3. Kniha Mojžisova

1 (ECAV) Toto je zákon o obeti zadosťučinenia za vinu, ona je svätosvätá.
1 (ROH) A toto je zákon obeti za vinu. Svätosvätá je.

2 (ECAV) Nech sa obeť zadosťučinenia za vinu zabije na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeť; jej krvou nech kňaz dookola pokropí oltár.
2 (ROH) Na mieste, na ktorom zabíjajú zápalnú obeť, zabijú aj obeť za vinu a jej krvou pokropia na oltár dookola.

3 (ECAV) Všetok jej tuk však nech prinesie ako obeť; tučný chvost i tuk, ktorý pokrýva vnútornosti,
3 (ROH) Ale všetok jej tuk bude obetovať z nej, totiž chvost a tuk, ktorý pokrýva vnútornosti,

4 (ECAV) obidve obličky aj tuk na nich, ktorý je na bedrách, i lalok pečene oddelí spolu s obličkami.
4 (ROH) a obe ľadviny s tukom, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, ako aj bránicu s pečeňou; to všetko odníme s ľadvinami:

5 (ECAV) Nech to kňaz spáli na oltári ako ohňovú obeť Hospodinovi. To je obeť zadosťučinenia za vinu.
5 (ROH) a kňaz bude kadiac páliť to všetko na oltári ohňovou obeťou Hospodinovi. To je obeť za vinu.

6 (ECAV) Každý muž spomedzi kňazov smie z nej jesť. Má sa jesť na posvätnom mieste; je svätosvätá.
6 (ROH) Ktorýkoľvek mužského pohlavia medzi kňazmi ju bude jesť; na svätom mieste sa bude jesť. Svätosvätá je.

7 (ECAV) Obeť za hriech ako obeť zadosťučinenia za vinu podlieha tomu istému zákonu. Bude patriť kňazovi, ktorý ňou koná obrad zmierenia.
7 (ROH) Ako obeť za hriech, tak i obeť za vinu, jeden a ten istý zákon je o nich: kňazovi, ktorý ňou pokryl hriech, bude patriť.

8 (ECAV) Kňazovi, ktorý obetuje niečiu zápalnú obeť, bude patriť koža zo spaľovanej obete, ktorú obetoval.
8 (ROH) A kňazovi, ktorý bude obetovať niečiu obeť zápalnú, tomu istému kňazovi bude patriť koža zápalnej obeti, ktorú obetoval.

9 (ECAV) Každá v peci pečená pokrmová obeť a všetko pripravené na panvici a na platni bude patriť kňazovi, ktorý obetuje.
9 (ROH) A každá obilná obeť, ktorá bude upečená v peci, jako i každá pripravená v nádobe na varenie alebo na panve, bude patriť tomu istému kňazovi, ktorý ju obetoval.

10 (ECAV) Každá pokrmová obeť, suchá alebo zamiesená olejom, bude patriť všetkým synom Áronovým, a to jednému ako druhému.
10 (ROH) Ale každá obilná obeť, zamiesená v oleji alebo sušená, bude patriť všetkým synom Áronovým, jednému jako druhému.

11 (ECAV) Toto je zákon o obeti spoločenstva, ktorá sa má prinášať Hospodinovi:
11 (ROH) Toto je zákon pokojnej obeti bitnej, ktorú budú obetovať Hospodinovi.

12 (ECAV) Ak ju niekto prináša s ďakovnou obeťou, nech prinesie s ďakovnou obeťou nekvasené koláče zamiesené olejom, nekvasené posúchy pomazané olejom a jemnú múku v podobe koláčov zamiesených olejom.
12 (ROH) Ak ju niekto bude obetovať na chválu, bude obetovať s bitnou obeťou chvály nekvasené koláče, zamiesené v oleji, a nekvasené osúchy tenké, pomastené olejom, a bielu múku jemnú, zarobenú, koláče zamiesené v oleji.

13 (ECAV) Okrem koláčov nech prinesie ako obetný dar kvasený chlieb spolu s ďakovnou obeťou pokoja.
13 (ROH) Krome koláčov bude obetovať i kvasený chlieb svojím darom obetným s bitnou obeťou chvály pokojnou.

