výhody registrácie

1. kniha Samuelova

Biblia - Sväté písmo

(RIV - Talianský - Riveduta)

1Sam 1, 1-28

1 (RIV) V’era un uomo di Ramathaim-Tsofim, della contrada montuosa di Efraim, che si chiamava Elkana, figliuolo di Jeroham, figliuolo d’Elihu, figliuolo di Tohu, figliuolo di Tsuf, Efraimita.
1 (ROH) A bol nejaký muž z Ramataim-cofíma, s vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Elkána, syn Jerocháma, syna Elihu-va, syna Tochu-va, syna Cúfovho, Efraťan.

2 (RIV) Aveva due mogli: una per nome Anna, e l’altra per nome Peninna. Peninna avea de’ figliuoli, ma Anna non ne aveva.
2 (ROH) Ten mal dve ženy; jednej bolo meno Anna, a meno druhej bolo Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nemala detí.

3 (RIV) E quest’uomo, ogni anno, saliva dalla sua città per andare ad adorar l’Eterno degli eserciti e ad offrirgli dei sacrifizi a Sciloh; e quivi erano i due figliuoli di Eli, Hofni e Fineas, sacerdoti dell’Eterno.
3 (ROH) Človek chodieval z roka na rok zo svojho mesta hore klaňať sa a obetovať Hospodinovi Zástupov bitnú obeť v Síle, kde boli dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas, kňazmi Hospodinovi.

4 (RIV) Quando venne il giorno, Elkana offerse il sacrifizio, e diede a Peninna, sua moglie e a tutti i figliuoli e a tutte le figliuole di lei le loro parti;
4 (ROH) A bývalo vše toho dňa, keď obetoval Elkána bitnú obeť, že dal Peninne, svojej žene, i všetkým jej synom i jej dcéram diely.

5 (RIV) ma ad Anna diede una parte doppia, perché amava Anna, benché l’Eterno l’avesse fatta sterile.
5 (ROH) Ale Anne dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval. Lež Hospodin bol zavrel jej život.

6 (RIV) E la rivale mortificava continuamente Anna affin d’inasprirla perché l’Eterno l’avea fatta sterile.
6 (ROH) A jej protivnica ju veľmi popudzovala, aby ju rozrušovala, pretože Hospodin bol zavrel je život.

7 (RIV) Così avveniva ogni anno; ogni volta che Anna saliva alla casa dell’Eterno, Peninna la mortificava a quel modo; ond’ella piangeva e non mangiava più.
7 (ROH) Tak robieval Elkána každého roku, kedykoľvek išla hore do domu Hospodinovho, a tamtá ju vždy tak popudzovala, a ona plakávala a nejedávala.

8 (RIV) Elkana, suo marito, le diceva: "Anna, perché piangi? Perché non mangi? Perché è triste il cuor tuo? Non ti valgo io più di dieci figliuoli?"
8 (ROH) A Elkána jej muž, jej povedal: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? A prečo je smutné tvoje srdce? Či nie som ti ja lepší ako desať synov?

9 (RIV) E, dopo ch’ebbero mangiato e bevuto a Sciloh, Anna si levò (il sacerdote Eli stava in quell’ora seduto sulla sua sedia all’entrata del tempio dell’Eterno);
9 (ROH) A Anna vstala, keď boli jedli v Síle a keď boli pili. A Éli, kňaz, sedel na stolici pri podvojach chrámu Hospodinovho.

10 (RIV) ella avea l’anima piena di amarezza, e pregò l’Eterno piangendo dirottamente.
10 (ROH) A ona bola rozžialenej duše a modlila sa Hospodinovi a plakala veľmi.

11 (RIV) E fece un voto, dicendo: "O Eterno degli eserciti! se hai riguardo all’afflizione della tua serva, e ti ricordi di me, e non dimentichi la tua serva, e dài alla tua serva un figliuolo maschio, io lo consacrerò all’Eterno per tutti i giorni della sua vita, e il rasoio non passerà sulla sua testa".
11 (ROH) A sľúbila sľub a riekla: Hospodine Zástupov, ak pohliadnuť pohliadneš na trápenie svojej dievky a rozpomenieš sa na mňa a nezabudneš na svoju dievku, ale dáš svojej dievke plod mužského pohlavia, dám ho Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni svojho života, a britva nevstúpi na jeho hlavu.

