  | 3. Kniha MojžisovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 3Moj 23, 1-44 |
1 (ECAV) Hospodin hovoril Mojžišovi:
1 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
2 (ECAV) Hovor s Izraelcami a povedz im: Toto sú moje stanovené sviatky, sviatky Hospodinove, na ktoré máte zvolávať slávnostné zhromaždenia.
2 (ROH) Hovor synom Izraelovým a povieš im: Slávnosti Hospodinove, ktoré vyhlásite za sväté shromaždenia, to sú moje slávnosti.
3 (ECAV) Šesť dní pracujte; siedmy deň nech je dňom prísneho sviatočného odpočinku, dňom slávnostného zhromaždenia; nekonajte nijakú prácu; je to deň sviatočného odpočinku Hospodinovi vo všetkých vašich bydliskách.
3 (ROH) Šesť dní sa bude robiť práca, ale siedmeho dňa je sobota odpočinutia, sväté shromaždenie, nebudete robiť nijakej práce; je to sobota Hospodinova, a to vo všetkých vašich bydliskách.
4 (ECAV) Toto sú stanovené sviatky Hospodinove, slávnostné zhromaždenia, ktoré máte zvolávať na ich stanovený čas:
4 (ROH) Toto sú výročné slávnosti Hospodinove, sväté shromaždenia, ktoré svoláte na ich určený čas.
5 (ECAV) V prvom mesiaci štrnásteho dňa prvého mesiaca podvečer je pascha Hospodinova.
5 (ROH) Prvého mesiaca, štrnásteho dňa toho mesiaca pred večerom je Pesach Hospodinovo.
6 (ECAV) Pätnásteho dňa toho istého mesiaca je sviatok nekvasených chlebov pre Hospodina; sedem dní jedzte nekvasené chleby.
6 (ROH) A pätnásteho dňa toho mesiaca je sviatok nekvasených chlebov Hospodinovi. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby.
7 (ECAV) Prvého dňa budete mať slávnostné zhromaždenie, nesmiete konať nijakú všednú prácu,
7 (ROH) Prvého dňa vám bude sväté shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa.
8 (ECAV) ale sedem dní predkladajte Hospodinovi ohňové obete. Na siedmy deň nech je slávnostné zhromaždenie; nesmiete konať nijakú všednú prácu.
8 (ROH) Ale budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi sedem dní. Siedmeho dňa bude zase sväté shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa.
9 (ECAV) Hospodin hovoril Mojžišovi:
9 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
10 (ECAV) Hovor s Izraelcami a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dávam, a zožnete jej obilie, prvý snop zo svojej žatvy prineste ku kňazovi.
10 (ROH) Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme, ktorú vám ja dám, a budete žať jej žnivo, vtedy donesiete snopok prvotiny svojho žniva ku kňazovi,
11 (ECAV) On nech zamáva snopom pred Hospodinom, aby ste získali obľubu. V deň po dni sviatočného odpočinku nech ním kňaz zamáva.
11 (ROH) a on bude vznášať snopok pred Hospodinom, aby vám bol príjemný u Boha; nasledujúci deň po sobote ho bude kňaz vznášať.
12 (ECAV) V deň, keď dávate mávať snopom, obetujte bezchybné jednoročné jahňa ako spaľovanú obeť Hospodinovi
12 (ROH) A toho dňa, keď budete vznášať snopok, budete obetovať ročného baránka bez vady zápalnou obeťou Hospodinovi.
13 (ECAV) a príslušnú pokrmovú obeť z dvoch desatín éfy jemnej múky zamiešanej olejom ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi, a ako príslušnú úliatbu štvrť hínu vína.
13 (ROH) A jeho obilná obeť bude dve desatiny jemnej múky bielej, zamiesenej v oleji, ohňová to obeť Hospodinovi, upokojujúca vôňa, a jeho liata obeť štvrť hína vína.
