Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jób 19, 1-29

1 Na to zase odpovedal Job a riekol: 2 Dokedy budete trápiť moju dušu a dokedy ma budete drtiť rečami? 3 Toto ste ma už desaťkrát zhanili. Či sa nehanbíte, že ma tak mučíte? 4 Ale nech je tak, že som naozaj zblúdil; môj blud zostane pri mne. 5 Jestli sa skutočne honosíte proti mne a karháte na mne moju potupu, 6 vtedy vedzte, že ma Bôh sprevrátil a obňal ma svojou sieťou. 7 Hľa, jestli kričím pre násilie, neodpovedá sa mi; volám o pomoc, neni súdu. 8 Ohradil moju stezku tak, že neprejdem, a na moje chodníky položil tmu. 9 Svliekol so mňa moju slávu a ta preč odstránil korunu mojej hlavy. 10 Rozboril ma na všetkých stranách, a idem ta, a vyvrátil ako strom moju nádej. 11 K tomu zapálil proti mne svoj hnev a považuje ma sebe tak ako svojich protivníkov. 12 Razom prišly jeho čaty, vysypali proti mne svoju cestu a táboria vôkol môjho stánu. 13 Mojich bratov vzdialil odo mňa, a moji známi sa mi cele odcudzili. 14 Moji príbuzní vystali a moji známi zabudli na mňa. 15 Moji spoludomáci a moje dievky ma považujú za cudzieho; stal som sa cudzozemcom v ich očiach. 16 Volám na svojho sluhu, ale neodpovedá, i keď ho pekne prosím svojimi ústy. 17 Môj dych je cudzí mojej žene a cudzia moja pokorná prosba synom môjho lona. 18 Ešte i decká mnou pohŕdajú; i keď chcem vstať, hovoria proti mne. 19 Zošklivili si ma všetci mužovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne. 20 Moja kosť lipí na mojej koži a na mojom mäse, a unikol som iba s kožou svojich zubov. 21 Zľutujte sa nado mnou, zľutujte sa nado mnou vy, moji priatelia, lebo ruka Božia sa ma dotkla. 22 Prečo ma prenasledujete jako silný Bôh a nenasýtite sa už môjho mäsa? 23 Oj, aby boly spísané moje reči! Oj, aby boly zaznačené do knihy! 24 Železným rydlom a olovom; aby boly na večnosť vytesané do skaly! 25 Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom. 26 A keď raz toto všetko rozborí moju kožu, potom zo svojho tela uvidím Boha, 27 ktorého ja uvidím sebe, a moje oči budú vidieť a nie cudzí. Moje ľadviny hynú v mojej vnútornosti. 28 Istotne by ste mali povedať: Načo ho máme prenasledovať? Keď sa koreň dobrej veci nachodí vo mne. 29 Bojte sa meča, lebo pomsta za neprávosti je meč. Aby ste vedeli, že bude súd!

Verš 19

Zošklivili si ma všetci mužovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne.

Ž 41:9 - Hovoria, zkaza vraj prišla na neho, a keď už raz leží, viacej nevstane.

Ž 55:13 - Lebo ma nepotupuje nejaký nepriateľ, lebo to by som zniesol, ani sa nepozdvihol proti mne niektorý môj nenávistník, lebo by som sa bol skryl pred ním,

Verš 18

Ešte i decká mnou pohŕdajú; i keď chcem vstať, hovoria proti mne.

Jób 30:1 - A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.

Verš 11

K tomu zapálil proti mne svoj hnev a považuje ma sebe tak ako svojich protivníkov.

Jób 13:24 - Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?

Jób 16:9 - Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.

Jób 33:10 - Hľa, vynašiel proti mne príčiny k nepriateľstvu; považuje ma sebe za nepriateľa.

Nár 2:5 - Hé. Pán sa stal podobným nepriateľovi; pohltil Izraela; pohltil všetky jeho paláce; zkazil jeho ohrady a rozmnožil v dcére Júdovej smútok a žiaľ.

Verš 20

Moja kosť lipí na mojej koži a na mojom mäse, a unikol som iba s kožou svojich zubov.

Jób 30:30 - Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.

Ž 102:5 - Moje srdce je zbité jako bylina a schne, lebo som zabudol jesť svoj chlieb.

Nár 4:8 - Chet. Ale teraz je ich tvárnosť temnejšia ako sadze; nepoznajú ich na uliciach; ich koža prischla na ich kosť; uschla jako drevo.

Verš 13

Mojich bratov vzdialil odo mňa, a moji známi sa mi cele odcudzili.

Ž 31:11 - Lebo môj život hynie v žalosti, a moje roky unikajú vo vzdychaní; moja sila klesá pre moju neprávosť, a moje kosti práhnu.

Ž 38:11 - Moje srdce trepoce; moja sila ma opustila; už ani len svetla mojich očí nie je u mňa!

Ž 69:8 - Lebo pre teba nesiem pohanenie, pre teba pokryl stud moju tvár.

Ž 88:8 - Tvoja prchlivosť doľahla na mňa, a všetky tvoje vlny sa lámu na mne. Ztrápil si ma. Sélah.

Job 19,9 - Boh postrhúval ozdobné rúcho z Jóba, t. j. odňal mu všetku vážnosť a bohatstvo, ktorými predtým oplýval.

Job 19,12 - "Tlupy, čo postupujú združené", sú všetci nepriatelia Jóbovi. K nim patria aj jeho bezohľadní priatelia.

Job 19,13 - "Bratia" sú Jóbovi súkmeňovci a iní bližší pokrvní. Slovo "brat" malo v tých krajoch široký význam: Okrem pokrvných naznačovalo vôbec všetkých ľudí, ktorí sú dušou niekomu blízki.

Job 19,20 - Jób vychudol na kožu a kosť. Pery bez mäsa mu pokrývajú zuby.

Job 19,24 - Nápisy na skalných stenách chránili proti vplyvom poveternosti tak, že vryté priehlbiny písmen vyplnili olovom.

Job 19,27 - Osnova sa nám spoľahlivo nezachovala; preto je pochopiteľné, že aj preklady sú dosť odchylné. Zmysel miesta treba porovnať s obsahom celej knihy. Kniha o Jóbovi nikde neučí výslovné presvedčenie o budúcom zmŕtvychvstaní tela, ako sa o tom mnohí, najmä vedení textom Vulgáty nazdávali. Zmysel miesta je asi tento: Keď večne živý Boh vystúpi raz ako Jóbov obhajca, pomôže mu k jeho právu. Lebo Boh dokáže jeho nevinu a zbaví ho aj utrpenia. Jób bude hľadieť na Boha vo svojom tele, ale ešte v tomto živote.