12 (RIV) E, com’ella prolungava la sua preghiera dinanzi all’Eterno, Eli stava osservando la bocca di lei.
12 (ROH) A stalo sa, keď sa len dlho modlila pred Hospodinom, že Éli pozoroval na jej ústa.

13 (RIV) Anna parlava in cuor suo; e si movevano soltanto le sue labbra ma non si sentiva la sua voce; onde Eli credette ch’ella fosse ubriaca;
13 (ROH) Ale Anna hovorila vo svojom srdci; iba jej rty sa pohybovaly, a jej hlasu nebolo počuť. Preto myslel o nej Éli, že je opilá.

14 (RIV) e le disse: "Quanto durerà cotesta tua ebbrezza? Va’ a smaltire il tuo vino!"
14 (ROH) A Éli jej povedal: Dokedyže budeš opilá? Vytriezvej zo svojho vína!

15 (RIV) Ma Anna, rispondendo, disse: "No, signor mio, io sono una donna tribolata nello spirito, e non ho bevuto né vino né bevanda alcoolica, ma stavo spandendo l’anima mia dinanzi all’Eterno.
15 (ROH) Ale Anna odpovedala a riekla: Nie som ja opilá, môj pane; som žena utrápeného ducha a vína ani nijakého opojného nápoja som nepila, ale vylievam svoju dušu pred Hospodinom.

16 (RIV) Non prender la tua serva per una donna da nulla; perché l’eccesso del mio dolore e della tristezza mia m’ha fatto parlare fino adesso".
16 (ROH) Nepovažuj svojej dievky za dcéru beliála, lebo z mnohého svojho úpenia a z veľkého svojho zármutku som hovorila až doteraz.

17 (RIV) Ed Eli replicò: "Va’ in pace, e l’Iddio d’Israele esaudisca la preghiera che gli hai rivolta!"
17 (ROH) Na to odpovedal Éli a riekol: Idi v pokoji, a Bôh Izraelov nech ti dá to, čo si prosila od neho.

18 (RIV) Ella rispose: "Possa la tua serva trovar grazia agli occhi tuoi!" Così la donna se ne andò per la sua via, mangiò, e il suo sembiante non fu più quello di prima.
18 (ROH) A riekla: Nech najde tvoja dievka milosť v tvojich očiach. A žena išla svojou cestou a najedla sa, a jej tvár nebola viacej smutná.

19 (RIV) L’indomani, ella e suo marito, alzatisi di buon’ora, si prostrarono dinanzi all’Eterno; poi partirono e ritornarono a casa loro a Rama. Elkana conobbe Anna, sua moglie, e l’Eterno si ricordò di lei.
19 (ROH) Potom vstali skoro ráno a poklonili sa pred Hospodinom a navrátiac sa prišli do svojho domu do Rámy. A Elkána poznal Annu, svoju ženu, a Hospodin sa rozpomenul na ňu.

20 (RIV) Nel corso dell’anno, Anna concepì e partorì un figliuolo, al quale pose nome Samuele, "perché", disse, "l’ho chiesto all’Eterno".
20 (ROH) A stalo sa, keď tomu prišiel čas, že Anna počala a porodila syna a nazvala jeho meno Samuel , lebo riekla: Od Hospodina som ho vyprosila.

21 (RIV) E quell’uomo, Elkana, salì con tutta la sua famiglia per andare a offrire all’Eterno il sacrifizio annuo e a sciogliere il suo voto.
21 (ROH) A človek Elkána zase odišiel hore i s celým svojím domom obetovať Hospodinovi každoročnú obeť bitnú a splniť svoj sľub.

22 (RIV) Ma Anna non salì, e disse a suo marito: "Io non salirò finché il bambino non sia divezzato; allora lo condurrò, perché sia presentato dinanzi all’Eterno e quivi rimanga per sempre".
22 (ROH) Ale Anna neišla hore, lebo riekla svojmu mužovi: Až bude odstavený chlapec, zavediem ho ta, a ukáže sa pred tvárou Hospodinovou a bude tam bývať až na veky.

