Kniha proroka Izaiáša

1 (KAT) V ten deň sa bude v júdskej krajine spievať táto pieseň: „Máme pevné mesto, spásu položil, múry a hradby.
1 (ROH) Toho dňa sa bude spievať táto pieseň v zemi Júdovej: Máme silné mesto! Bôh nám dal spasenie za múr a val.

2 (KAT) Otvorte brány a vstúpi spravodlivý ľud, ktorý zachová vernosť.
2 (ROH) Otvorte brány, aby vošiel spravedlivý národ, ostríhajúci vernosť.

3 (KAT) Má myseľ pevnú, zachoval si mu mier, mier, veď dúfa v teba.
3 (ROH) Človeka, ktorého myseľ je opretá na teba, Bože, zachováš v pokoji, áno, v pokoji, lebo sa nadeje na teba.

4 (KAT) Dúfajte v Pána na veky večné, lebo Pán, Jahve, je večnou skalou.
4 (ROH) Nadejte sa na Hospodina na večné veky, pretože v Hospod-Hospodinovi je skala vekov.

5 (KAT) Preto znížil obyvateľov výšin, mesto vyvýšené; zrútil ho, zrútil až k zemi, zrazil ho až do prachu.
5 (ROH) Lebo zohnul tých, ktorí bývajú vysoko, vyvýšené mesto; áno, poníži ho, poníži ho až k zemi, srazí ho až do prachu.

6 (KAT) Rozšliapala ho noha, nohy biednych, kroky slabých.
6 (ROH) Noha ho zašliape, nohy biedneho, kroky chudobných.

7 (KAT) Cesta spravodlivého je rovná, cestu spravodlivého na rovno upravíš.“
7 (ROH) Cestou spravedlivému je priamosť. Ty súc priamy urovnávaš drahu spravedlivého.

8 (KAT) Áno, cestu tvojich súdov, Pane, sme čakali, tvoje meno a tvoja sláva je túžbou duše.
8 (ROH) Ešte aj na ceste tvojich súdov očakávame na teba, Hospodine; po tvojom mene a po rozpomienke na teba nesie sa túžba duše.

9 (KAT) Svojou dušou dychtím po tebe v noci, áno, môj duch ťa vrúcne hľadá ráno, lebo podľa tvojich súdov na zemi učia sa obyvatelia sveta spravodlivosti.
9 (ROH) Svojou dušou túžim po tebe vnoci, áno, svojím duchom v sebe ťa hľadám za skorého rána; lebo keď posielaš svoje súdy na zem, obyvatelia okruhu sveta sa učia spravedlivosti.

10 (KAT) Dostane zlosyn milosť? Nenaučí sa pravde, v zemi spravodlivých hreší a nevidí velebnosť Pána.
10 (ROH) Keď sa aj učiní bezbožnému milosť, on sa jednako nenaučí spravedlivosti; v zemi pravosti robí prevrátene a nevidí velebnosti Hospodinovej.

11 (KAT) Pane, tvoja ruka je zdvihnutá, a nevidia; s hanbou uvidia horlivosť o ľud, tvojich nepriateľov strávi oheň.
11 (ROH) Hospodine, hoci je vysoko vyvýšená tvoja ruka, nevidia. No, uvidia a budú sa hanbiť pre závisť, že závideli tvojmu ľudu, áno, oheň strávi tvojich protivníkov.

12 (KAT) Pane, daruješ nám pokoj, veď aj všetky naše diela si ty urobil!
12 (ROH) Hospodine, ty nám spôsobíš pokoj, lebo i všetky naše skutky si ty vykonal za nás.

13 (KAT) Pane, Bože náš, vládli nad nami páni okrem teba, len ty si nám umožnil chváliť tvoje meno.
13 (ROH) Hospodine, náš Bože, panovali nad nami aj iní páni krome teba; no, my sa nadejeme iba na teba a pripomíname si iba tvoje meno.

14 (KAT) Mŕtvi neožijú, tiene nepovstanú, preto si ich strestal a vyhubil, zničil si všetku ich pamiatku.
14 (ROH) Pomreli, neožijú; mŕtvi sú, viacej nevstanú. Tak si tedy navštívil a zahladil si ich a zahubíš i každú pamiatku na nich.

15 (KAT) Zveľadil si národ, Pane, zveľadil si národ, seba oslávil, rozšíril si všetky hranice krajiny.
15 (ROH) Rozmnožil si národ, Hospodine, rozmnožil si národ, si oslávený, ďaleko si posunul všetky konce zeme.

16 (KAT) Pane, v tiesni ťa hľadali. Šeptom vylievali prosby, keď ich karhal.
16 (ROH) Hospodine, v súžení ťa hľadali a navštívili; vylievali pokorné prosby tiché, keď si ich trestal a káznil.

17 (KAT) Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu, zvíja sa a volá v bolestiach, tak sme boli my, Pane, pred tebou.
17 (ROH) Ako tehotná žena, ktorá sa blíži k porodu, že sa svíja a kričí vo svojich bolestiach, takí sme boli pred tvojou tvárou, ó, Hospodine.

18 (KAT) Počali sme, zvíjali sme sa a akoby sme boli porodili vietor, spásu sme nepriviedli krajine a nezrodili sa obyvatelia zeme.
18 (ROH) Tehotneli sme, svíjali sme sa, a keď sme porodili, bol to vietor; nijakého spasenia sme nespôsobili zemi, ani nepadli obyvatelia okruhu sveta.

19 (KAT) Tvoji mŕtvi ožijú! Vstanú moje mŕtvoly! Vzbuďte sa a plesajte, ktorí bývate v prachu! Veď tvoja rosa je rosou svetla a zem porodí tiene.
19 (ROH) Tvoji mŕtvi ožijú, moje mŕtve telo, vstanú. Prebuďte sa plesajte vy, ktorí bývate v prachu! Lebo tvoja rosa je rosou svetiel, a zem vyvrhne mŕtvych.

20 (KAT) Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb a zapri dvere za sebou, schovaj sa trocha, nakrátko, kým neprejde hnev.
20 (ROH) Idi, môj ľude, vojdi do svojich komôr, zatvor svoje dvere za sebou; skry sa na malú chvíľu, kým neprejde zúrivý hnev.

21 (KAT) Bo, hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku, aby trestal hriech na obyvateľoch zeme. Zem odhalí svoju krv a neukryje viac svojich zabitých.
21 (ROH) Lebo hľa, Hospodin vyjde zo svojho miesta navštíviť neprávosť obyvateľov zeme, na každom z nich. Vtedy odkryje zem svoju krv a nebude viacej prikrývať svojich pobitých.