14 (ECAV) Chlieb, pražené obilie a mladé zrno nesmiete jesť do toho dňa, pokiaľ neprinesiete obetný dar svojmu Bohu: to je večné ustanovenie pre vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách.
14 (ROH) A chleba a praženého zbožia ani klasov nebudete jesť až práve do toho istého dňa, až keď donesiete obetný dar svojho Boha; to vám bude večným ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách.
15 (ECAV) Od prvého dňa po dni sviatočného odpočinku, totiž odo dňa, keď ste priniesli snop na mávanú dávku, počítajte sedem týždňov; nech sú úplné.
15 (ROH) A napočítate si od nasledujúceho dňa po tej sobote, odo dňa, ktorého ste doniesli snopok obeti povznášania, sedem plných týždňov to bude,
16 (ECAV) Až po prvý deň po siedmom dni sviatočného odpočinku počítajte päťdesiat dní; potom predložte Hospodinovi novú pokrmovú obeť.
16 (ROH) až do nasledujúceho dňa po siedmej sobote, teda napočítate päťdesiat dní a budete obetovať obilnú obeť novú Hospodinovi.
17 (ECAV) Zo svojich bydlísk prineste dva chleby na mávanú dávku; nech sú z dvoch desatín éfy jemnej múky a nech sú upečené s kvasom ako prvotiny Hospodinovi.
17 (ROH) Zo svojich bydlísk donesiete chlieb obeti povznášania; dva pecníky dvoch desatín jemnej múky bielej to budú, kvasené sa upečú, prvé plodiny Hospodinovi.
18 (ECAV) S chlebom predložte sedem bezchybných ročných jahniat, jedného junca z rožného statku a dva barany; majú tvoriť spaľovanú obeť Hospodinovi s príslušnou pokrmovou obeťou a úliatbou ako ohňová obeť príjemnej vône Hospodinovi.
18 (ROH) A s chlebom obetovať budete sedem baránkov bez vady, ročných, a jedného junca z hoviad a dvoch baranov; budú zápalnou obeťou Hospodinovi s ich obilnou obeťou a s ich liatymi obeťami, ohňová to obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.
19 (ECAV) Pripravte jedného kozla na obeť za hriech a dve ročné jahňatá na obeť spoločenstva.
19 (ROH) A tiež budete obetovať jedného kozla z kôz obeťou za hriech a dvoch ročných baránkov bitnou obeťou pokojnou.
20 (ECAV) Nech kňaz nimi zamáva nad chlebom prvotín ako mávanou dávkou pred Hospodinom; spolu s dvoma jahňatami budú posvätné a budú patriť kňazovi.
20 (ROH) Kňaz ich bude vznášať na rukách s chlebom prvých plodín obeťou povznášania pred Hospodinom s dvoma baránkami; svätými budú Hospodinovi a dajú sa kňazovi.
21 (ECAV) V ten istý deň zvolajte slávnostné zhromaždenie; nijakú všednú prácu nesmiete konať. To je večné ustanovenie vo všetkých vašich bydliskách pre vaše pokolenia.
21 (ROH) A vyhlásite slávnosť toho istého dňa a budete mať sväté shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa, a bude to večným ustanovením vo všetkých vašich bydliskách po vašich pokoleniach.
22 (ECAV) Keď budete žať obilie svojej krajiny, pri žatve nezožni úplne okraj svojho poľa a klasy nepozbieraj; ponechaj ich chudobnému a cudzincovi; ja som Hospodin, váš Boh.
22 (ROH) A keď budete žať žnivo svojej zeme, nesožneš docela kraja svojho poľa ani neposberáš paberkov svojho žniva; chudobnému a pohostínovi to zanecháš. Ja som Hospodin, váš Bôh!
23 (ECAV) Hospodin hovoril Mojžišovi:
23 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
24 (ECAV) Hovor s Izraelcami a povedz im: Prvého dňa siedmeho mesiaca budete mať sviatočný odpočinok, pamätný deň s trúbením, a slávnostné zhromaždenie.
