| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROM - Rómsky) | Ž 48, 1-15 |
1 ----
1 (ROH) Pieseň. Žalm synov Kórachových.
2 ----
2 (ROH) Veľký je Hospodin a veľmi chválený v meste našeho Boha, na vrchu jeho svätosti.
3 ----
3 (ROH) Krásnou výšinou, radosťou celej zeme je vrch Sion, polnočná strana, mesto veľkého Kráľa.
4 ----
4 (ROH) Bôh na jeho palácoch, je známy jako vysoká veža pevná.
5 ----
5 (ROH) Lebo hľa, kráľovia boli sa shromaždili a prejdúc boli spolu pritiahli.
6 ----
6 (ROH) Ale ako uvideli, hneď užasli, predesili sa a plní strachu utekali.
7 ----
7 (ROH) Strach ich tam pochytil, takže sa triasli, svíjali sa bolesťou jako žena, ktorá ide porodiť.
8 ----
8 (ROH) Východným vetrom rozrážaš lode z Taršíša.
9 ----
9 (ROH) Jako sme počuli, tak sme videli v meste Hospodina Zástupov, v meste svojeho Boha. Bôh ho postavil tak, aby stálo až na veky. Sélah.
10 ----
10 (ROH) Rozmýšľame, ó, Bože, o tvojej milosti vprostred tvojeho chrámu.
11 ----
11 (ROH) Jaké je tvoje meno, Bože, taká je i tvoja chvála až do končín zeme. Tvoja pravica je plná spravedlivosti.
12 ----
12 (ROH) Nech sa raduje vrch Sion; nech plesajú dcéry Judska pre tvoje súdy!
13 ----
13 (ROH) Obídite Sion a obstúpte ho dookola; počítajte jeho veže!
14 ----
14 (ROH) Dobre si všimnite jeho hradieb! Pochoďte jeho paláce, aby ste mohli rozprávať budúcemu pokoleniu.
15 ----
15 (ROH) Lebo tento Bôh je naším Bohom na večné veky. On nás bude vodiť až do smrti.
| | Ž 48, 1-15 |
Verš 2
Mt 5:35 - ai chi pe phuv, ke kotse si kai thol peske punrhe; chi pe Jerusalem, ke kodo si o foro le bare amperatosko.
Z 48 - Tento žalm je obdobný ako oba predchádzajúce (46 a 47). Hlavnou myšlienkou žalmu je mimoriadna záchrana mesta Jeruzalema.
Z 48,3 - Cirkev bude stredom a prameňom pokoja a duševných radostí pre každého, kto uverí v Ježiša Krista.
Z 48,5 - Nepriateľskí králi sa spoločne vychytili proti svätému mestu a nezadržateľne postupujú proti svätému mestu. Keby šlo o Edomčanov, Moabčanov a Amončanov (2 Krn 20), žalm by verne zachycoval udalosti, ktoré sa stali v ten deň v okolí Jeruzalema.
Z 48,8 - "Lode taršišské" boli lode, ktoré mohli plávať na dlhej ceste, pravdepodobne z Palestíny až do dnešného Španielska, do Tartesu (Tartess), prístavu na juhovýchodnom pobreží Pyrenejského polostrova. Východný vietor (Ez 27,26) bol veľmi nebezpečný aj pre najväčšie lode, nič mu neodolalo.