  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Ž 78, 1-72 |
1 (EKU) Ásafov poučný žalm. Ľud môj, počúvaj moje poučenie! Svoje ucho nakloň k slovám mojich úst.
1 (ROH) Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.
2 (EKU) Chcem hovoriť príslovia, vyrozprávať záhadné príbehy dávnych čias,
2 (ROH) Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.
3 (EKU) čo sme počuli a poznáme, o čom nám otcovia rozprávali.
3 (ROH) To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali.
4 (EKU) Nezatajíme ich deťom, budúcemu pokoleniu rozpovieme slávne skutky Hospodina, jeho moc a divy, ktoré urobil.
4 (ROH) Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.
5 (EKU) Jákobovi určil ustanovenia, Izraelovi dal zákon a našim otcom prikázal, aby s ním zoznamovali svoje deti,
5 (ROH) Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,
6 (EKU) aby o ňom vedelo aj budúce pokolenie, deti, čo sa narodia. Tie budú o tom ďalej rozprávať svojim deťom,
6 (ROH) aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom,
7 (EKU) aby dôverovali Bohu, nezabúdali na Božie skutky a zachovávali jeho prikázania,
7 (ROH) aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania,
8 (EKU) aby neboli ako ich predkovia, pokolenie vzdorovité a neposlušné, pokolenie s nestálym srdcom, ktorého duch nebol verný Bohu.
8 (ROH) a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.
9 (EKU) Lukom vyzbrojení Efrajimovci zutekali v deň boja.
9 (ROH) Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja.
10 (EKU) Nezachovávali zmluvu s Bohom a odmietali žiť podľa jeho zákona.
10 (ROH) Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.
11 (EKU) Zabudli na jeho skutky a na divy, ktoré im ukázal.
11 (ROH) Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.
12 (EKU) Pred ich otcami robil divy v egyptskej krajine na coánskom poli.
12 (ROH) Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana.
13 (EKU) Rozdelil more a previedol ich, vodu postavil ako val.
13 (ROH) Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.
14 (EKU) Vo dne ich vodieval oblakom a svetlom ohňa v noci.
14 (ROH) Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.
15 (EKU) Rozštiepil skaly na púšti a hojne ich napájal ako z podzemného vodstva,
15 (ROH) Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.
16 (EKU) vyviedol riavy zo skaly a vody nechal tiecť prúdom.
16 (ROH) Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky.
17 (EKU) No oni ďalej hrešili proti nemu, na púšti sa priečili Najvyššiemu.
17 (ROH) A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti.
18 (EKU) V mysli pokúšali Boha, žiadali pokrm podľa svojich chúťok.
18 (ROH) A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše;
19 (EKU) Reptali proti Bohu a hovorili: Môže Boh prestrieť stôl na púšti?
19 (ROH) Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?
20 (EKU) Skalu síce udrel tak, že tiekli vody a prúdili potoky, no môže dať aj chlieb a svojmu ľudu pripraviť aj mäso?
20 (ROH) Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?
21 (EKU) Počul to Hospodin a rozhneval sa; vzplanul oheň proti Jákobovi, hnev vyšľahol aj proti Izraelovi,
21 (ROH) Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;
22 (EKU) lebo nedôverovali Bohu, nedúfali v jeho pomoc.
22 (ROH) pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,
23 (EKU) Zhora rozkázal mračnám a uvoľnil otvory nebies;
23 (ROH) hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies
24 (EKU) mannu im zosielal ako dážď, aby sa najedli, dával im nebeské obilie.
24 (ROH) a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.
25 (EKU) Sýtiť sa smeli anjelským chlebom. Stravu im poslal do sýtosti.
25 (ROH) Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.
26 (EKU) Na nebi uvoľnil východný vietor a južný prihnal svojou mocou.
26 (ROH) Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak
27 (EKU) Spustil na nich spŕšku mäsa ako prach, okrídlené vtáctvo ako morský piesok.
27 (ROH) a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí.
28 (EKU) Spustil ho doprostred tábora, okolo ich príbytkov.