23 (RIV) Elkana, suo marito, le rispose: "Fa’ come ti par bene; rimani finché tu l’abbia divezzato, purché l’Eterno adempia la sua parola!" Così la donna rimase a casa, e allattò il suo figliuolo fino al momento di divezzarlo.
23 (ROH) A Elkána, jej muž, jej povedal: Učiň to, čo je dobré v tvojich očiach; zostaň, až ho odstavíš, len nech Hospodin postaví, a tak splní svoje slovo. A tak zostala žena a kojila svojho syna, dokiaľ ho neodstavila.

24 (RIV) E quando l’ebbe divezzato, lo menò seco, e prese tre giovenchi, un efa di farina e un otre di vino; e lo menò nella casa dell’Eterno a Sciloh. Il fanciullo era ancora piccolino.
24 (ROH) Potom, keď ho odstavila, odviedla ho so sebou hore i s tromi juncami nesúc jednu efu bielej múky jemnej a nádobu vína a doviedla ho do domu Hospodinovho do Síla, a chlapča bolo ešte malé.

25 (RIV) Elkana ed Anna immolarono il giovenco, e menarono il fanciullo ad Eli.
25 (ROH) A zabili junca a doviedli chlapca k Élimu.

26 (RIV) E Anna gli disse: "Signor mio! Com’è vero che vive l’anima tua, o mio signore, io son quella donna che stava qui vicina a te, a pregare l’Eterno.
26 (ROH) A ona riekla: Pohliadni na mňa, môj pane! Jako že žije tvoja duša, môj pane, ja som tá žena, ktorá som stála tu s tebou modliac sa Hospodinovi.

27 (RIV) Pregai per aver questo fanciullo; e l’Eterno mi ha concesso quel che io gli avevo domandato.
27 (ROH) Za tohoto chlapca som sa modlila, a Hospodin mi dal to, čo som si prosila od neho.

28 (RIV) E, dal canto mio, lo dono all’Eterno; e finché gli durerà la vita, egli sarà donato all’Eterno". E si prostraron quivi dinanzi all’Eterno.
28 (ROH) Preto ho i ja oddávam Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni, čo bude žiť; je vyprosený pre Hospodina. A poklonili sa tam Hospodinovi.


1Sam 1, 1-28





Verš 1
V’era un uomo di Ramathaim-Tsofim, della contrada montuosa di Efraim, che si chiamava Elkana, figliuolo di Jeroham, figliuolo d’Elihu, figliuolo di Tohu, figliuolo di Tsuf, Efraimita.
1Krn 6:26 - che ebbe per figliuolo Elkana, che ebbe per figliuolo Tsofai, che ebbe per figliuolo Nahath,

Verš 3
E quest’uomo, ogni anno, saliva dalla sua città per andare ad adorar l’Eterno degli eserciti e ad offrirgli dei sacrifizi a Sciloh; e quivi erano i due figliuoli di Eli, Hofni e Fineas, sacerdoti dell’Eterno.
Ex 23:14 - Tre volte all’anno mi celebrerai una festa.
Dt 16:16 - Tre volte all’anno ogni tuo maschio si presenterà davanti all’Eterno, al tuo Dio, nel luogo che questi avrà scelto: nella festa de’ pani azzimi, nella festa delle settimane e nella festa delle Capanne; e nessuno si presenterà davanti all’Eterno a mani vuote.

Verš 8
Elkana, suo marito, le diceva: "Anna, perché piangi? Perché non mangi? Perché è triste il cuor tuo? Non ti valgo io più di dieci figliuoli?"
Rút 4:15 - Egli consolerà l’anima tua e sarà il sostegno della tua vecchiaia; l’ha partorito la tua nuora che t’ama, e che vale per te più di sette figliuoli".

Verš 11
E fece un voto, dicendo: "O Eterno degli eserciti! se hai riguardo all’afflizione della tua serva, e ti ricordi di me, e non dimentichi la tua serva, e dài alla tua serva un figliuolo maschio, io lo consacrerò all’Eterno per tutti i giorni della sua vita, e il rasoio non passerà sulla sua testa".
Sdc 13:5 - Poiché ecco, tu concepirai e partorirai un figliuolo, sulla testa del quale non passerà rasoio, giacché il fanciullo sarà un Nazireo consacrato a Dio dal seno di sua madre, e sarà lui che comincerà a liberare Israele dalle mani de’ Filistei".

