Kniha Ezdrášova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Ezd 2, 1-70

1 A toto sú synovia krajiny Júdovej, ktorí išli hore zo zajatia prestehovaných, ktorých bol prestehoval Nabuchodonozor, babylonský kráľ, do Babylona, a navrátili sa do Jeruzalema a do Judska, každý do svojho mesta, 2 ktorí prišli so Zerubábelom, s Ješuom, Nehemiášom, so Saraiášom, s Reelaiášom, Mardocheom, Bilšanom, Misparom, Bigvajom, Rechúmom a Baanom. Počet mužov, ľudu Izraelovho: 3 synov Parošových dva tisíce sto sedemdesiatdva; 4 synov Šefatiášových tristo sedemdesiatdva; 5 synov Arachových sedemsto sedemdesiatpäť; 6 synov Pachat-moábových zo synov Ješuu a Joába dva tisíce osemsto dvanásť; 7 synov Élamových tisíc dvesto päťdesiatštyri; 8 synov Zattu-ových deväťsto štyridsaťpäť; 9 synov Zakkajových sedemsto šesťdesiat; 10 synov Báni-ových šesťsto štyridsaťdva; 11 synov Bebajových šesťsto dvadsaťtri; 12 synov Azgádových tisíc dvesto dvadsaťdva; 13 synov Adonikámových šesťsto šesťdesiatšesť; 14 synov Bigvajových dva tisíce päťdesiatšesť; 15 synov Adínových štyristo päťdesiatštyri; 16 synov Aterových z Ezechiáša deväťdesiatosem; 17 synov Becajových tristo dvadsaťtri; 18 synov Jorahových sto dvanásť; 19 synov Chašúmových dvesto dvadsaťtri; 20 synov Gibbárových deväťdesiatpäť; 21 synov mesta Betlehema sto dvadsaťtri; 22 mužov Netofy päťdesiatšesť; 23 mužov Anatóta sto dvadsaťosem; 24 synov Azmáveta štyridsaťdva; 25 synov Kirjat-aríma, Kefíry a Beeróta sedemsto štyridsaťtri; 26 synov Rámy a Geby šesťsto dvadsaťjeden; 27 mužov Michmasa sto dvadsaťdva; 28 mužov Bét-ela a Haja dvesto dvadsaťtri; 29 synov Néba päťdesiatdva; 30 synov Magbíšových sto päťdesiatšesť; 31 synov druhého Élama tisíc dvesto päťdesiatštyri; 32 synov Charímových tristo dvadsať; 33 synov Lodových, Chadídových a Onó-vových sedemsto dvadsaťpäť; 34 synov Jericha tristo štyridsaťpäť; 35 synov Senay tri tisíce šesťsto tridsať; 36 kňazov: synov Jedaiášových z domu Ješuu deväťsto sedemdesiattri; 37 synov Immerových tisíc päťdesiatdva; 38 synov Paschúrových tisíc dvesto štyridsaťsedem; 39 synov Charímových tisíc sedemnásť; 40 Levitov: synov Ješuových a Kadmielových zo synov Hodaviášových sedemdesiatštyri; 41 spevákov: synov Azafových sto dvadsaťosem; 42 synov vrátnych: synov Šallúmových, synov Atérových, synov Talmonových, synov Akkúbových, synov Chatíta-ových, synov Šobajových, všetkých bolo sto tridsaťdeväť; 43 Netinejcov: synov Cíchaových, synov Chasufa-ových, synov Tabbaotových, 44 synov Kerosových, synov Siaha-ových, synov Pádonových, 45 synov Lebánahových, synov Chagabahových, synov Akkúbových, 46 synov Chagabových, synov Šamlajových, synov Chanánových, 47 synov Giddélových, synov Garachových, synov Reaiášových, 48 synov Recínových, synov Nekoda-ových, synov Gazzamových, 49 synov Uzza-ových, synov Paseachových, synov Besajových, 50 synov Asnáhových, synov Meunímových, synov Nefusímových, 51 synov Bakbúkových, synov Chakúfa-ových, synov Charchúrových, 52 synov Baclútových, synov Mechida-ových, synov Charšaových, 53 synov Barkosových, synov Sisera-ových, synov Támachových, 54 synov Neciachových, synov Chatifa-ových, 55 synov služobníkov Šalamúnových: synov Sotajových, synov Soferetových, synov Perúdaových, 56 synov Jaalahových, synov Darkonových, synov Giddélových, 57 synov Šefatiášových, synov Chattílových, synov Pocherethaccebaimových, synov Amiových, 58 všetkých Netinejcov a synov služobníkov Šalamúnových bolo tristo deväťdesiatdva. 59 A toto sú tí, ktorí išli hore z Tel-melacha, z Tel-charše: Kerúb, Addán a Immér, ale sa nemohli vykázať domom svojich otcov a svojím semenom, či pochádzajú z Izraela: 60 synov Delaiášových, synov Tobiášových, synov Nekoda-ových šesťsto päťdesiatdva. 61 A zo synov kňazov: synovia Chabaiášovi, synovia Hakkócovi, synovia Barzillajovi, ktorý si vzal ženu z dcér Barzillaja Gileádskeho a bol nazvaný ich menom. 62 Tí hľadali svoje písmo chcúc sa vykázať svojím rodom, ale sa nenašli zapísaní a preto boli vyhlásení za obecných a boli vylúčení z kňazstva. 63 A tiršáta im zakázal, aby nejedli zo svätosvätého, dokiaľ vraj nebude stáť kňaz s urím a thumím. 64 Celého shromaždenia bolo spolu štyridsaťdva tisíc tristo šesťdesiat, 65 krome ich sluhov a ich dievok, ktorých bolo sedem tisíc tristo tridsaťsedem, a mali spevákov a speváček dvesto. 66 Ich koní bolo sedemsto tridsaťšesť, ich mulíc dvesto štyridsaťpäť, 67 ich veľblúdov štyristo tridsaťpäť, oslov šesť tisíc sedemsto dvadsať. 68 A niektorí z hláv otcov, keď prišli do domu Hospodinovho, ktorý je v Jeruzaleme, obetovali dobrovoľne na dom Boží, aby ho postavili na jeho mieste: 69 dali podľa možností do pokladu na konanie práce, a to zlata šesťdesiatjeden tisíc daríkov, a striebra päť tisíc mánov a kňazských sukieň sto. 70 A kňazi a Leviti i niektorí z ľudu a speváci a vrátni jako aj Netinejci osadili sa vo svojich mestách i všetok Izrael vo svojich mestách.