28 (ROH) Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov.
29 (EKU) Najedli, ba presýtili sa; doprial im, čo si žiadali.
29 (ROH) A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali.
30 (EKU) Nestihli uspokojiť svoju žiadostivosť, jedlo mali ešte v ústach,
30 (ROH) Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach,
31 (EKU) keď Boží hnev vzplanul proti nim, pozabíjal ich popredných mužov a pozrážal junač Izraela.
31 (ROH) vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.
32 (EKU) Napriek tomu ďalej hrešili a neverili jeho divom.
32 (ROH) Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom.
33 (EKU) V márnosti teda ukončil ich dni a v predčasnom skone ich roky.
33 (ROH) A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu.
34 (EKU) Kedykoľvek ich trestal smrťou, hľadali ho, opätovne vyhľadávali Boha;
34 (ROH) A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu
35 (EKU) rozpamätúvali sa, že Boh je im skalou, Boh, Najvyšší, je ich vykupiteľ.
35 (ROH) a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom,
36 (EKU) Ústami ho však klamali, jazykom mu luhali,
36 (ROH) hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom,
37 (EKU) ani svojím srdcom neboli pri ňom, nezostali verní jeho zmluve.
37 (ROH) a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve,
38 (EKU) On však bol milosrdný, odpúšťal vinu, nedopustil záhubu, často odvracal svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť.
38 (ROH) on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti.
39 (EKU) Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý zaduje a nevracia sa.
39 (ROH) Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa.
40 (EKU) Čo sa mu len navzpierali na púšti a natrápili ho na pustatine!
40 (ROH) Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine!
41 (EKU) Znova pokúšali Boha, zarmucovali Svätého Izraela.
41 (ROH) A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice.
42 (EKU) Nepripomínali si jeho mocnú ruku ani deň vyslobodenia z útlaku,
42 (ROH) Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia,
43 (EKU) keď dával svoje znamenia v Egypte, keď konal divy na coánskom poli.
43 (ROH) ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana.
44 (EKU) Ramená riek a toky premenil na krv, aby sa nemohli napiť.
44 (ROH) A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.
45 (EKU) Poslal na nich hmyz, aby ich štípal, žaby, aby im škodili.
45 (ROH) Poslal na nich smesicu, žížaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
46 (EKU) Ich úrodu vydal napospas hmyzu a plody ich námahy kobylkám.
46 (ROH) A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.
47 (EKU) Ich vinič zbil krupobitím a sykomory ľadovcom.
47 (ROH) Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
48 (EKU) Ich dobytok vydal krupobitiu a ich stáda bleskom.
48 (ROH) Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu.
49 (EKU) Poslal na nich páľavu svojho hnevu, prudkého hnevu, prchkosti a súženia, húf poslov záhuby.
49 (ROH) Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov.
50 (EKU) Uvoľnil cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril pred smrťou, ich život vydal napospas morovej nákaze.
50 (ROH) Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.
51 (EKU) V Egypte pozabíjal všetko prvorodené, prvotiny plodnej sily v Chámových stanoch.
51 (ROH) A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.
52 (EKU) Svoj ľud však viedol ako ovce. Púšťou ich sprevádzal ako stádo,
52 (ROH) A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.
53 (EKU) bezpečne ich vodil, nemuseli sa báť, no ich nepriateľov pohltilo more.
53 (ROH) Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.
54 (EKU) Priviedol ich k svojmu svätému územiu, k vrchu, čo získala jeho pravica.
54 (ROH) A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica.
55 (EKU) Vyhnal národy spred nich, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov ubytoval izraelské kmene.
55 (ROH) Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.
56 (EKU) Pokúšali však Boha, Najvyššieho, vzdorovali mu a nedbali na jeho ustanovenia.
56 (ROH) Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev,
57 (EKU) Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk.
57 (ROH) ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište.
58 (EKU) Urážali ho na obetných výšinách a modlami ho podnecovali do žiarlivosti.
58 (ROH) A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.
59 (EKU) Boh to počul, rozhneval sa a úplne zavrhol Izrael.