24 (ROH) Hovor synom Izraelovým a povedz: Siedmeho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca budete mať odpočinok, pamiatku trúbenia, sväté shromaždenie.
25 (ECAV) Nijakú prácu nesmiete konať, ale predkladajte Hospodinovi ohňové obete.
25 (ROH) Nebudete robiť nijakej práce robotného dňa, ale budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi.
26 (ECAV) Hospodin hovoril Mojžišovi:
26 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
27 (ECAV) Desiaty deň tohto siedmeho mesiaca je však dňom zmierenia. Budete mať slávnostné zhromaždenie, budete sa kajať a predkladať Hospodinovi ohňovú obeť.
27 (ROH) Len desiateho dňa toho siedmeho mesiaca - bude to deň Kippúrim - budete mať sväté shromaždenie a budete ponižovať svoje duše a budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi.
28 (ECAV) V ten deň nesmiete konať nijakú prácu, lebo je to deň zmierenia na vykonanie obradu zmierenia za vás pred Hospodinom, vaším Bohom.
28 (ROH) A nebudete robiť nijakej práce toho istého dňa, lebo je to deň pokrytia hriechov pokryť na vás hriech pred Hospodinom, vaším Bohom.
29 (ECAV) Kto by sa v ten deň nekajal, nech je odstránený zo svojho ľudu.
29 (ROH) Lebo nech by to bola ktorákoľvek duša, ktorá by sa neponižovala toho dňa, bude vyťatá zo svojho ľudu,
30 (ECAV) Každého, kto by v ten deň konal akúkoľvek prácu, vyhubím spomedzi jeho ľudu.
30 (ROH) a každú dušu, ktorá by toho dňa robila nejakú prácu, jakúkoľvek, zatratím tú dušu a vytnem zprostred jej ľudu.
31 (ECAV) Nesmiete konať nijakú prácu: to je večné ustanovenie pre vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách.
31 (ROH) Nebudete robiť nijakej práce, čo bude večným ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách.
32 (ECAV) Je to pre vás prísny deň sviatočného odpočinku; kajajte sa. Večer deviateho dňa, od večera až do druhého večera, sväťte svoj deň sviatočného odpočinku.
32 (ROH) Sobotou odpočinutia vám to bude, a budete ponižovať svoje duše deviateho dňa toho mesiaca večer, od večera do večera budete svätiť svoju sobotu.
33 (ECAV) Hospodin hovoril Mojžišovi:
33 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
34 (ECAV) Hovor s Izraelcami a povedz: Pätnásteho dňa tohto siedmeho mesiaca a sedem ďalších dní je sviatok stánkov Hospodinovi.
34 (ROH) Hovor synom Izraelovým a povedz: Pätnásteho dňa toho siedmeho mesiaca bude slávnosť stánov sedem dní Hospodinovi.
35 (ECAV) Prvý deň je slávnostné zhromaždenie; nijakú všednú prácu nesmiete konať.
35 (ROH) Prvého dňa bude sväté shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa.
36 (ECAV) Sedem dní predkladajte Hospodinovi ohňové obete a na ôsmy deň budete mať slávnostné zhromaždenie; predložte Hospodinovi ohňovú obeť. Je to sviatočné zhromaždenie, nijakú všednú prácu konať nesmiete.
36 (ROH) Sedem dní budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi; ôsmeho dňa budete mať sväté shromaždenie a budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi; bude to slávnostné shromaždenie; nebudete robiť nijakej práce robotného dňa.
