Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 42, 1-17

1 (KAT) Tu Jób odpovedal Pánovi:

2 (KAT) „Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš, nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť.

3 (KAT) Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver’ som nemohol.

4 (KAT) Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť, budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa.

5 (KAT) Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo.

6 (KAT) Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom.“

7 (KAT) Keď Pán dohovoril tie slová Jóbovi, povedal Temančanovi Elifazovi: „Môj hnev vzkypel proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.

8 (KAT) Nuž vezmite si sedem býčkov a osem baránkov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba celopal! A môj služobník Jób sa za vás pomodlí. Na neho budem mať ohľad a nepostihnem vás súžením, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.“

9 (KAT) Tu Temančan Elifaz, Šuachčan Bildad a Naamčan Sofar odišli a urobili ako im prikázal Pán. A Pán mal ohľad na Jóba.

10 (KAT) Potom Pán zmenil Jóbov údel, lebo sa modlil za svojich druhov. A Pán dvojnásobne rozmnožil Jóbovo imanie.

11 (KAT) Tu prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci jeho predošlí známi. Jedli s ním chlieb v jeho dome, ľutovali ho a potešovali ho vo všetkom tom trápení, ktoré Pán na neho zoslal. Každý mu daroval baránka a zlatý prsteň.

12 (KAT) A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc.

13 (KAT) Mal tiež sedem synov a tri dcéry.

14 (KAT) Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla.

15 (KAT) A v šírom kraji nebolo takých krásnych žien ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve s ich bratmi.

16 (KAT) Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov a uzrel svoje deti i deti svojich detí až do štvrtého pokolenia.

17 (KAT) A zomrel Jób starý a sýty (svojich) dní.

Verš 3

Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver’ som nemohol.

Jób 38:2 - „Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?!

Ž 40:5 - Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.

Ž 131:1 - Dávidova pútnická pieseň. Pane, moje srdce sa nevystatuje, moje oči nehľadia povýšene. Neženiem sa za veľkými vecami ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ž 139:6 - Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.

Job 42,3 - Jób zopakuje Božie slová (porov. 38,2.3). Teraz ich už vzťahuje na seba. Reči Božie poučili Jóba, aby poznal, že všemohúcnosť a múdrosť Božia ostávajú pre človeka neprístupnými.

Job 42,5 - Predošlá Jóbova predstava o dokonalosti Božej bola nedostatočná, ba až veľmi nedokonalá. V tom zmysle sledoval Boha zďaleka. Teraz už poznáva, že Boh všetko koná podľa vopred stanoveného plánu, ktorý má svoj pôvod v nekonečnej Božej múdrosti. Iste tak múdro si počína Boh aj vtedy, keď na človeka dopustí utrpenie. Preto odvoláva Jób svoju doterajšiu netrpezlivosť a opovážlivosť, keď sa predtým chcel s Bohom pustiť do sporu.

Job 42,11 - "Baránok" (v pôvodine: qesita) nie je peniaz razený na spôsob našich mincí, ale tu ide o vzácny kov, ktorým sa platievalo v kusoch. Nevieme, akej bol veľkosti, a tak aj jeho hodnota bola akiste rozličná.