| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(SVD - Arabský - Smith van Dyke) | Ž 50, 1-23 |
1 (SVD) مزمور. لآساف. اله الآلهة الرب تكلم ودعا الارض من مشرق الشمس الى مغربها.
1 (KAT) Asafov žalm. Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
2 (SVD) من صهيون كمال الجمال الله اشرق.
2 (KAT) Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh;
3 (SVD) يأتي الهنا ولا يصمت. نار قدامه تأكل وحوله عاصف جدا.
3 (KAT) náš Boh prichádza a už nemlčí: pred ním je žeravý oheň a vôkol neho búrka mohutná.
4 (SVD) يدعو السموات من فوق والارض الى مداينة شعبه.
4 (KAT) On nebo i zem volá z výšavy na súd nad svojím národom:
5 (SVD) اجمعوا اليّ اتقيائي القاطعين عهدي على ذبيحة.
5 (KAT) „Zhromaždite mi mojich svätých, čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
6 (SVD) وتخبر السموات بعدله لان الله هو الديان. سلاه
6 (KAT) A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, veď sudcom je sám Boh.
7 (SVD) اسمع يا شعبي فاتكلم. يا اسرائيل فاشهد عليك. الله الهك انا.
7 (KAT) „Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
8 (SVD) لا على ذبائحك اوبخك. فان محرقاتك هي دائما قدامي.
8 (KAT) Neobviňujem ťa pre tvoje obety, veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
9 (SVD) لا آخذ من بيتك ثورا ولا من حظائرك اعتدة.
9 (KAT) Viac z tvojho domu býčky neprijmem ani capov z tvojich čried.
10 (SVD) لان لي حيوان الوعر والبهائم على الجبال الالوف.
10 (KAT) Lebo mne patrí všetka lesná zver, tisícky horskej zveriny.
11 (SVD) قد علمت كل طيور الجبال ووحوش البرية عندي.
11 (KAT) Poznám všetko vtáctvo lietavé, moje je i to, čo sa hýbe na poli.
12 (SVD) ان جعت فلا اقول لك لان لي المسكونة وملأها.
12 (KAT) Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
13 (SVD) هل آكل لحم الثيران او اشرب دم التيوس.
13 (KAT) Vari ja hovädzie mäso jedávam alebo pijem krv kozľaciu?
14 (SVD) اذبح لله حمدا واوف العلي نذورك
14 (KAT) Obetuj Bohu obetu chvály a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
15 (SVD) وادعني في يوم الضيق انقذك فتمجدني
15 (KAT) A vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
16 (SVD) وللشرير قال الله مالك تحدث بفرائضي وتحمل عهدي على فمك.
16 (KAT) No hriešnikovi Boh hovorí: „Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš?
17 (SVD) وانت قد ابغضت التأديب وألقيت كلامي خلفك.
17 (KAT) Veď ty nenávidíš poriadok a moje slovo odmietaš.
18 (SVD) اذا رأيت سارقا وافقته ومع الزناة نصيبك.
18 (KAT) Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
19 (SVD) اطلقت فمك بالشر ولسانك يخترع غشا.
19 (KAT) Zo svojich úst vypúšťaš zlo a klamstvá snuje tvoj jazyk.
20 (SVD) تجلس تتكلم على اخيك. لابن امك تضع معثرة.
20 (KAT) Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, syna svojej matky potupuješ.
21 (SVD) هذه صنعت وسكت. ظننت اني مثلك. اوبخك واصفّ خطاياك امام عينيك.
21 (KAT) Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? Myslíš si, že ja som ako ty: teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
22 (SVD) افهموا هذا يا ايها الناسون الله لئلا افترسكم ولا منقذ.
22 (KAT) Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha; inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
23 (SVD) ذابح الحمد يمجدني والمقوم طريقه اريه خلاص الله
23 (KAT) Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“
| | Ž 50, 1-23 |
Verš 12
ان جعت فلا اقول لك لان لي المسكونة وملأها.
Ex 19:5 - فالآن ان سمعتم لصوتي وحفظتم عهدي تكونون لي خاصة من بين جميع الشعوب. فان لي كل الارض.
Dt 10:14 - هوذا للرب الهك السموات وسماء السموات والارض وكل ما فيها.
Jób 41:11 - من تقدمني فاوفيه. ما تحت كل السموات هو لي
Ž 24:1 - لداود. مزمور. للرب الارض وملؤها. المسكونة وكل الساكنين فيها.
1Kor 10:26 - لان للرب الارض وملأها.
1Kor 10:28 - ولكن ان قال لكم احد هذا مذبوح لوثن فلا تأكلوا من اجل ذاك الذي اعلمكم والضمير. لان للرب الارض وملأها
Verš 14
اذبح لله حمدا واوف العلي نذورك
Dt 23:23 - ما خرج من شفتيك احفظ واعمل كما نذرت للرب الهك تبرعا كما تكلم فمك
Jób 22:27 - تصلّي له فيستمع لك ونذورك توفيها.
Ž 76:11 - انذروا واوفوا للرب الهكم يا جميع الذين حوله. ليقدموا هدية للمهوب.
Kaz 5:4 - اذا نذرت نذرا لله فلا تتأخر عن الوفاء به. لانه لا يسرّ بالجهال. فاوف بما نذرته.
Z 50 - Tento žalm je prvý od Asafa, jedného z troch majstrov chóru, dirigenta hudby vo svätyni za Dávida (1 Krn 6,24; 16,4-5; 25,2). Asaf napísal aj iné žalmy, ako to dosvedčuje 2 Krn 29,30; Neh 12,46. Žalm vznikol v čase, keď ešte jestvovali obety, keď Jeruzalem stál vo svojej nádhere.Ústrednou myšlienkou žalmu je daromnosť takých obiet, ktoré sa prinášajú len navonok, s ktorými obetujúci nie je vnútorne spojený, nie sú to obety chvály a srdca, lebo v nich chýba to podstatné, dobré vnútorné zmýšľanie.
Z 50,20 - "Syn matky" je najbližší príbuzný najmä vtedy, keď pre starozákonné mnohoženstvo bratia mávali spoločného otca, ale rozličné matky.