14 (ECAV) A nech prinesie jeden koláč z každého obetného daru ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi; ten bude patriť kňazovi, ktorý bude kropiť krvou obete spoločenstva.
14 (ROH) A bude obetovať z neho jeden kus, z celého daru obetného, obeť pozdvihnutia Hospodinovi, a bude patriť kňazovi, ktorý kropil krvou tej pokojnej obeti.

15 (ECAV) Mäso jeho ďakovnej obete má sa zjesť v deň prinesenia obetného daru; nič z neho sa nesmie nechať do rána.
15 (ROH) A mäso jeho bitnej obeti chvály pokojnej bude sa jesť v deň jeho obetného daru; neponechá z neho ničoho do rána.

16 (ECAV) Ak je jeho obetný dar sľúbenou alebo dobrovoľnou obeťou, má sa zjesť v deň, keď priniesol svoju obeť, ale čo z nej zostane, smie sa zjesť na druhý deň.
16 (ROH) A keď bude bitná obeť jeho obetného daru sľubom alebo vecou dobrej vôle, bude sa jesť toho dňa, ktorého obetoval svoju bitnú obeť, avšak i druhého dňa to, čo zostane z nej, sa bude jesť.

17 (ECAV) Čo však zostane z obetného mäsa na tretí deň, musí sa spáliť ohňom.
17 (ROH) Ale to, čo by zostalo z mäsa bitnej obeti do tretieho dňa, spáli sa ohňom.

18 (ECAV) Ak by niekto predsa jedol z mäsa jeho obete spoločenstva na tretí deň, nebude láskavo prijatý, kto ju priniesol, a nebude mu započítaná; bude sa pokladať za skazenú; ten však, kto z toho je, uvalí na seba vinu.
18 (ROH) A keby sa predsa jedlo z mäsa jeho bitnej obeti pokojnej tretieho dňa, nebude príjemný ten, kto ju obetoval, nepripočíta sa mu, mrzkosťou bude, a duša, ktorá by jedla z neho, ponesie svoju neprávosť.

19 (ECAV) Mäso, ktoré príde do styku s niečím nečistým, nesmie sa jesť. Treba ho spáliť ohňom. Čo sa mäsa týka, každý čistý ho môže jesť.
19 (ROH) A zase mäso, ktoré by sa dotklo čohokoľvek nečistého, nebude sa jesť, spáli sa ohňom. Ale čo do mäsa, kto je čistý, nech je to ktokoľvek, bude jesť mäso.

20 (ECAV) Kto by však ako nečistý jedol mäso z Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu.
20 (ROH) No, duša, ktorá by jedla mäso z bitnej obeti pokojnej, ktorá je daná Hospodinovi, a mala by na sebe svoju nečistotu, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.

21 (ECAV) Kto sa dotkne čohokoľvek nečistého, ľudskej nečistoty, nečistého zvieraťa alebo akejkoľvek nečistej ošklivej veci, a je z mäsa Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu.
21 (ROH) A keby sa dotkla niektorá duša niečoho nečistého, nech už by to bolo čokoľvek, buď nečistoty človeka buď nečistého hoväda buď akejkoľvek nečistej hnusoby, a keby jedol taký človek z mäsa bitnej obeti pokojnej, ktorá je daná Hospodinovi, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.

22 (ECAV) Hospodin hovoril Mojžišovi:
22 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

23 (ECAV) Hovor s Izraelcami a povedz im: Nijaký tuk z býkov, oviec alebo kôz nesmiete jesť.
23 (ROH) Hovor synom Izraelovým a povedz: Nebudete jesť nijakého tuku ani z vola ani z ovce ani z kozy.

24 (ECAV) Tuk uhynutého a tuk roztrhaného zvieraťa možno použiť na akúkoľvek potrebu, ale jesť ho vôbec nesmiete.
24 (ROH) Síce tuk zdochliny a tuk roztrhaného zverou môže sa upotrebiť na všelijakú prácu, ale jesť nebudete ho jesť.

25 (ECAV) Lebo ktokoľvek by jedol tuk zo zvieraťa, z ktorého sa prináša ohňová obeť Hospodinovi, bude vyhladený zo svojho ľudu.
25 (ROH) Lebo ktokoľvek by jedol tuk z hoväda, z ktorého obetúvajú ohňovú obeť Hospodinovi, tá duša, ktorá by jedla, bude vyťatá zo svojho ľudu.

