  | 3. Kniha MojžisovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 3Moj 7, 1-38 |
1 (ECAV) Toto je zákon o obeti zadosťučinenia za vinu, ona je svätosvätá.
2 (ECAV) Nech sa obeť zadosťučinenia za vinu zabije na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeť; jej krvou nech kňaz dookola pokropí oltár.
3 (ECAV) Všetok jej tuk však nech prinesie ako obeť; tučný chvost i tuk, ktorý pokrýva vnútornosti,
4 (ECAV) obidve obličky aj tuk na nich, ktorý je na bedrách, i lalok pečene oddelí spolu s obličkami.
5 (ECAV) Nech to kňaz spáli na oltári ako ohňovú obeť Hospodinovi. To je obeť zadosťučinenia za vinu.
6 (ECAV) Každý muž spomedzi kňazov smie z nej jesť. Má sa jesť na posvätnom mieste; je svätosvätá.
7 (ECAV) Obeť za hriech ako obeť zadosťučinenia za vinu podlieha tomu istému zákonu. Bude patriť kňazovi, ktorý ňou koná obrad zmierenia.
8 (ECAV) Kňazovi, ktorý obetuje niečiu zápalnú obeť, bude patriť koža zo spaľovanej obete, ktorú obetoval.
9 (ECAV) Každá v peci pečená pokrmová obeť a všetko pripravené na panvici a na platni bude patriť kňazovi, ktorý obetuje.
10 (ECAV) Každá pokrmová obeť, suchá alebo zamiesená olejom, bude patriť všetkým synom Áronovým, a to jednému ako druhému.
11 (ECAV) Toto je zákon o obeti spoločenstva, ktorá sa má prinášať Hospodinovi:
12 (ECAV) Ak ju niekto prináša s ďakovnou obeťou, nech prinesie s ďakovnou obeťou nekvasené koláče zamiesené olejom, nekvasené posúchy pomazané olejom a jemnú múku v podobe koláčov zamiesených olejom.
13 (ECAV) Okrem koláčov nech prinesie ako obetný dar kvasený chlieb spolu s ďakovnou obeťou pokoja.
14 (ECAV) A nech prinesie jeden koláč z každého obetného daru ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi; ten bude patriť kňazovi, ktorý bude kropiť krvou obete spoločenstva.
15 (ECAV) Mäso jeho ďakovnej obete má sa zjesť v deň prinesenia obetného daru; nič z neho sa nesmie nechať do rána.
16 (ECAV) Ak je jeho obetný dar sľúbenou alebo dobrovoľnou obeťou, má sa zjesť v deň, keď priniesol svoju obeť, ale čo z nej zostane, smie sa zjesť na druhý deň.
17 (ECAV) Čo však zostane z obetného mäsa na tretí deň, musí sa spáliť ohňom.
18 (ECAV) Ak by niekto predsa jedol z mäsa jeho obete spoločenstva na tretí deň, nebude láskavo prijatý, kto ju priniesol, a nebude mu započítaná; bude sa pokladať za skazenú; ten však, kto z toho je, uvalí na seba vinu.
19 (ECAV) Mäso, ktoré príde do styku s niečím nečistým, nesmie sa jesť. Treba ho spáliť ohňom. Čo sa mäsa týka, každý čistý ho môže jesť.
20 (ECAV) Kto by však ako nečistý jedol mäso z Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu.
21 (ECAV) Kto sa dotkne čohokoľvek nečistého, ľudskej nečistoty, nečistého zvieraťa alebo akejkoľvek nečistej ošklivej veci, a je z mäsa Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu.
22 (ECAV) Hospodin hovoril Mojžišovi:
23 (ECAV) Hovor s Izraelcami a povedz im: Nijaký tuk z býkov, oviec alebo kôz nesmiete jesť.
24 (ECAV) Tuk uhynutého a tuk roztrhaného zvieraťa možno použiť na akúkoľvek potrebu, ale jesť ho vôbec nesmiete.
25 (ECAV) Lebo ktokoľvek by jedol tuk zo zvieraťa, z ktorého sa prináša ohňová obeť Hospodinovi, bude vyhladený zo svojho ľudu.
26 (ECAV) Nijakú krv nesmiete jesť v žiadnom vašom bydlisku, ani vtáčiu, ani zvieraciu.
27 (ECAV) Každý, kto by jedol akúkoľvek krv, bude vyhladený zo svojho ľudu.
28 (ECAV) Hospodin hovoril Mojžišovi:
29 (ECAV) Hovor s Izraelcami a povedz im: Kto obetuje Hospodinovi svoju obeť spoločenstva, nech prinesie obetný dar zo svojej obete spoločenstva,
30 (ECAV) nech vlastnoručne prinesie ohňové obete Hospodinovi, tuk nech prinesie s hruďou; hruď nato, aby ňou zamával pred Hospodinom ako mávanou dávkou.
31 (ECAV) Kňaz nech spáli tuk na oltári, hruď však bude patriť Áronovi a jeho synom.
32 (ECAV) Pravé stehno dajte kňazovi ako pozdvihovanú dávku zo svojich obetí spoločenstva.
33 (ECAV) Pravé stehno bude patriť ako podiel tomu zo synov Áronových, ktorý obetuje krv z obete spoločenstva a tuk.
