  | Plač - NárekyBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Nár 1, 1-22 |
1 (EKU) |TU(álef)|Tu Ach, aké opustené je mesto, kedysi hojne zaľudnené! Podobá sa vdove, hoci vynikalo medzi národmi. Kňažná medzi krajinami stala sa poddanou.
1 (KAT)AlefAch, ako sedí osamelé mesto (kedysi) plné ľudu, postihol osud vdovy paniu národov, kňažná medzi krajinami ostala poplatnicou.
2 (EKU) |TU(bét)|Tu Nocou stále žalostí, slzy jej kanú po lícach. Nikto z jej milencov ju nepoteší, všetci jej druhovia ju zradili a stali sa jej nepriateľmi.
2 (KAT)BetPrehorko plače v noci, líca má zaslzené, niet, kto by ju potešil zo všetkých jej milencov; priatelia, tí ju opustili, prešli k jej nepriateľom.
3 (EKU) |TU(gimel)|Tu Odišiel Júda do zajatia biedny a veľmi zotročený, prebýva uprostred pohanov a nenachádza miesto odpočinku. Všetci, čo ho prenasledujú, ho zastihli uprostred súžení.
3 (KAT)GimelPod nátlakom sa sťahoval Júda, vo veľkom nevoľníctve; uprostred národov býva, spočinku nenachodí. Dochytili ho stíhači zbitého útrapami.
4 (EKU) |TU(dálet)|Tu Cesty Siona smútia, keď nikto neprichádza na sviatky. Všetky jeho brány sú zničené, kňazi bedákajú, jeho panny sú zarmútené, zostala mu len trpkosť.
4 (KAT)DaletCesty Siona smútia, že niet pútnikov na sviatky: brány má všetky spustnuté. Žalostia jeho kňazi, jeho panny sú skľúčené a on? - ach, trpko mu je!
5 (EKU) |TU(hé)|Tu Jeho utláčatelia vládnu, jeho nepriatelia sú spokojní, lebo Hospodin ho zarmútil pre jeho mnohé vzbury. Jeho zajaté deti kráčali pred utláčateľom.
5 (KAT)HeJeho odporci triumfujú, jeho nepriatelia sú šťastní, pretože Pán ho skľúčil pre množstvo jeho hriechov. Dietky mu ženie do zajatia pred sebou utláčateľ.
6 (EKU) |TU(váv)|Tu Dcéra Sion stratila všetku svoju krásu, jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachádzajú pastvu a vysilené unikajú pred prenasledovateľom.
6 (KAT)VauSionskú dcéru opustila všetka jej nádhera, jej kniežatá sú sťa jelene, čo pastvu nenachodia, čo bezvládne sa vlečú pred tvárou stíhača.
7 (EKU) |TU(zajin)|Tu Jeruzalem si rozpamätúva v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácnosti, ktoré mal od pradávna. Keď jeho ľud padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho skazou.
7 (KAT)ZainJeruzalem spomína na dni plaču a biedy, (na všetky svoje skvosty, ktoré mal od dávnych dní); keď mu ľud padal rukou nepriateľa a nemal pomocníka, nepriateľ sa naň díval, smial sa jeho záhube.
8 (EKU) |TU(chét)|Tu Priveľmi hrešil Jeruzalem, preto sa stal nečistým. Všetci jeho ctitelia ním pohŕdajú, lebo videli jeho nahotu. On sám narieka a odvracia sa.
8 (KAT)ChetPochybil Jeruzalem veľmi, preto sa stal odporným, opovrhli ním všetci ctitelia, keď uzreli jeho hanbu, on sám však vzdychá, odvracia sa preč.
9 (EKU) |TU(tét)|Tu Poškvrna lipne na obrube jeho rúcha, nepamätal na svoj koniec. Napodiv klesol. Niet toho, kto by ho potešil. Pozri, Hospodin, na moju biedu, lebo nepriateľ sa vyvyšuje.