59 (ROH) Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela.
60 (EKU) Opovrhol príbytkom v Šíle, stanom, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
60 (ROH) A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.
61 (EKU) Svoju moc vydal do zajatia a svoju okrasu do rúk protivníka.
61 (ROH) A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.
62 (EKU) Svoj ľud vydal meču a zanevrel na svoje dedičstvo.
62 (ROH) Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo.
63 (EKU) Ich mládencov strávil oheň, ich pannám nespievali svadobné piesne,
63 (ROH) Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené.
64 (EKU) ich kňazi padli mečom a ich vdovy neplakali.
64 (ROH) Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.
65 (EKU) Pán však precitol ako zo spánku, ako hrdina rozjarený vínom.
65 (ROH) Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína,
66 (EKU) Odrazil svojich protivníkov a vystavil ich večnej potupe.
66 (ROH) a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.
67 (EKU) Zavrhol Jozefov stan ani Efrajimov kmeň si nevyvolil,
67 (ROH) Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho,
68 (EKU) no vyvolil si kmeň Júdov, vrch Sion, ktorý miloval.
68 (ROH) ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje.
69 (EKU) Postavil svätyňu pevne ako nebesia, ako zem, ktorú založil naveky.
69 (ROH) A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.
70 (EKU) Vyvolil si Dávida, svojho sluhu, vzal ho od košiarov,
70 (ROH) A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,
71 (EKU) odviedol ho od dojných oviec, aby pásol Jákoba, jeho ľud, a Izrael, jeho dedičstvo.
71 (ROH) odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
72 (EKU) Pásol ich s bezúhonným srdcom, skúsenou rukou ich vodil.
72 (ROH) A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.
| | | Ž 78, 1-72 |
Verš 2
Chcem hovoriť príslovia, vyrozprávať záhadné príbehy dávnych čias,
Ž 49:4 - Moje ústa vyslovia múdre výroky a úvahy môjho srdca budú rozumné.
Mt 13:35 - aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: Otvorím svoje ústa v podobenstvách,vyrozprávam, čo bolo skryté od založenia sveta.
Verš 5
Jákobovi určil ustanovenia, Izraelovi dal zákon a našim otcom prikázal, aby s ním zoznamovali svoje deti,
Dt 4:9 - Len sa maj na pozore a poriadne sa chráň, aby si nezabudol na to, čo si na vlastné oči videl a nevymizlo to z tvojho srdca, kým žiješ. Pouč o tom svojich synov a vnukov.
Dt 6:7 - Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš o nich hovoriť, či budeš sedieť vo svojom dome, či pôjdeš po ceste, či budeš líhať alebo vstávať.
Verš 8
aby neboli ako ich predkovia, pokolenie vzdorovité a neposlušné, pokolenie s nestálym srdcom, ktorého duch nebol verný Bohu.
Ex 32:9 - Potom Hospodin povedal Mojžišovi: Videl som tento ľud; je to tvrdošijný ľud.
Ex 33:3 - Prídeš do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ja však nepôjdem s vami, lebo ste tvrdošijný ľud. Inak by som vás musel cestou vyhubiť.
Ex 33:5 - Potom Hospodin povedal Mojžišovi: Povedz Izraelitom: Ste tvrdošijný ľud! Keby som čo len chvíľu šiel s vami, musel by som vás vyhubiť. Teraz však odložte zo seba svoje ozdoby, nech viem, ako s vami naložím.
Ex 34:9 - a hovoril: Pane, ak som získal tvoju priazeň, prosím, Pane, poď medzi nás! Je to síce tvrdošijný ľud, ale odpusť nám viny a hriechy a prijmi nás ako svoje vlastníctvo.
Dt 9:6 - Vedz teda, že nie pre tvoju spravodlivosť ti Hospodin, tvoj Boh, dáva túto dobrú krajinu, aby si ju zaujal. Si totiž tvrdošijný ľud.
Dt 9:13 - Ďalej mi Hospodin povedal: Vidím, že tento ľud je naozaj tvrdošijný.