26 (ECAV) Nijakú krv nesmiete jesť v žiadnom vašom bydlisku, ani vtáčiu, ani zvieraciu.
26 (ROH) Ani nebudete jesť nijakej krvi nikde vo svojich bydliskách, už či je to krv vtáka a či krv hoväda.

27 (ECAV) Každý, kto by jedol akúkoľvek krv, bude vyhladený zo svojho ľudu.
27 (ROH) Nech by to bola ktorákoľvek duša človeka, ktorá by jedla nejakú krv, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu.

28 (ECAV) Hospodin hovoril Mojžišovi:
28 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

29 (ECAV) Hovor s Izraelcami a povedz im: Kto obetuje Hospodinovi svoju obeť spoločenstva, nech prinesie obetný dar zo svojej obete spoločenstva,
29 (ROH) Hovor synom Izraelovým a povedz: Ten, kto obetuje Hospodinovi svoju pokojnú obeť bitnú, donesie Hospodinovi svoj obetný dar zo svojej pokojnej obeti bitnej.

30 (ECAV) nech vlastnoručne prinesie ohňové obete Hospodinovi, tuk nech prinesie s hruďou; hruď nato, aby ňou zamával pred Hospodinom ako mávanou dávkou.
30 (ROH) Jeho vlastné ruky donesú ohňové obeti Hospodinove; tuk s prsami to donesie, a síce prsia nato, aby ich sem-ta povznášal obeťou povznášania pred Hospodinom.

31 (ECAV) Kňaz nech spáli tuk na oltári, hruď však bude patriť Áronovi a jeho synom.
31 (ROH) A kňaz bude kadiac páliť tuk na oltári, ale prsia budú Áronovi a jeho synom.

32 (ECAV) Pravé stehno dajte kňazovi ako pozdvihovanú dávku zo svojich obetí spoločenstva.
32 (ROH) A pravé plece dáte kňazovi obeťou pozdvihnutia zo svojich pokojných obetí bitných.

33 (ECAV) Pravé stehno bude patriť ako podiel tomu zo synov Áronových, ktorý obetuje krv z obete spoločenstva a tuk.
33 (ROH) Tomu zo synov Áronových, ktorý bude obetovať krv pokojnej obeti a tuk, tomu bude patriť pravé plece za podiel.

34 (ECAV) Lebo som vzal túto mávanú hruď a pozdvihované stehno Izraelcom z ich obetí spoločenstva a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom ako večnú povinnosť pre Izraelcov.
34 (ROH) Lebo prsia obeti povznášania ako i plece obeti pozdvihnutia som vzal od synov Izraelových z ich pokojných obetí bitných a dal som ich Áronovi, kňazovi, a jeho synom večným ustanovením od synov Izraelových.

35 (ECAV) Toto je podiel Árona a jeho synov z ohňových obetí Hospodinových odo dňa, keď im povolil konať kňazskú službu Hospodinovi;
35 (ROH) Toto je diel pomazania Áronovho a pomazania jeho synov z ohňových obetí Hospodinových v deň, v ktorý im dá, aby sa priblížili konať Hospodinovi kňazskú službu,

36 (ECAV) Hospodin prikázal, aby im to Izraelci dávali, a to v deň, keď ich pomazal, ako večnú povinnosť z pokolenia na pokolenie.
36 (ROH) a ktorý diel im dávať prikázal Hospodin v deň, v ktorý ich pomazal, diel to od synov Izraelových večným ustanovením po ich pokoleniach.

37 (ECAV) Toto je zákon o spaľovanej a pokrmovej obeti a o obeti spoločenstva,
37 (ROH) Toto je tedy zákon zápalnej obeti, obilnej obeti, obeti za hriech a obeti za vinu, o plnení ruky, čiže o vysviacke, a o pokojnej obeti bitnej,

38 (ECAV) ktorý Hospodin príkazom dal Mojžišovi na vrchu Sinaj v deň, keď na Sinajskej púšti prikázal Izraelcom prinášať ich obetné dary Hospodinovi.
38 (ROH) ktorý to zákon prikázal Hospodin Mojžišovi na vrchu Sinai v deň, v ktorý prikázal synom Izraelovým, aby obetovali Hospodinovi svoje obetné dary, na púšti Sinai.