9 (KAT)TetŠkvrny sú na jeho vlečkách, na následky si nespomenul a poklesol úžasne, nemá tešiteľa. „Na moju biedu pozri, Pane, nepriateľ ma, hľa, premohol!“
10 (EKU) |TU(jod)|Tu Utláčateľ vystrel svoju ruku na všetko, čo mu bolo vzácne. Veď videl pohanov, ako vošli do jeho svätyne, hoci ty si prikázal, že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia.
10 (KAT)JodJeho nepriateľ vystrel ruku na všetky jeho skvosty; hej, videl, ako do svätyne vniká mu ľud pohanský, ktorému zakázal si vkročiť do svojho zhromaždenia.
11 (EKU) |TU(kaf)|Tu Všetok jeho ľud stená, hľadá chlieb, všetky cennosti ponúka za pokrm, aby si zachoval život. Pozri, Hospodin, všimni si, že som znevážený.
11 (KAT)KafVšetok jeho ľud kvíli, hľadajú chlieb; svoje skvosty dali za jedlo, aby sa do nich vrátil život. „Pozriže, Pane, zhliadni, aký som znevážený.“
12 (EKU) |TU(lámed)|Tu Vy všetci, ktorí kráčate cestou, otvorte oči a pozrite, či jestvuje bolesť ako tá moja, ktorá ma zastihla, ktorou ma Hospodin zarmútil v deň svojho planúceho hnevu.
12 (KAT)Lamed„Všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ, ktorým som postihnutý, ktorým ma poranil Pán v deň pále svojho hnevu!
13 (EKU) |TU(mém)|Tu Z výšin zoslal oheň, aby prenikol do mojich kostí, mojim nohám rozprestrel sieť, obrátil ma späť, vydal ma pustošeniu, trvalej biede.
13 (KAT)MemZ výsosti poslal oheň do mojich kostí a pokarhal ma, pred moje nohy rozostrel sieť a nazad ma odohnal, spravil ma spustošeným, nemocným po celý deň.
14 (EKU) |TU(nún)|Tu Ťažké je jarmo mojich priestupkov, ktoré zviazal svojou rukou. Doľahlo na moju šiju, podlomilo moju silu. Pán ma vydal napospas, nemôžem obstáť.
14 (KAT)NunSpriahnuté je jarmo mojich vín, sú popletené v jeho ruke, presahujú mi šiju, klesá mi sila. Pán ma vydal do rúk, nemôžem povstať.
15 (EKU) |TU(sámek)|Tu Pán zavrhol všetkých mojich silákov v mojej blízkosti. Kvôli mne zvolal slávnostné zhromaždenie, aby vyhubil mojich junákov. Panenskú judskú dcéru pošliapal Pán ako vo vínnom lise.
15 (KAT)SamechPán zavrhol všetkých vodcov v mojom strede, vyhlásil proti mne sviatok, aby zlomil moju mlaď. Pán šliapal v lise panenskú dcéru Júdovu.
16 (EKU) |TU(ajin)|Tu Toto oplakávam, moje oči ronia slzy, lebo ďaleko odo mňa je tešiteľ, čo by upokojil moju dušu. Moji synovia sú zdesení, lebo nepriateľ zmocnel.
16 (KAT)AjinPre toto ja plačem, oko mi roní vlahu, lebo sa vzdialil ten, čo teší, čo by mi vrátil život. Moji synovia zhynuli, veď nepriateľ zvíťazil!“
17 (EKU) |TU(pé)|Tu Vystiera Sion svoje ruky, nik ho nepoteší. Hospodin vydal rozkaz proti Jákobovi a všetkým jeho okolitým protivníkom; Jeruzalem je medzi nimi ako poškvrna.
17 (KAT)PeSion rozpína ruky, potešiteľa nemá. Pán vzbudil proti Jakubovi jeho susedných nepriateľov, i stal sa Jeruzalem medzi nimi odporným.
