2. list Korinťanom

1 (EKU) Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej cirkvi Božej v Korinte a všetkým svätým v celom Achájsku:
1 (ROH) Pavel, apoštol Ježiša Krista, vôľou Božou a brat Timoteus cirkvi Božej, ktorá je v Korinte, so všetkými svätými, ktorí sú v celej Achaji:

2 (EKU) Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.
2 (ROH) milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.

3 (EKU) Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy,
3 (ROH) Požehnaný Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstiev a Bôh každého potešenia,

4 (EKU) ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil.
4 (ROH) ktorý nás teší v každom našom súžení, aby sme aj my mohli tešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení, potešením, ktorým sme sami tešení od Boha.

5 (EKU) Veď ako vo veľkej miere prichádzajú na nás Kristove utrpenia, tak sa nám skrze Krista v hojnej miere dostáva aj útechy.
5 (ROH) Lebo jako hojnejú utrpenia Kristove proti nám, tak skrze Krista hojneje i naše potešenie.

6 (EKU) A tak, ak sme sužovaní, je to na vašu útechu a spásu; ak sme potešovaní, aj to je na vašu útechu, ktorá sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my.
6 (ROH) A buď že sme súžení - za vaše potešenie a spasenie, ktoré pôsobí v trpezlivom znášaní tých istých utrpení, ktoré aj my trpíme; buď že sme tešení - za vaše potešenie a spasenie, a naša nádej je pevná za vás,

7 (EKU) A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, pretože vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak ju budete mať i na úteche.
7 (ROH) vediac, že jako ste účastníkmi utrpení, tak i potešenia.

8 (EKU) Nechceme bratia, aby ste nevedeli o súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad naše sily, až sme dokonca stratili nádej, že to prežijeme.
8 (ROH) Lebo nechceme, aby ste nevedeli, bratia, o našom súžení, ktoré sme mali v Ázii, že sme boli nad mieru obťažení, nad svoju silu, takže sme pochybovali aj o svojom živote;

9 (EKU) Ba sami nad sebou sme prijali ortieľ smrti, to preto, aby sme nedôverovali samým sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych.
9 (ROH) ale sami v sebe boli sme dostali odvetu smrti nato, aby sme nedúfali sami v seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych,

10 (EKU) On nás vyslobodil a ešte vyslobodí z takého veľkého nebezpečenstva smrti; v neho dúfame, že nás vždy znovu vyslobodí,
10 (ROH) ktorý nás vytrhol z takej veľkej smrti a vytrhuje, na ktorého sa nadejeme, že aj ešte vytrhne,

11 (EKU) ak nám budete pomáhať aj vy modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorej sa nám dostáva na príhovor mnohých, vzdávali mnohí za nás vďaku.
11 (ROH) keď aj vy spolu pôsobíte modlitbou za nás, aby mnoho osôb ďakovalo za nás za dar milosti, nám daný skrze mnohých.

12 (EKU) Toto je naša chvála: naše svedomie nám dosvedčuje, že sme na svete a zvlášť medzi vami žili v úprimnosti a čistote, ktoré sú od Boha, nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti.
12 (ROH) Lebo našou chválou je toto: svedoctvo nášho svedomia, že v svätosti, (prostote) a v čistote Božej, nie v telesnej múdrosti, ale v milosti Božej sme obcovali na svete a zvlášte u vás,

13 (EKU) Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo už poznáte. Dúfam však, že nás až do konca budete poznávať,
13 (ROH) lebo vám nepíšeme iného, ale iba to, čo čítate alebo čo i dobre znáte, a nadejem sa, že aj až do konca znať budete,

14 (EKU) ako ste už sčasti pochopili, že sme vašou chválou, ako aj vy našou, v deň nášho Pána Ježiša.
14 (ROH) jako ste nás aj poznali z čiastky, že sme vašou chlúbou, jako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.

15 (EKU) V tejto dôvere som chcel prísť najprv k vám, aby ste mali druhý raz prejav mojej priazne,
15 (ROH) A v tejto dôvere som chcel tam prv prijsť k vám, aby ste mali druhú milosť,

16 (EKU) a cez vás prejsť do Macedónska a z Macedónska sa znova vrátiť k vám, aby ste ma sprevádzali do Judska.
16 (ROH) a potom od vás ísť do Macedonie a z Macedonie zase prijsť k vám, aby ste ma potom doprevadili do Judska.

17 (EKU) Bola to azda ľahkomyseľnosť, keď som to chcel? Alebo keď sa pre toto rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, aby moje „áno-áno“ znamenalo aj „nie-nie“?
17 (ROH) Keď som teda to chcel, či to tedy bola ľahkomyseľnosť z mojej strany? Alebo to, čo si kedy umyslím, či si to umyslím podľa tela, aby bolo u mňa áno áno a nie nie?

18 (EKU) Ako je však Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“!
18 (ROH) Ale verný je Bôh, že naše slovo, vám hovorené, nebolo áno a nie.

19 (EKU) Totiž Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme vám hlásali my — ja, Silván a Timotej — nebol „áno“ aj „nie“, ale v ňom sa uskutočnilo „áno“.
19 (ROH) Lebo Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorý bol skrze nás medzi vami kázaný, skrze mňa a Silvána a Timotea, nebol áno a nie, ale bolo áno a v ňom.

20 (EKU) Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľkokoľvek ich je, v ňom sú „áno“; a preto prostredníctvom neho znie aj „amen“, Bohu na slávu skrze nás.
20 (ROH) Lebo všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, sú v ňom áno a preto aj skrze neho ameň, Bohu na slávu skrze nás.

21 (EKU) Ten však, ktorý nás spolu s vami robí pevnými v Kristovi a pomazal nás, je Boh.
21 (ROH) Avšak ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Krista a nás pomazal, je Bôh,

22 (EKU) On nás aj označil pečaťou a Ducha dal do našich sŕdc ako závdavok.
22 (ROH) ktorý si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do našich sŕdc.

23 (EKU) Volám však Boha za svedka svojej duše, že len z ohľadu na vás som doteraz neprišiel do Korintu.
23 (ROH) No, ja volám Boha za svedka na svoju dušu, že preto, že som vás šetril, neprišiel som viac do Korintu.

24 (EKU) Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale chceme pomáhať vašej radosti — veď vo viere stojíte pevne.
24 (ROH) Nie že by sme panovali nad vašou vierou, ale že sme spolupracovníkmi na vašej radosti, lebo vierou stojíte.