37 (ECAV) Toto sú sviatky Hospodinove, na ktoré zvoláte slávnostné zhromaždenia, aby ste predkladali ohňové, spaľované, pokrmové a zábitné obete a úliatby; každý deň, čo je predpísané,
37 (ROH) To sú výročité slávnosti Hospodinove, ktoré vyhlásite za sväté shromaždenia, aby ste v nich obetovali ohňovú obeť Hospodinovi, zápalnú obeť a obilnú obeť, bitnú obeť a liate obeti, to, čo je určené ktorého toho dňa, na jeho deň,
38 (ECAV) okrem Hospodinových dní sviatočného odpočinku, okrem vašich darov, okrem všetkých vašich sľubov, okrem všetkých vašich dobrovoľných obetí, ktoré budete dávať Hospodinovi.
38 (ROH) krome sobôt Hospodinových a krome vašich darov a krome jakýchkoľvek vašich sľubov a krome jakýchkoľvek vašich dobrovoľných obetí, ktoré dáte Hospodinovi.
39 (ECAV) Avšak pätnásteho dňa siedmeho mesiaca, keď zoberiete úrodu krajiny, a sedem ďalších dní sväťte sviatok Hospodinov: prvý deň nech je sviatočný odpočinok.
39 (ROH) Len že pätnásteho dňa toho siedmeho mesiaca, keď spracete úrodu zeme, sláviť budete slávnosť Hospodinovu sedem dní. Prvého dňa bude odpočinok a ôsmeho dňa zase odpočinok.
40 (ECAV) V prvý deň si vezmite ovocie zo šľachtených stromov, palmové ratolesti, vetvy listnatých stromov a potočných vŕb a sedem dní sa radujte pred Hospodinom, svojím Bohom.
40 (ROH) Prvého dňa si naberiete plodu krásnych stromov, palmových vetiev a haluzí hustých stromov i potočnej vrbiny a budete sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, sedem dní.
41 (ECAV) Sväťte ho sedem dní v roku ako sviatok Hospodinov. Je to večné ustanovenie pre vaše pokolenia: sväťte ho v siedmom mesiaci!
41 (ROH) Budete ju sláviť ako slávnosť Hospodinovi sedem dní rok po roku. Bude to večným ustanovením po vašich pokoleniach. Siedmeho mesiaca ju budete sláviť.
42 (ECAV) Sedem dní bývajte v stánkoch. Nech všetci domorodci v Izraeli bývajú v stánkoch,
42 (ROH) V stánoch budete bývať sedem dní. Všetci doma zrodení v Izraelovi budú bývať v stánoch,
43 (ECAV) aby vaše budúce pokolenia vedeli, že som dal Izraelcom bývať v stánkoch, keď som ich vyviedol z Egypta; ja som Hospodin, váš Boh.
43 (ROH) aby vedely vaše pokolenia, že som dal bývať v stánoch synom Izraelovým, keď som ich vyviedol z Egyptskej zeme, ja Hospodin, váš Bôh.
44 (ECAV) Tak Mojžiš vyhlásil Izraelcom sviatky Hospodinove.
44 (ROH) A Mojžiš hovoril o týchto výročných slávnostiach Hospodinových synom Izraelovým.
| | | 3Moj 23, 1-44 |
Verš 34
Hovor s Izraelcami a povedz: Pätnásteho dňa tohto siedmeho mesiaca a sedem ďalších dní je sviatok stánkov Hospodinovi.
Ex 23:16 - Zachovávaj i sviatok žatvy prvotín svojich prác, toho, čo si zasial na poli, ako aj sviatok oberačky na konci roku, keď pozbieraš ovocie svojich prác z poľa.
Nm 29:12 - Pätnásty deň siedmeho mesiaca budete mať slávnostné zhromaždenie; nekonajte nijakú všednú prácu a sviatok Hospodinovi sväťte sedem dní.
Dt 16:15 - Sedem dní sväť Hospodinovi, svojmu Bohu, na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, lebo ti požehná Hospodin, tvoj Boh, na celej tvojej úrode a pri každom tvojom počínaní. Preto sa raduj!
Verš 3
Šesť dní pracujte; siedmy deň nech je dňom prísneho sviatočného odpočinku, dňom slávnostného zhromaždenia; nekonajte nijakú prácu; je to deň sviatočného odpočinku Hospodinovi vo všetkých vašich bydliskách.