Ezd 2,1 - Výkaz zajatcov, čo prišli z Babylonu, v podstate sa rovnoznačne opakuje v Neh 7,7–69. Drobné zmeny, ktoré badať medzi obidvoma zoznamami, treba hádam pripísať nepresnosti odpisovateľov. Iní tieto zmeny vysvetľujú inak. Provincia je tu Judea, ktorá bola vtedy provinciou perzskou.

Ezd 2,2 - Zorobábel obnovoval spoločenský život v rozvrátenej vlasti a bol politickým predstaviteľom. Jozue bol zasa náboženskou hlavou. Bol synom Josedekovým (Ag 1,1) a vnukom Saraiášovým, ktorého dal Nabuchodonozor zavraždiť (2 Kr 25,18 n.). Bol prvý veľkňaz po návrate Židov z Babylonu (Ezd 3,2; 5,2).

Ezd 2,21-29 - Všetky spomínané osady sú neďaleko Jeruzalema na území, ktoré kedysi prislúchalo kmeňu Júdovmu a Benjamínovmu.

Ezd 2,30-32 - Nevedno, či vlastné mená v týchto veršoch označujú osady, čo nie sú bližšie známe, a či sú to mená osobné.

Ezd 2,33-35 - Vlastné mená sú tu znova názviskami osád.

Ezd 2,36-39 - Z 24 kňazských tried, ktoré ustanovil Dávid (1 Krn 24,1 nn.), vrátili sa iba druhá, tretia a šestnásta.

Ezd 2,40-42 - O levitských triedach a ich povinnostiach pozri 1 Krn hl. 25 – 26.

Ezd 2,43-54 - Chrámoví nevoľníci boli zväčša potomkami Gabaončanov (porov. Joz 9,21.27; 1 Krn 9,2).

Ezd 2,55-58 - Šalamúnovi služobníci boli kúpení otroci alebo vojenskí zajatci, ktorých daroval Šalamún chrámu, aby s chrámovými nevoľníkmi konávali nižšie práce v službách chrámu.

Ezd 2,61 - O Barzilaim, ktorý v Dávidovom živote hral dôležitú úlohu, pozri 2 Sam 17,27; 1 Kr 2,7.

Ezd 2,63 - Veci svätosväté boli čiastky obetí, ktoré smeli jesť len kňazi vo svätyni (porov. Lv 22,2.10–16). – O urim a tumim porov. Ex 28,30. – Nie je bližšie známe, prečo sa veľkňazovi Jozuemu nepriznávalo právo upotrebiť sväté orákulum pri dôležitejších rozhodnutiach. Pravdepodobne sa v búrkach pred zajatím babylonským stratilo a po návrate sa hneď nenašlo.

Ezd 2,69 - Zlatý perzský dareik (peniaz) vážil asi 8.40 g (porov. 1 Krn 29,7). Strieborná mina (peňažitá váha) vážila 727,5 g.