Verš 15
Ma Anna, rispondendo, disse: "No, signor mio, io sono una donna tribolata nello spirito, e non ho bevuto né vino né bevanda alcoolica, ma stavo spandendo l’anima mia dinanzi all’Eterno.
Ž 62:8 - Confida in lui ogni tempo, o popolo; espandi il tuo cuore nel suo cospetto; Dio è il nostro rifugio. Sela.

Verš 24
E quando l’ebbe divezzato, lo menò seco, e prese tre giovenchi, un efa di farina e un otre di vino; e lo menò nella casa dell’Eterno a Sciloh. Il fanciullo era ancora piccolino.
Lk 2:41 - Or i suoi genitori andavano ogni anno a Gerusalemme per la festa di Pasqua.

1Sam 1,1 - Je viac miest, s ktorými stotožňujú Elkánovo bydlisko, Ramataim-Sofim. Najpravdepodobnejšie je to dnešné Bét-Rímá, vzdialené na 5 hodín od Lydy (Lydda, Diospolis, dnešný Lud). Toto mestečko leží na dvoch kopcoch a meno Ramataim skutočne znamená: "Dva kopce". – Elkána nebol Efraimec (Efratejec) rodom, nepochádzal z kmeňa Efraim, ale z kmeňa Lévi (porov. 1 Krn 6,12 n. a 6,18 n.). Volal sa Efratejec, lebo býval na území kmeňa Efraim, kde Jozue pridelil jeho rodu mestá (Joz 21,5.20). O Efraimskom pohorí pozri nižšie pozn. k 9,4.

1Sam 1,2 - Ako niektorí patriarchovia (Abrahám, Jakub) aj Elkána žil celkom dobromyseľne v mnohoženstve. Boh to ani v Starom zákone nikdy nepovolil, ani neschvaľoval, len trpel, hoci sa to priečilo jeho pôvodnému ustanoveniu (Gn 1,27 n. a 2,20 n.).

1Sam 1,3 - Vo Svätom písme prvý raz tu sa volá Boh Pánom zástupov, vojsk (sabaoth). Jeho vojská sú anjeli, nebeské telesá (hviezdy) a tiež vojská Izraelitov, ktoré chodili do boja pod jeho vedením. Šílo, dnešné Selím, je asi 5 hodín od Jeruzalema smerom k Sichemu, dnešnému Nablusu.

1Sam 1,9 - Čo je v zátvorkách, doplnili sme podľa LXX. – Anna išla do chrámu, kde býval Pán.

1Sam 1,11 - Samuel ako levita mal byť i tak v službe Pánovej, ale len od 25. alebo 30. roku do 50. Anna ho zasväcuje od útlej mladosti do smrti. Okrem toho sa zaväzuje, že jej syn bude nazirejcom (pozri Nm 6,2 n.).

1Sam 1,12-14 - Pri nedbalých kňazoch, ako boli synovia Héliho, častejšie mohlo sa prihodiť, že sa Izraeliti pri obetných hostinách podnapili.

1Sam 1,16 - Beliál (naničhodný) je diabol. Dcéra beliálova je naničhodnica, hriešnica.

1Sam 1,19 - Ráma je to isté mesto, ktoré sa v 1. verši volá Ramataim-Sofim.

1Sam 1,20 - Začiatok verša zneje v pôvodine doslovne: "A keď zbehli dni", t. j. "keď sa vrátili tie isté dni roka". – Meno Samuel znamená: Vyslyšal Boh.

1Sam 1,23 - U Izraelitov dojčili matky oveľa dlhšie než u nás (porov. napr. 2 Mach 7,27).

1Sam 1,24 - Podľa LXX vzali len jedného trojročného býčka (porov. v. 25), čo je pravdepodobnejšie. – Efa je asi 36 litrov. – Víno uschovávali v kožených mechoch. Všetky tieto veci potrebovali na obetu.