Ex 20:9 - Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu,
Ex 23:12 - Šesť dní konaj svoju prácu, na siedmy deň si však odpočiň, aby si odpočinul tvoj vôl i osol a vydýchol si syn tvojej slúžky i cudzinec.
Dt 5:13 - Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu,
Lk 13:14 - Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, povedal zástupu: Šesť dní je, v ktorých treba pracovať, preto vtedy prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v deň sobotný.
Verš 36
Sedem dní predkladajte Hospodinovi ohňové obete a na ôsmy deň budete mať slávnostné zhromaždenie; predložte Hospodinovi ohňovú obeť. Je to sviatočné zhromaždenie, nijakú všednú prácu konať nesmiete.
Jn 7:37 - V posledný veľký deň slávností stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.
Verš 5
V prvom mesiaci štrnásteho dňa prvého mesiaca podvečer je pascha Hospodinova.
Ex 12:18 - V prvom mesiaci večer štrnásteho dňa budete jesť nekvasené chleby až do večera dvadsiateho prvého dňa toho mesiaca.
Ex 23:15 - Zachovávaj sviatok nekvasených chlebov; sedem dní jedz nekvasené chleby, ako som ti prikázal, a to v určenom čase mesiaca ábíb, lebo vtedy si vyšiel z Egypta. Nech sa nikto neukáže predo mnou s prázdnymi rukami.
Nm 28:16 - V prvom mesiaci, štrnásty deň toho mesiaca, je pascha Hospodinova.
Dt 16:1 - Dbaj na mesiac ábíb! Vtedy usporiadaj paschu Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci ábíbe ťa Hospodin, tvoj Boh, v noci vyviedol z Egypta.
Verš 15
Od prvého dňa po dni sviatočného odpočinku, totiž odo dňa, keď ste priniesli snop na mávanú dávku, počítajte sedem týždňov; nech sú úplné.
Dt 16:9 - Počítaj si sedem týždňov. Začni počítať sedem týždňov od chvíle, keď priložíš kosák k obiliu.
Verš 22
Keď budete žať obilie svojej krajiny, pri žatve nezožni úplne okraj svojho poľa a klasy nepozbieraj; ponechaj ich chudobnému a cudzincovi; ja som Hospodin, váš Boh.
Lv 19:9 - Keď budete žať úrodu svojej krajiny, nezožnite úplne okraj svojho poľa a klasy po svojej žatve nepozbierajte.
Dt 24:19 - Keď budeš žať na svojom poli a zabudneš na poli snop, nevracaj sa vziať ho; nech ostane cudzincovi, sirote alebo vdove, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk.
Verš 24
Hovor s Izraelcami a povedz im: Prvého dňa siedmeho mesiaca budete mať sviatočný odpočinok, pamätný deň s trúbením, a slávnostné zhromaždenie.
Nm 29:1 - Prvý deň siedmeho mesiaca máte mať slávnostné zhromaždenie. Nekonajte nijakú všednú prácu. Budete mať deň plesania.
Verš 27
Desiaty deň tohto siedmeho mesiaca je však dňom zmierenia. Budete mať slávnostné zhromaždenie, budete sa kajať a predkladať Hospodinovi ohňovú obeť.
Lv 16:29 - Toto nech vám je večným ustanovením: Desiaty deň siedmeho mesiaca budete sa kajať a nebudete konať nijakú prácu, a to ani domorodec ani cudzinec, ktorý sa zdržuje medzi vami.
Lv 16:31 - Je to pre vás veľký deň sviatočného odpočinku, a vy sa musíte kajať; to je večné ustanovenie.
Nm 29:7 - Desiaty deň toho istého siedmeho mesiaca budete mať slávnostné zhromaždenie a budete sa kajať; nekonajte nijakú prácu.