18 (EKU) |TU(cádé)|Tu Hospodin je spravodlivý, lebo som sa vzoprela jeho slovu. Nuž, počujte všetky národy a pozrite na moju bolesť — moje panny a moji mládenci išli do zajatia.
18 (KAT)Sade„On, Pán je spravodlivý, veď som vzdoroval jeho slovám. Počujže, každý národ, a pozri moju bolesť: panenky moje i junáci odišli do zajatia.
19 (EKU) |TU(kóf)|Tu Volala som na svojich milencov, tí ma však zradili. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď hľadali pokrm, aby si zachránili život.
19 (KAT)KofVolal som svojich milých, ale tí ma zradili; kňazi a moji starci zahynuli v meste, pretože si hľadali jedlo, aby si udržali život.
20 (EKU) |TU(réš)|Tu Pozri, Hospodin, že mám súženie, znepokojené je moje vnútro, srdce sa mi obracia v hrudi, lebo som sa veľmi vzpieral. Vonku ma o deti pripravil meč a v dome smrť.
20 (KAT)RešPozriže, Pane, je mi krušno, búri sa moje vnútro, srdce sa vo mne zviera, hej, veľmi som sa vzpieral; meč zbíja vonku, vnútri mám tiež smrť.
21 (EKU) |TU(šín)|Tu Nepočuješ, že vzdychám a nemám tešiteľa? Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí, radujú sa, že ty si to spôsobil. Daj, aby prišiel deň, ktorý si predpovedal, aby mi boli podobní.
21 (KAT)ŠinPočuli, že ja vzdychám, potešiteľa nemám, odporci počuli moju skazu, tešili sa, že si ty konal, priviedol si ohlásený deň. Nech ich stihne to, čo mňa!
22 (EKU) |TU(táv)|Tu Nech vystúpi všetka ich zloba pred teba. Urob im to, čo oni robili mne za všetky moje priestupky, lebo mnoho je mojich vzdychov a moje srdce je zmorené.
22 (KAT)TauNech príde k tebe všetka ich zlosť, potom však urob s nimi, ako si spravil so mnou pre všetky moje hriechy! Množstvo je mojich vzdychov a srdce mi je choré.“
| | | Nár 1, 1-22 |
Verš 2
|TU(bét)|Tu Nocou stále žalostí, slzy jej kanú po lícach. Nikto z jej milencov ju nepoteší, všetci jej druhovia ju zradili a stali sa jej nepriateľmi.
Ž 6:6 - V smrti si na teba nikto nespomenie. Kto ťa v ríši mŕtvych oslávi?
Verš 8
|TU(chét)|Tu Priveľmi hrešil Jeruzalem, preto sa stal nečistým. Všetci jeho ctitelia ním pohŕdajú, lebo videli jeho nahotu. On sám narieka a odvracia sa.
Iz 47:3 - Odhalí sa tvoja nahota a ukáže sa aj tvoja hanba. Vykonám pomstu a nik sa nepostaví proti mne.
Verš 9
|TU(tét)|Tu Poškvrna lipne na obrube jeho rúcha, nepamätal na svoj koniec. Napodiv klesol. Niet toho, kto by ho potešil. Pozri, Hospodin, na moju biedu, lebo nepriateľ sa vyvyšuje.
Dt 32:29 - Keby boli múdri, pochopili by to, poznali by, ako sa to s nimi skončí.
Verš 11
|TU(kaf)|Tu Všetok jeho ľud stená, hľadá chlieb, všetky cennosti ponúka za pokrm, aby si zachoval život. Pozri, Hospodin, všimni si, že som znevážený.
Jer 52:6 - Na deviaty deň štvrtého mesiaca, keď sa v meste rozmohol hlad a nebolo chleba pre ľud v krajine,
Verš 16
|TU(ajin)|Tu Toto oplakávam, moje oči ronia slzy, lebo ďaleko odo mňa je tešiteľ, čo by upokojil moju dušu. Moji synovia sú zdesení, lebo nepriateľ zmocnel.