34 (ECAV) Lebo som vzal túto mávanú hruď a pozdvihované stehno Izraelcom z ich obetí spoločenstva a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom ako večnú povinnosť pre Izraelcov.
35 (ECAV) Toto je podiel Árona a jeho synov z ohňových obetí Hospodinových odo dňa, keď im povolil konať kňazskú službu Hospodinovi;
36 (ECAV) Hospodin prikázal, aby im to Izraelci dávali, a to v deň, keď ich pomazal, ako večnú povinnosť z pokolenia na pokolenie.
37 (ECAV) Toto je zákon o spaľovanej a pokrmovej obeti a o obeti spoločenstva,
38 (ECAV) ktorý Hospodin príkazom dal Mojžišovi na vrchu Sinaj v deň, keď na Sinajskej púšti prikázal Izraelcom prinášať ich obetné dary Hospodinovi.
| | | 3Moj 7, 1-38 |
Verš 34
Lebo som vzal túto mávanú hruď a pozdvihované stehno Izraelcom z ich obetí spoločenstva a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom ako večnú povinnosť pre Izraelcov.
Ex 29:27 - Posväť hruď mávanej dávky a lopatku pozdvihovanej dávky, ktorou mávali a ktorú pozdvihovali z barana pri ustanovení Árona a jeho synov.
Nm 18:11 - Toto bude tvoje: pozdvihované dávky z ich darov, zo všetkých mávaných dávok Izraelcov; dal som ich tebe, tvojim synom i tvojim dcéram s tebou ako večné ustanovenie. Každý čistý v tvojom dome to smie jesť.
Verš 12
Ak ju niekto prináša s ďakovnou obeťou, nech prinesie s ďakovnou obeťou nekvasené koláče zamiesené olejom, nekvasené posúchy pomazané olejom a jemnú múku v podobe koláčov zamiesených olejom.
Ž 116:17 - Prinášam Tebe obeť vďaky a vzývať budem meno Hospodinovo.
Verš 16
Ak je jeho obetný dar sľúbenou alebo dobrovoľnou obeťou, má sa zjesť v deň, keď priniesol svoju obeť, ale čo z nej zostane, smie sa zjesť na druhý deň.
Lv 19:6 - Musí sa zjesť v deň, keď ju obetujete, alebo na druhý deň. Čo zvýši na tretí deň, treba spáliť.
Verš 20
Kto by však ako nečistý jedol mäso z Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu.
Lv 15:3 - Takto je to s jeho nečistotou pri výtoku: Či jeho telo vylučuje alebo zadržuje výtok, znamená to jeho nečistotu.
Verš 26
Nijakú krv nesmiete jesť v žiadnom vašom bydlisku, ani vtáčiu, ani zvieraciu.
Gn 9:4 - Len mäso s krvou, jeho dušou, nesmiete jesť.
Lv 3:17 - To je večné ustanovenie pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. Nesmiete jesť nijaký tuk a nijakú krv.
Lv 17:14 - Lebo životom každého tela je jeho krv. Preto som riekol Izraelcom: Krv z nijakého tela nejedzte, lebo životom každého tela je jeho krv. Nech je odstránený každý, kto by ju jedol.
Verš 30
nech vlastnoručne prinesie ohňové obete Hospodinovi, tuk nech prinesie s hruďou; hruď nato, aby ňou zamával pred Hospodinom ako mávanou dávkou.
Ex 29:24 - Toto všetko vlož do rúk Áronovi a do rúk jeho synov a zamávaj s tým ako mávanou dávkou pred Hospodinom.
Lv 7,1-9 - Obety za previnenie a spreneveru, čiže za podlžnosť, sú presväté, pokým ostatné pokojné žertvy sú sväté. Tieto slová chcú naznačiť, že z presvätých obiet mohli jesť len kňazi na posvätnom mieste, kým z obiet svätých mohli jesť aj príslušníci kňazských rodín. Obetné zviera zabíjal obetujúci. Takú obetu mohli vykúpiť peniazmi (5,14–16).
Lv 7,10 - Obeta suchá je potravinová obeta, pri ktorej nepoužívali olej (Lv 5,11; Nm 5,15). Potravinová obeta surová patrila všetkým kňazom. Ak už bola uvarená alebo upečená, dostával ju len obetujúci kňaz.
Lv 7,13 - Kvasené chleby nekládli na oltár, zjedli ich však pri obetnej hostine.
Lv 7,16 - Rozdiel medzi obetami ďakovnými a obetami zo sľubu alebo z dobrej vôle bol v tom, že mäso z ďakovných obiet muselo sa zjesť ešte v deň obety. Takto ďakovné obety boli medzi pokojnými obetami svätejšie ako ostatné.
Lv 7,22-25 - Zákaz sa týka výlučne lojových častí. Mäso, prerastené tukom, mohli jesť.
Lv 7,30 - Podávacia obeta označuje sem-tam pohybovanie obetných častí mäsa, čo sa nespaľovali na oltári. Pohyboval ich medzi svätyňou a oltárom zápalov na znak, že aj tieto časti sú zasvätené Bohu. Porov. Ex 29,26 n.