Dt 31:27 - Ja poznám tvoju vzdorovitosť a tvrdošijnosť. Keď sa už dnes priečite Hospodinovi, ešte za môjho života, keď som medzi vami, o čo viac to bude po mojej smrti.
Verš 13
Rozdelil more a previedol ich, vodu postavil ako val.
Ex 14:21 - Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin po celú noc zaháňal more prudkým východným vetrom a vysušil ho. Voda sa rozdvojila.
Verš 14
Vo dne ich vodieval oblakom a svetlom ohňa v noci.
Ex 13:21 - Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou.
Ž 105:39 - Rozprestrel oblak ako prikrývku, ohňom im osvecoval noc.
Verš 15
Rozštiepil skaly na púšti a hojne ich napájal ako z podzemného vodstva,
Ex 17:6 - Tam budem stáť pred tebou na skale na Horebe. Keď udrieš skalu, vyjde z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš to urobil pred očami starších Izraela.
Nm 20:11 - Mojžiš zodvihol ruku a palicou dvakrát udrel skalu. Vyrazil z nej silný prúd vody, takže sa napila celá pospolitosť i dobytok.
Ž 105:41 - Otvoril skalu a prúdom tiekla voda, valila sa ako rieka pustým územím.
1Kor 10:4 - a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.
Verš 19
Reptali proti Bohu a hovorili: Môže Boh prestrieť stôl na púšti?
Nm 11:1 - Ľud sa začal pred Hospodinom žalovať, že sa mu zle vodí. Hospodin to počul a veľmi sa rozhneval. Vzplanul proti nim Hospodinov oheň a spálil okraj tábora.
Nm 11:4 - Ľudu, čo sa poschádzal medzi nich, sa zmocnil veľký hlad. Aj Izraeliti začali znova bedákať a vraveli: Kto nás nasýti mäsom?
Verš 20
Skalu síce udrel tak, že tiekli vody a prúdili potoky, no môže dať aj chlieb a svojmu ľudu pripraviť aj mäso?
Ex 17:6 - Tam budem stáť pred tebou na skale na Horebe. Keď udrieš skalu, vyjde z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš to urobil pred očami starších Izraela.
Nm 20:11 - Mojžiš zodvihol ruku a palicou dvakrát udrel skalu. Vyrazil z nej silný prúd vody, takže sa napila celá pospolitosť i dobytok.
Verš 21
Počul to Hospodin a rozhneval sa; vzplanul oheň proti Jákobovi, hnev vyšľahol aj proti Izraelovi,
Nm 11:1 - Ľud sa začal pred Hospodinom žalovať, že sa mu zle vodí. Hospodin to počul a veľmi sa rozhneval. Vzplanul proti nim Hospodinov oheň a spálil okraj tábora.
Verš 24
mannu im zosielal ako dážď, aby sa najedli, dával im nebeské obilie.
Ex 16:14 - Keď sa rosa stratila, na povrchu púšte sa objavilo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať.
Verš 25
Sýtiť sa smeli anjelským chlebom. Stravu im poslal do sýtosti.
Jn 6:31 - Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.
1Kor 10:3 - všetci jedli ten istý duchovný pokrm
Verš 26
Na nebi uvoľnil východný vietor a južný prihnal svojou mocou.
Nm 11:31 - Na príkaz Hospodina zadul vietor a od mora privial prepelice. Vrhol ich na tábor asi do vzdialenosti jedného dňa cesty po oboch stranách tábora a na dva lakte od zeme.
Verš 31
keď Boží hnev vzplanul proti nim, pozabíjal ich popredných mužov a pozrážal junač Izraela.
Nm 11:33 - No ešte mali mäso medzi zubami, skôr než ho stačili požuť, keď proti ľudu vzplanul Hospodinov hnev. Hospodin dopustil na ľud ťažkú ranu.
1Kor 10:5 - Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď zahynuli na púšti.
Verš 44
Ramená riek a toky premenil na krv, aby sa nemohli napiť.