Lv 23,1-3 - Tri razy do roka bol povinný každý Izraelita zúčastniť sa na bohoslužbách, "na slávnostnom zhromaždení". Tieto sviatky boli: Veľká noc, Letnice a sviatok Stánkov. V tieto dni všetci dospelí Izraeliti (v dvanástom roku sa stával Izraelita synom zákona) mali sa zhromaždiť pri svätostánku, neskoršie v chráme. Zákon nariaďoval, aby priniesli Bohu nejaký dar a aby sa pred Pánom tešili. Za túto prítomnosť Boh prisľúbil, že v tento čas nijaký nepriateľ nenapadne ich krajinu.
Lv 23,4-14 - Veľká noc sa vlastne skladala z dvoch sviatkov: z Paschy a zo sviatku Nekvasených chlebov. Pascha, hebr. pesach, pripomínala prechod trestajúceho anjela popri izraelských domoch, keď hubil všetkých prvorodených v Egypte (Ex 12,11.23.27). Sviatok Nekvasených chlebov slávil sa na pamiatku zázračného vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva. Paschou sa teda menoval len prvý veľkonočný deň. Pascha značí aj veľkonočného baránka, potom celý veľkonočný týždeň a aj mäso z dobrovoľných obetí (Dt 16,2–6). – V druhý veľkonočný deň, teda 16. nisana, obetoval sa zväzoček klasov z novej úrody. Týmto úkonom sa vlastne začínala aj žatva. Predtým nebolo možno z novej úrody jesť. K veršu 13. porov. Gn 18,6; Ex 29,2; o efe pozri Ex 29,40; o hine Ex 29,40.
Lv 23,15-22 - Od Veľkej noci, čiže od 16. nisana, rátalo sa sedem týždňov a v päťdesiaty deň bol sviatok Letníc, Pentecostes, hebr. slávnosť Týždňov, slávnosť Žatvy alebo Deň prvotín. Sviatok trval len jeden deň. Pôvodne sa oslavovala týmto sviatkom sinajská zmluva, ktorú Pán uzavrel 50. dňa po odchode z Egypta. Aj Letnice boli ďakovným sviatkom za poľnú úrodu. Žatva sa začínala po Veľkej noci a Letnicami sa končila (Ex 23,16).
Lv 23,23-25 - Prvý deň každého mesiaca sa oslavoval slávnosťou, pri ktorej sa obetovalo viac obiet ako v obyčajný deň (Nm 28,11–15). Prvý deň siedmeho mesiaca bol ešte slávnostnejší. Niektorí autori sa domnievajú, že vtedy Izraeliti slávili občiansky Nový rok. Mienka je však nepravdepodobná. Prvým dňom mesiaca tišri začínal sa hospodársky rok. Nový rok náboženský i občiansky začínal sa 1. nisana, aspoň po odchode z Egypta (pozri pozn. Ex 12,1).
Lv 23,27-32 - Porov. poznámky k hl. 16.
Lv 23,33-44 - Sviatok Stánkov slávil sa o päť dní po sviatku Zmierenia, teda 15. tišri, a trval celý týždeň. Meno dostal od stanov, pod ktorými mali Izraeliti bývať celý týždeň. Zvyk stavať stánky zostal u nábožných Židov dodnes. Stánky stavali zo zelených ratolestí. Bývať v stánkoch mali len Izraeliti, cudzinci nie. Sviatok sa slávil na pamiatku pobytu na púšti, keď Izraeliti bývali pod stanmi. V prvý a ostatný deň nesmelo sa pracovať (Nm 29,12.35). Cieľom sviatku bolo tiež poďakovať sa za ovocie, olej a víno, preto sa sviatok nazýval aj slávnosťou Oberačiek. Na slávnosti v prvý deň nosili v rukách ovocie (pomaranče) a kytice zo zelených palmových, myrtových a vŕbových ratoliestok, tzv. lúláb, na znak úrody svojej zeme. Dary (v. 38) sú prvotiny úrody a desiatky.
