výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 16, 1-22

1 (KAT) Jób odpovedal:

2 (KAT) „Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.

3 (KAT) Bude už koniec týmto slovám do vetra? Veď čo ťa núti odpovedať mi?

4 (KAT) Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť, keby ste vy boli miesto mňa, snovať také reči proti vám a krútiť hlavou nad vami.

5 (KAT) No obodroval by som vás svojimi ústami a chvenie svojich perí by som nezadržoval.

6 (KAT) Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje, ak prestanem, neodchádza odo mňa.

7 (KAT) No teraz ma už naskrze vysilil

8 (KAT) a jeho tlupa sa ma zmocňuje. Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa, môj žalobca tak svedčí proti mne.

9 (KAT) Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.

10 (KAT) Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne.

11 (KAT) Boh ma dal zlostníkovi napospas a vydal ma do rúk bezbožníkov.

12 (KAT) V pokoji žil som, náhle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrušil ma, sebe za cieľ si ma postavil.

13 (KAT) Už jeho strely poletujú kolo mňa, mne kruto roztína obličky a moju žlč na zem vylieva.

14 (KAT) Mne dáva vskutku úder jeden za druhým, sťa bojovník on na mňa rúti sa.

15 (KAT) Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil.

16 (KAT) To sčervenala mi tvár od plaču, a tma mi leží kolo mihalníc,

17 (KAT) hoc násilie na mojich rukách nie je a moje modlitby sú bez škvrny.

18 (KAT) Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci! Nech pre môj plač niet miesta skrytého!

19 (KAT) Už svojho svedka iba na nebi mám a ručiteľ môj na výsostiach je.

20 (KAT) Druhovia sa mi tu posmievajú, ale moje oko hľadí v slzách k Bohu,

21 (KAT) by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu.

22 (KAT) Lebo uplynie pár krátkych rokov a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.


Jób 16, 1-22





Verš 9
Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.
Jób 10:16 - Keď pozdvihnem sa, sťa lev naháňaš ma; a opäť sa podivne správaš voči mne.
Jób 13:24 - Prečo svoju tvár skrývaš predo mnou a máš ma za svojho nepriateľa?

Verš 2
„Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.
Jób 13:4 - Vy však vymýšľate klamné luhárstva, všetci ste nanič lekári.

Verš 12
V pokoji žil som, náhle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrušil ma, sebe za cieľ si ma postavil.
Jób 7:20 - Čo hriechom robím tebe, strážca človeka? A prečo si si za cieľ zvolil mňa, že na ťarchu som sebe samému?
Nár 3:12 -DaletNatiahol svoju kušu, postavil ma ako cieľ pre šíp.

Verš 21
by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu.
Jób 31:35 - Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť! Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie! A žalobný spis, ktorý spíše odporca,
Kaz 6:10 - Čo je to, čoho meno už dávno odznelo? Je známe, že nik sa nemôže pustiť do súdu s niekým silnejším od seba.
Iz 45:9 - Beda tomu, čo sa so svojím tvorcom háda, jeden črep z črepov zeme. Či hlina povie tvorcovi: „Čo robíš, veď tvoje dielo nemá rúk?“
Rim 9:20 - Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: „Prečo si ma takto urobil“?

Verš 15
Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil.
Jób 30:19 - Ba do blata ma (ešte), uvrhol, že rovný som ja prachu, popolu.

Job 16,8 - Veľmi ťažký, azda porušený text.

Job 16,9-10 - Ako si počínajú divé zvery a šelmy proti svojej úbohej koristi, tak kruto si počínajú aj Jóbovi priatelia proti svojmu niekdajšiemu vernému druhovi. Miesto pravej a úprimnej potechy nemilosrdne ho sužujú, keď mu siahajú na posledné, čo mu zostalo po toľkých stratách majetku a zdravia: na jeho nevinnosť a čestné meno.

Job 16,15 - "Žínenka" znamená smútočné rúcho, ušité z vrecoviny, ktoré nosili na holom tele (preto hovorí Jób: "ušil som si ju na kožu").

Job 16,18 - Vyliata krv volala o pomstu. Preto si Jób žiada, aby ju zem nepokryla. Jóbova krv má vznášať žaloby za všetky jeho telesné a duševné útrapy. Taká nevinne vyliata krv volala podľa predstavy tamojších ľudí k Bohu o pomstu (Gn 4,10; Iz 26,21), kým ju nezakryjú, t. j. kým ju nevypomstia. V tých krajoch vládlo prísne ustanovenie o krvnej pomste podľa zásady: Život za život, zub za zub! Dokiaľ zavraždený človek nebol pomstený smrťou samého vraha, mŕtvola nevinne zavraždeného nebola "prikrytá", nemala nárok na pravé spočinutie.