výhody registrácie

Kniha Levitikus

Biblia - Sväté písmo

(CEP - Český - Ekumenický preklad)

Lv 2, 1-16

1 (CEP) Když někdo přinese Hospodinu darem přídavnou oběť, bude jeho darem bílá mouka. Poleje ji olejem, vloží na to kadidlo
1 (ROH) Keby obetoval niektorý človek obetný dar obilnej obeti Hospodinovi, jeho obetným darom bude biela múka jemná, a naleje ku nej do nádoby oleja a dá ku nej kadiva.

2 (CEP) a donese ji Áronovcům, kněžím. Kněz z ní vezme plnou hrst bílé mouky s olejem i všechno kadidlo a jako připomínku ji na oltáři obrátí v obětní dým. Jako oběť ohnivá bude libou vůní pro Hospodina.
2 (ROH) A donesie ju k synom Áronovým, kňazom, a vezme odtiaľ plnú svoju hrsť, z jej bielej múky jemnej a z jej oleja so všetkým jej kadivom, a kňaz bude páliť jej pamätnú obeť, kadiac, na oltári. To je ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.

3 (CEP) Zbytek přídavné oběti připadne Áronovi a jeho synům jako velesvatý podíl z ohnivých obětí Hospodinových.
3 (ROH) A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom, svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových.

4 (CEP) Když přineseš darem přídavnou oběť pečenou v peci, budou to nekvašené bochánky z bílé mouky zadělané olejem a nekvašené oplatky pomazané olejem.
4 (ROH) Keby si obetoval obetný dar obilnej obeti z pečeného v peci, nech sú to nekvasené koláče z bielej múky jemnej, zamiesené v oleji, a nekvasené osúchy tenké, pomastené olejom.

5 (CEP) Jestliže bude tvým darem přídavná oběť připravená na pánvi, bude z bílé mouky zadělané olejem, nekvašená.
5 (ROH) A keď bude tvoj obetný dar obilnou obeťou na panvici, vtedy to bude biela múka jemná, zamiesená v oleji, nekvasená.

6 (CEP) Rozdrobíš ji na sousta a poleješ ji olejem. To bude přídavná oběť.
6 (ROH) Polámeš ju na kusy a naleješ na ňu oleja. To je obilná obeť.

7 (CEP) Jestliže tvým darem bude přídavná oběť připravená v kotlíku, ať je připravena z bílé mouky s olejem.
7 (ROH) A jestli bude tvoj obetný dar obilnou obeťou, pripravenou v nádobe na varenie, pripraví sa z bielej múky jemnej v oleji.

8 (CEP) Takto připravenou přídavnou oběť přineseš Hospodinu: předáš ji knězi a on ji donese k oltáři.
8 (ROH) A donesieš obilnú obeť, ktorá sa pripraví z tých vecí, Hospodinovi, a oddáš ju kňazovi, ktorý ju zanesie k oltáru.

9 (CEP) Kněz oddělí hrst přídavné oběti a jako připomínku ji na oltáři obrátí v obětní dým. Jako oběť ohnivá bude libou vůní pro Hospodina.
9 (ROH) A kňaz vezme z obilnej obeti jej pamätnú obeť a kadiac bude páliť na oltári. To bude ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.

10 (CEP) Zbytek přídavné oběti připadne Áronovi a jeho synům jako velesvatý podíl z ohnivých obětí Hospodinových.
10 (ROH) A to, čo zostane z obilnej obeti, bude Áronovi a jeho synom; svätosväté je z ohňových obetí Hospodinových.

11 (CEP) Žádná přídavná oběť, kterou přinesete Hospodinu, nebude připravována kvašením; žádný kvas a žádný med neobrátíte v obětní dým jako ohnivou oběť Hospodinu.
11 (ROH) Niktorá obilná obeť, ktorú budete obetovať Hospodinovi, nebude pripravená z kvaseného, lebo nijakého kvasu ani nijakého medu nebudete kadiac obetovať ohňovou obeťou Hospodinovi.

12 (CEP) Můžete je přinést Hospodinu jako dar z prvotin, ale nebudou na oltáři obětovány v libou vůni.
12 (ROH) Prvotinovým darom obetným ich budete obetovať Hospodinovi, ale na oltári toho nebudú obetovať na upokojujúcu vôňu.

13 (CEP) Každý dar své přídavné oběti solí osolíš. Nenecháš svou přídavnou oběť bez soli smlouvy svého Boha. S každým svým darem přineseš sůl.
13 (ROH) A každý obetný dar svojej obilnej obeti osolíš soľou, ani neučiníš toho, aby voľakedy chýbala soľ smluvy tvojho Boha s tvojej obilnej obeti. Pri každom svojom obetnom dare budeš obetovať i soľ.