Ex 7:20 - Mojžiš a Áron splnili Hospodinov príkaz. Áron zdvihol palicu, ktorú mal v ruke, a pred očami faraóna a jeho služobníkov udrel vodu Nílu a všetka voda v ňom sa zmenila na krv.
Verš 45
Poslal na nich hmyz, aby ich štípal, žaby, aby im škodili.
Ex 8:24 - Faraón povedal: Prepustím vás teda, aby ste obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu, na púšti. Len neodchádzajte príliš ďaleko a proste za mňa.
Ex 8:6 - Faraón povedal: Zajtra. Mojžiš odpovedal: Nech sa stane podľa tvojho slova, ale potom poznáš, že nieto nikoho takého, ako je Hospodin, náš Boh.
Verš 46
Ich úrodu vydal napospas hmyzu a plody ich námahy kobylkám.
Ex 10:13 - Mojžiš zodvihol palicu nad Egypt a Hospodin prihnal na krajinu východný vietor, ktorý dul po celý deň a celú noc. Ráno východný vietor privial kobylky.
Verš 47
Ich vinič zbil krupobitím a sykomory ľadovcom.
Ex 9:23 - Keď Mojžiš zodvihol palicu k nebu, Hospodin zoslal hromobitie i ľadovec. Na zem padal oheň. Takto Hospodin zoslal na Egypt krupobitie.
Verš 50
Uvoľnil cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril pred smrťou, ich život vydal napospas morovej nákaze.
Ex 9:6 - Hospodin to nasledujúceho dňa aj urobil. Všetky stáda Egypťanov uhynuli, ale z izraelského stáda neuhynul ani jediný kus.
Verš 51
V Egypte pozabíjal všetko prvorodené, prvotiny plodnej sily v Chámových stanoch.
Ex 12:29 - Keď nastala polnoc, Hospodin usmrtil všetkých prvorodených v Egypte, od faraónovho prvorodeného syna, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca, ktorý bol v žalári, ako aj všetko prvorodené z dobytka.
Verš 53
bezpečne ich vodil, nemuseli sa báť, no ich nepriateľov pohltilo more.
Ex 14:27 - Mojžiš vystrel ruku nad more a to sa nadránom vrátilo na svoje miesto. Vody sa valili proti utekajúcim Egypťanom a Hospodin ich zalial vlnami uprostred mora.
Ex 15:10 - Zadul si svojím dychom, zalialo ich more, potopili sa ako olovo v mohutných vodách.
Verš 55
Vyhnal národy spred nich, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov ubytoval izraelské kmene.
Joz 13:7 - Teraz teda rozdeľ túto krajinu do vlastníctva deviatim kmeňom a polovici kmeňa Menaššeho.
Ž 136:21 - Ich krajinu dal do dedičstva, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Verš 58
Urážali ho na obetných výšinách a modlami ho podnecovali do žiarlivosti.
Dt 32:16 - Cudzími bohmi ho podnecovali k žiarlivosti a ohavnosťami ho dráždili.
Dt 32:21 - Falošným bohom ma podnecovali k žiarlivosti, dráždili ma svojimi márnymi modlami. Ja ich falošným ľudom podnietim k žiarlivosti, podráždim ich naničhodným národom.
Verš 61
Svoju moc vydal do zajatia a svoju okrasu do rúk protivníka.
1Sam 4:10 - Filištínci sa pustili do boja, Izrael utrpel porážku a každý utekal do svojho stanu. Bola to zdrvujúca porážka, v ktorej z Izraela padlo tridsaťtisíc pešiakov.
Verš 64
ich kňazi padli mečom a ich vdovy neplakali.
1Sam 4:11 - Korisťou sa stala aj Božia archa a v boji zahynuli aj obaja Éliho synovia, Chofni a Pinchás.
1Sam 4:18 - Len čo spomenul Božiu archu, Éli sa zvalil zo stolca chrbtom do brány, zlomil si šiju a skonal. Bol to muž starý a vážený. Spravoval Izrael štyridsať rokov.