Jer 13:17 - Ak toto neposlúchnete, v skrytosti bude plakať moja duša a pre vašu pýchu bude usedavo nariekať, moje oči budú roniť slzy, lebo Hospodinovo stádo je v zajatí.
Verš 19
|TU(kóf)|Tu Volala som na svojich milencov, tí ma však zradili. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď hľadali pokrm, aby si zachránili život.
Jer 30:14 - Všetci, čo ťa milovali, na teba zabudli, nevyhľadávajú ťa, veď udrel som ťa ako nepriateľ, prísnym pokarhaním, pre veľkosť tvojej viny a množstvo tvojich hriechov.
Verš 20
|TU(réš)|Tu Pozri, Hospodin, že mám súženie, znepokojené je moje vnútro, srdce sa mi obracia v hrudi, lebo som sa veľmi vzpieral. Vonku ma o deti pripravil meč a v dome smrť.
Iz 16:11 - Preto sa moje vnútro rozochvelo pre Moáb ako harfa, moje útroby pre Kír-Cheres.
Jer 48:36 - Preto srdce mi vzdychá nad Moábskom ako flauta, moje srdce vzdychá nad ľuďmi v Kír-Cherese ako flauta, lebo stratia všetko, čo im zostane.
Nar 1,0 - Úvodný verš, ktorý obsahuje poznámku o vzniku Nárekov, prekladáme z Vulg. V pôvodine ho niet, ani nepatrí k pôvodnému dielu. Je i v LXX, no trocha kratší.
Nar 1,1 - Prorok vo svojich nárekoch často a hneď aj tu na začiatku zosobňuje Jeruzalem. Mesto ovdovelo, lebo ho opustil Boh (porov. pozn. k Iz 50,1 n.). Kedysi, najmä za časov Dávida a Šalamúna, platili Izraelu poplatky cudzie národy, teraz je Izrael pod cudzím jarmom.
Nar 1,2 - Milenci Izraela boli pohanské národy a ich modly, pre ktoré opustil Pána; porov. Jer 2,25; 3,1 n.; 4,30 atď.
Nar 1,5 - Miesto "triumfujú" znie doslovne: "stali sa hlavou", t. j. dostali sa na vrch.
Nar 1,7 - Dva polstichy, ktoré sme dali do zátvoriek, nepatria do pôvodnej osnovy.
Nar 1,8 - Jeruzalem sa predstavuje zas ako žena v šatách s dlhými, ale nečistými vlečkami.
Nar 1,10 - Dt 23,2-4 sú vypočítané národy, ktoré nesmeli vkročiť ani do svätostánku (neskoršie chrámu), ani do jeho nádvoria.
Nar 1,11 - O hlade v meste pozri Jer 38,9.
Nar 1,12 - Začiatok verša je v hebrejskej osnove porušený, prekladáme ho podľa LXX a Vulg.
Nar 1,13 - Výraz: "pokarhal ma" prekladáme podľa Vulg. V hebr. texte je osnova neistá.
Nar 1,14 - Verš je neistý, ale jeho zmysel môže byť len tento: Jeruzalem sa žaluje: Z mojich hriechov sú upletené povrazy, ktoré Boh drží vo svojich rukách a ktorými mám na šiju pripevnené jarmo. Množstvo mojich hriechov je také veľké, že sa topím v nich, preto ma Pán vydal do rúk nepriateľov, od ktorých sa nemôžem oslobodiť. - Vulg prekladá začiatok: "Bedlil (Pán; t. j. pozoroval) nad jarmom mojich vín".
Nar 1,15 - Deň odplaty bol pre Pána sviatok. - O šliapaní nepriateľov v lise pozri Iz 63,1 n.
Nar 1,20 - Vnútro (doslovne: vnútornosti, črevá) je sídlo citov, podobne ako obličky. Porov. Jer 4,19.
Nar 1,21 - Ohlásený deň je deň, keď na mesto dopadol Bohom predpovedaný trest. Nepriatelia sa tešili, že Boh už nielen hovoril, ale aj konal: trestal národ.
