a Pán ma aj tentoraz vyslyšal a Pán ťa nezahubil.

Verš 24
Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, neverili jeho slovám.
Nm 14:1 - Tu sa dal všetok ľud do kriku a národ nariekal cez celú noc,

Verš 26
Vtedy zdvihol ruku proti nim, že ich zničí na púšti.
Nm 14:28 - Povedz im teda: Tak, ako žijem - to je Pánov výrok -, naložím s vami tak, ako ste si otvorene odo mňa žiadali.

Verš 27
A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi a že ich rozoženie do cudzích krajín.
Ž 44:11 - Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Ez 20:23 - Opäť som si zdvihol kvôli nim ruku na púšti, že ich rozhádžem medzi národy a rozsejem po krajinách,

Verš 28
I pridali sa k Beélfegorovi, jedli z obetí mŕtvym bôžikom;
Nm 25:3 - a ľud sa zúčastňoval na ich hodoch, klaňal sa ich bohom, a takto Izrael slúžil Bélfegorovi. Tu vybúšil Pánov hnev proti Izraelovi.
Nm 31:16 - Veď to práve ony na Balámovu radu zviedli Izraelitov, aby kvôli Fogorovi odpadli od Pána, za čo stihla Pánov ľud nákaza!
Zjv 2:14 - Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť.

Verš 32
Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;
Nm 20:12 - Ale potom Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: „Pretože ste mi neverili a neoslávili ste ma pred očami Izraelitov, nevovediete tento ľud do krajiny, ktorú im dám.“
Ž 95:8 - Čujte dnes jeho hlas: „Nezatvrdzujte svoje srdcia

Verš 35
Ale zmiešali sa s pohanmi a osvojili si ich správanie.
Sdc 2:2 - Ale ani vy nesmiete uzavierať nijakú zmluvu s obyvateľmi tejto krajiny. Ich oltáre zbúrate!« Ale vy ste neposlúchli môj hlas. Prečo ste to urobili?!
Sdc 3:5 - Izraelovi synovia bývali teda uprostred Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov,

Verš 37
Synov a dcéry obetovali zlým duchom.
Lv 18:21 - Nesmieš zasvätiť svoje dieťa Molochovi, aby si nezneuctil meno svojho Boha. Ja som Pán!
Dt 12:31 - Nerob tak Pánovi, svojmu Bohu, lebo všetko, čo je Pánovi ohavné, čo on nenávidí, robili svojim bohom, veď aj svojich synov i svoje dcéry spaľovali svojim bohom v ohni.
2Kr 16:3 - Išiel po ceste izraelských kráľov, dokonca aj svojho syna previedol cez oheň podľa ohavností pohanov, ktorých Pán vyhnal spred Izraela.
2Kr 17:17 - Svojich synov a dcéry prevádzali cez oheň, zaoberali sa čarodejstvom a veštením a zapredali sa konať, čo sa Pánovi nepáči, aby ho dráždili.
2Kr 21:6 - Previedol svojho syna cez oheň, zaoberal sa veštením a čarodejníctvom, obstaral si vyvolávačov duchov a hádačov, robil teda množstvo vecí, ktoré sa Pánovi nepáčia, aby ho popudzoval.
2Krn 28:3 - pálil kadidlo v údolí Benenom a svojich synov previedol cez oheň podľa ohavností pohanov, ktorých Pán vyhnal spred Izraelitov.
2Krn 33:6 - Previedol svojich synov cez oheň v údolí Benenom, zaoberal sa veštením, čarodejníctvom a zariekaním, obstaral si vyvolávačov duchov a hádačov, robil teda množstvo vecí, ktoré sa Pánovi nepáčia, aby ho popudzoval.

Verš 38
Prelievali krv nevinnú, krv svojich synov a dcér obetovali modlám Kanaánu. A zem bola poškvrnená krvou;
Nm 35:33 - Nesmiete znesvätiť krajinu, v ktorej bývate. Lebo krv znesvätí krajinu a krajinu možno uzmieriť za krv, čo bola v nej vyliata, iba krvou toho, kto ju vylial.

Verš 47
Zachráň nás, Pane, Bože náš, a zhromaždi nás z krajín pohanských, aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť a tvojou slávou sa honosiť.
1Krn 16:35 - Povedzte: »Zachráň nás, Bože, náš spasiteľ, zhromaždi a vysloboď nás z krajín pohanských, aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť a honosiť sa tvojimi chválospevmi.

Verš 48
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, od vekov až naveky. A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“
1Krn 16:36 - Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, od vekov až naveky.«“ A všetok ľud nech privolá: „Amen!“ a: „Chvála Pánovi!“

Z 106 - Obsahove je veľmi podobný žalmu predchádzajúcemu. Rozdiel je len v tom, že história vyvoleného národa sa tu podáva pod zorným uhlom národnej nevery a nevďačnosti. Celým žalmom sa tiahne niť pokorenia a pokánia vyvoleného národa.

Z 106,4-5 - Žalmista v duchu vidí budúce šťastné časy národnej obnovy a slávy: návrat do vlasti, ale aj splnenie mesiášskych proroctiev.

Z 106,16-18 - Porov. Nm 16.

Z 106,20 - "Svoju slávu", čiže Boha, ktorého sláva ("kábôd") ich sprevádzala.

Z 106,23 - (Ex 32,10-30; Dt 9,25-29). Mojžiš si žiadal od Pána, aby ho vymazal z knihy žijúcich, ak neodpustí vinu svojmu ľudu. A Pán sa dal uprosiť a načas prepáčil urážku (Ex 33).

Z 106,24 - Ďalšou urážkou Pána bola vzbura ľudu, keď sa vrátili dvanásti vyzvedači z Kanaánu a keď svojimi zvesťami prestrašili a pobúrili ľud (Nm 13 a 14).

Z 106,26-27 - Prvá hrozba sa vyplnila za štyridsaťročného putovania na púšti. Ani len Mojžiš nevošiel do zasľúbenej zeme. Druhá hrozba sa splnila za babylonského zajatia a dovŕšila sa po Mesiášovej smrti.

Z 106,28 - "Jedli z obetí" spolu s Moabčanmi (porov. Nm 25,2-3).

Z 106,36 - Modloslužba sa im stala osídlom, vášňou a príčinou skazy, ako to potom žalmista naznačí v 40. verši.

Z 106,39 - "Porušovali vernosť (dosl. smilnili) svojimi zločinmi." V SZ sa vzťah medzi Bohom a ľudom často opisuje vo forme manželstva. Modloslužba sa kvalifikuje ako cudzoložstvo.