14 (CEP) Jestliže přineseš Hospodinu přídavnou oběť raných plodů, přineseš klasy pražené na ohni a drcené zrní z nového obilí jako přídavnou oběť svých raných plodů.
14 (ROH) A keď budeš obetovať Hospodinovi obilnú obeť prvých plodín, vtedy budeš obetovať klas, pražený na ohni, drvené z plodu na poli, obilnú to obeť svojich prvých plodín.

15 (CEP) Přidáš k ní olej a položíš na to kadidlo. To bude přídavná oběť.
15 (ROH) A dáš ku nej do nádoby oleja a priložíš ku nej kadiva. To je obilná obeť.

16 (CEP) Kněz obrátí v obětní dým jako připomínku hrst rozdrceného zrní s olejem i všechno kadidlo. To bude ohnivá oběť Hospodinu.
16 (ROH) A kňaz bude kadiac páliť jej pamätnú obeť, ktorá bude z jej drveného a z jej oleja so všetkým jej kadivom. To bude ohňová obeť Hospodinovi.


Lv 2, 1-16





Verš 1
Když někdo přinese Hospodinu darem přídavnou oběť, bude jeho darem bílá mouka. Poleje ji olejem, vloží na to kadidlo
Lv 6:14 - Přineseš ji připravenou s olejem na pánvi, smaženou. Přídavnou oběť přineseš rozdrobenou na sousta. Bude to libá vůně pro Hospodina.
Lv 9:17 - Dal přinést také oběť přídavnou, vzal z ní plnou hrst a na oltáři ji obrátil v obětní dým, kromě jitřní zápalné oběti.
Nm 15:4 - tedy ten, kdo bude Hospodinu přinášet svůj dar, přinese jako oběť přídavnou desetinu éfy bílé mouky zadělané čtvrtinou hínu oleje.

Verš 2
a donese ji Áronovcům, kněžím. Kněz z ní vezme plnou hrst bílé mouky s olejem i všechno kadidlo a jako připomínku ji na oltáři obrátí v obětní dým. Jako oběť ohnivá bude libou vůní pro Hospodina.
Lv 6:15 - Připraví ji pomazaný kněz z Áronových synů, který nastoupí na jeho místo. To bude provždy platné Hospodinovo nařízení. Jako celopal bude obrácena v obětní dým.

Verš 3
Zbytek přídavné oběti připadne Áronovi a jeho synům jako velesvatý podíl z ohnivých obětí Hospodinových.
Lv 10:12 - Mojžíš dále mluvil k Áronovi a k jeho synům, kteří zůstali naživu, Eleazarovi a Ítamarovi: "Vezměte přídavnou oběť, co zbude z ohnivých obětí Hospodinových, a jezte to nekvašené u oltáře; je to velesvaté.

Verš 13
Každý dar své přídavné oběti solí osolíš. Nenecháš svou přídavnou oběť bez soli smlouvy svého Boha. S každým svým darem přineseš sůl.
Mk 9:49 - Každý bude solen ohněm.

Lv 2,1 - Nekrvavé obety pridávali sa k celostným žertvám, tvorili však aj osobitné samostatné obety, a to v deň svätenia kňazov (6,19 n.), nekrvavou obetou bola "obeta zo žiarlivosti" (Nm 5,15), a keď bol obetujúci chudobný, tak mohol priniesť ako obetu za hriech aj nekrvavú obetu (Lv 5,11).

Lv 2,2 - Na pripomienku, hebr. azkárá, je tá časť nekrvavej (suchej) obety, ktorá sa spaľovala na oltári. Preto sa volá pripomienkou, že pripomína Pánovi toho, kto obetuje, aby mu bol naklonený a milostivý. Iní to prekladajú slovami "voňavá časť", časť, pôsobiaca Pánovi vôňu, pretože ostatné čiastky sa nespaľovali (2,9; 5,12; 6,15; 24,7).

Lv 2,3 - "Posvätné" boli len tie časti obiet, ktoré mohli jedávať iba mužskí z rodiny Áronovej, a to na posvätnom mieste, teda v nádvorí svätyne. Boli to kňazské podiely z obety za hriech (6,18.22; 10,17) a z obety za spreneveru (7,1.6; 14,13). Posvätnými neboli čiastky z obiet pokojných; z týchto mohli jesť všetci členovia kňazských rodín, a to aj doma (10,12–14).

Lv 2,11 - Kysnuté chleby alebo med nesmeli obetovať, lebo kvas mení prirodzenú povahu daru (1 Kor 5,8; Gal 5,9). Kysnuté chleby mohli obetovať ako prvotiny úrody (7,13; 23,17; 2 Krn 31,5).

Lv 2,13 - Soľ sa používala sprvoti len pri suchých obetách, neskoršie sa tento zvyk rozšíril aj na obety krvavé (Mk 9,49). Jedenie soli s chlebom naznačuje vzájomný priateľský pomer, teda soľ je znakom priateľstva. Soľ najmä pri uzavieraní zmlúv hrala dôležitú úlohu. Volala sa aj "soľou zmluvy".