3. Kniha Mojžisova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

3Moj 24, 1-23

1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 2 Prikáž synom Izraelovým, aby nasnášali k tebe čistého oleja olivového, získaného tlčením, na svetlo, aby sa postavila lampa, ktorá by vždycky horela. 3 Zvonku, pred oponou svedoctva, v stáne shromaždenia ju bude upravovať Áron, aby horela od večera až do rána pred Hospodinom vždycky. To bude večným ustanovením po vašich pokoleniach. 4 Na čistý svietnik bude upravovať lampy pred Hospodinom vždycky. 5 A vezmúc jemnej múky bielej upečieš z nej dvanásť koláčov; jeden koláč bude zo dvoch desatín efy. 6 Položíš ich vo dva rady, do jedného radu šesť, na čistý stôl pred Hospodinom. 7 A dáš na oba rady čistého kadiva, a bude ku chlebu na pamätnú obeť, ohňovú to obeť Hospodinovi. 8 Každého dňa sobotného to budú upravovať pred Hospodinom, vždycky, od synov Izraelových, večnou smluvou. 9 A bude to Áronovi a jeho synom, a budú to jesť na svätom mieste, lebo mu to bude svätosvätým z ohňových obetí Hospodinových večným ustanovením. 10 A vyšiel syn izraelskej ženy, ktorého otec bol Egypťan, medzi synov Izraelových, a vadili sa v tábore, syn tej izraelskej ženy a nejaký muž izraelský. 11 Pri tom rúhavo urážal syn izraelskej ženy meno Hospodinovo a zlorečil. Preto ho doviedli k Mojžišovi. A meno jeho matky bolo Šelomita; bola to dcéra Dibriho, z pokolenia Dánovho. 12 Dali ho pod stráž, aby im bolo oznámené od Hospodina, čo mu urobiť. 13 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 14 Vyveď toho ruhača von za tábor, a všetci, ktorí to počuli, položia svoje ruky na jeho hlavu a ukameňujú ho, celá obec. 15 A synom Izraelovým budeš hovoriť a povieš: Keby niekto zlorečil svojmu Bohu, ponesie svoj hriech, nech by to bol ktokoľvek. 16 A ten, kto by rúhavo urážal meno Hospodinovo, zomrie; bez milosti ho ukameňujú, celá obec; ako pohostín tak zrodený doma, keby rúhavo urážal meno Hospodinovo, zomrie bez milosti. 17 Tak podobne i ten, kto by zabil niektorého človeka, istotne zomrie. 18 A ten, kto by zabil nejaké hovädo, nahradí ho, život za život. 19 A keby niekto dal na svojho blížneho nejakú vadu, jako urobil, tak sa mu urobí: 20 zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; tak, ako dal vadu na človeka, tak sa dá na neho. 21 A ten, kto by zabil nejaké hovädo, nahradí ho; ale ten, kto by zabil človeka, zomrie bez milosti. 22 Jeden a ten istý súd vám bude; pohostín bude tak súdený jako zrodený doma, lebo ja som Hospodin, váš Bôh. 23 A Mojžiš hovoril synom Izraelovým, aby vyviedli toho, ktorý to zlorečil, von za tábor, a ukameňovali ho. A synovia Izraelovi urobili tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi.

Verš 9

A bude to Áronovi a jeho synom, a budú to jesť na svätom mieste, lebo mu to bude svätosvätým z ohňových obetí Hospodinových večným ustanovením.

Ex 29:32 - A tak bude jesť Áron a jeho synovia mäso barana a chlieb, ktorý bude v koši, pri dveriach stánu shromaždenia.

Lv 8:31 - A Mojžiš povedal Áronovi a jeho synom: Uvarte mäso pri dveriach stánu shromaždenia a tam ho budete i jesť i chlieb, ktorý je v koši naplnenia rúk, tak ako som prikázal povediac: Áron a jeho synovia ho budú jesť.

1Sam 21:6 - A tak mu dal kňaz sväté, lebo tam nebolo iného chleba krome chleba predloženia, ktoré to chleby boly odložené zpred tvári Hospodinovej, aby na ich miesto boly položené teplé chleby v deň, v ktorý boly tamtie vzaté.

Mt 12:4 - Ako vošiel do domu Božieho a jedol chleby predloženia, ktoré sa mu nepatrilo jesť ani tým, ktorí boli s ním, krome samým kňazom?

Verš 20

zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; tak, ako dal vadu na človeka, tak sa dá na neho.

Ex 21:24 - oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu,

Dt 19:21 - A nezľutuje sa tvoje oko, ale dá život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu.

Mt 5:38 - Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub.

Lv 24,2 - Porov. Ex 25,20 n.; 37,20.21.

Lv 24,5 - Dve desatiny (efy): 7,20 litra. Porov. Ex 25,23.40.

Lv 24,6-8 - Čistý stôl, t. j. stôl z čistého zlata (Ex 25,24). – Pozri 2,2. Ako čiastka zo suchej obety, čo sa spaľovala na oltári, volala sa pripomienkou, takisto aj toto kadidlo bolo pripomienkou vzhľadom na predkladané chleby. Kadidlo sa spálilo a chleby ostali pre kňazov. Jesť ich mohli len kňazi levitsky čistí, lebo to bolo svätosväté (2,3; 21,22).

Lv 24,10-12 - Tieto verše opisujú okolnosti a podrobné ustanovenia zákona o bohorúhaní. Príhoda sa stala, keď Mojžiš vyhlasoval zákony o svätosti a o sviatkoch (hl. 23 – 25). Meno rúhača sa neuvádza. Nebol to však Izraelita podľa otca. Hriech bohorúhania bol verejný. "Pánovo meno" – Izraeliti z úcty ani nevyslovovali zbytočne meno Jahve, lež nahradzovali ho menom Adonaj (Pán) alebo len jednoducho haššém – meno. – Zákon zakazoval zneužívanie mena Božieho (Ex 20,7), zakazoval modloslužbu a trestal ju smrťou (Ex 22,19), zakazovalo sa aj rúhanie (21,17), lež o treste nebolo ešte zmienky. Rúhanie bolo pokladané za taký veľký hriech, že bohorúhač nie je hodný, aby žil (Sk 7,57). Židia odsúdenca popravovali mimo tábora, neskoršie vonku za bránami mesta (Hebr 13,12). – Vkladanie rúk na hlavu previnilca značí, že Izraeliti počuli jeho bohorúhanie a že naozaj si zaslúži trest smrti (Dt 17,7).

Lv 24,17-22 - Porov. Ex 21,12 n. Zákon odvety bol akýmsi vodidlom pre sudcov, nie však pre súkromné osoby. Vyžadovalo sa riadne obžalovanie vinníka. Pri takýchto úrazoch bolo sa možno aj vykúpiť (Ex 21,23 n.).