1Sam 4:19 - Jeho nevesta, Pinchásova žena, bola tehotná a blízko pôrodu. Keď počula správu o ukoristení Božej archy a o smrti svojho svokra i muža, zohla sa a porodila, lebo ju zastihli kŕče.
Verš 66
Odrazil svojich protivníkov a vystavil ich večnej potupe.
1Sam 5:6 - Ruka Hospodina ťažko doliehala na Ašdóďanov. Pustošil ich a Ašdód aj s okolím ranil vredmi.
1Sam 6:4 - Spýtali sa: Aký obetný dar za vinu máme poslať? Odpovedali: Päť zlatých vredov a päť zlatých myší, pre každé filištínske knieža po jednom, lebo rovnaká pohroma postihla vás všetkých i vaše kniežatá.
Verš 70
Vyvolil si Dávida, svojho sluhu, vzal ho od košiarov,
1Sam 16:11 - Samuel sa spýtal Izaja: Sú to už všetci tvoji chlapci? Odpovedal: Chýba ešte najmladší, ale ten pasie ovce. Samuel nato povedal Izajovi: Pošli poňho a priveď ho, lebo skôr si nesadneme, kým sem nepríde.
2Sam 7:8 - Teraz povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin zástupov: Vzal som ťa z pastvy od oviec, aby si sa stal vojvodcom môjho izraelského ľudu.
Verš 71
odviedol ho od dojných oviec, aby pásol Jákoba, jeho ľud, a Izrael, jeho dedičstvo.
2Sam 5:2 - Už vtedy, keď nám vládol Saul, ty si vodieval vojská Izraela a vracal sa s nimi. Tebe povedal Hospodin: Ty budeš pásť môj izraelský ľud a staneš sa jeho vládcom.
1Krn 11:2 - Ty si viedol Izrael pri výprave i návrate aj predtým, než sa stal Saul kráľom, aj vtedy, keď kraľoval. Hospodin, tvoj Boh, ti povedal: Ty budeš spravovať môj izraelský ľud a staneš sa jeho vojvodcom.
Z 78 - Tento žalm je prvým z tzv. historických žalmov (78, 105, 106). Asaf, ktorý žil ešte i za kráľa Šalamúna (2 Krn 5,12), v žalme zachytáva históriu vyvoleného národa od odchodu z Egypta až po kráľa Dávida, presnejšie, až po vzburu desiatich severných kmeňov, ktorú viedol Seba z Benjamínovho rodu a ktorá nasledovala hneď po potlačení Absolónovej vzbury. Bolo to teda už ku koncu Dávidovho kráľovstva (1012-972).
Z 78,2 - Bude rozprávať v "porekadlách", "v podobenstvách" (hebr. ,mašál'), v poučných obrazoch a v piesni.
Z 78,9 - Kmeň Efraimov počtom veľký, ale vo viere v Boha chabý.
Z 78,12 - "Tanis-Zoán", staré mesto v delte Nílu, vtedy hlavné mesto Egypta.
Z 78,25 - "Chlieb anjelský" - doslova: "Chlieb silných" - "lehem 'abbírim". Anjeli sa v Písme často volajú "silní" (Ž 103,20; Múd 16,20; 19,20). Manna sa volá "chlieb anjelský", lebo prichádza z neba, zo sídla anjelov (a preto aj "chlieb z neba"; porov. Jn 6,32.50).
Z 78,51 - "Stany Chámove" označujú Egypt.
Z 78,61 - "Svoju silu… nádheru" - archu zmluvy.
Z 78,67 - Archa sa už nevracia do Šíla, ktoré je na území Efraima, ale je prenesená na vrch Sion v Júdsku, kde jej Dávid postavil svätyňu (1 Sam 6,1 n.; 7,1.2; 2 Sam 6). Slová sú však aj mesiášske. Veď pozemský Jeruzalem bol zničený (587).
Z 78,71 - Aby vládol nielen nad kmeňom Júdu, ale nad celým národom, ktorý sa tu označuje menami Izrael a Jakub.
