| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(RV - Španielský - Reina Valera) | Ž 139, 1-24 |
1 (RV) Al Músico principal: Salmo de David. OH Jehová, tú me has examinado y conocido.
1 (KAT) Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
2 (RV) Tú has conocido mi sentarme y mi levantarme, Has entendido desde lejos mis pensamientos.
2 (KAT) ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
3 (RV) Mi senda y mi acostarme has rodeado, Y estás impuesto en todos mis caminos.
3 (KAT) či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.
4 (RV) Pues aun no está la palabra en mi lengua, Y he aquí, oh Jehová, tú la sabes toda.
4 (KAT) Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
5 (RV) Detrás y delante me guarneciste, Y sobre mí pusiste tu mano.
5 (KAT) Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.
6 (RV) Más maravillosa es la ciencia que mi capacidad; Alta es, no puedo comprenderla.
6 (KAT) Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
7 (RV) ¿Adónde me iré de tu espíritu? ¿Y adónde huiré de tu presencia?
7 (KAT) Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?
8 (RV) Si subiere á los cielos, allí estás tú: Y si en abismo hiciere mi estrado, he aquí allí tú estás.
8 (KAT) Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
9 (RV) Si tomare las alas del alba, Y habitare en el extremo de la mar,
9 (KAT) I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
10 (RV) Aun allí me guiará tu mano, Y me asirá tu diestra.
10 (KAT) ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.
11 (RV) Si dijere: Ciertamente las tinieblas me encubrirán; Aun la noche resplandecerá tocante á mí.
11 (KAT) Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“
12 (RV) Aun las tinieblas no encubren de ti, Y la noche resplandece como el día: Lo mismo te son las tinieblas que la luz.
12 (KAT) pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.
13 (RV) Porque tú poseiste mis riñones; Cubrísteme en el vientre de mi madre.
13 (KAT) Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.
14 (RV) Te alabaré; porque formidables, maravillosas son tus obras: Estoy maravillado, Y mi alma lo conoce mucho.
14 (KAT) Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.
15 (RV) No fué encubierto de ti mi cuerpo, Bien que en oculto fuí formado, Y compaginado en lo más bajo de la tierra.
15 (KAT) Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
16 (RV) Mi embrión vieron tus ojos, Y en tu libro estaban escritas todas aquellas cosas Que fueron luego formadas, Sin faltar una de ellas.
16 (KAT) Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
17 (RV) Así que cuán preciosos me son, oh Dios, tus pensamientos! Cuán multiplicadas son sus cuentas!
17 (KAT) Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.
18 (RV) Si los cuento, multiplícanse más que la arena: Despierto, y aun estoy contigo.
18 (KAT) Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.
19 (RV) De cierto, oh Dios, matarás al impío; Apartaos pues de mí, hombres sanguinarios.
19 (KAT) Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.
20 (RV) Porque blasfemias dicen ellos contra ti: Tus enemigos toman en vano tu nombre
20 (KAT) Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba.
21 (RV) ¿No tengo en odio, oh Jehová, á los que te aborrecen, Y me conmuevo contra tus enemigos?
21 (KAT) Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?
22 (RV) Aborrézcolos con perfecto odio; Téngolos por enemigos.
22 (KAT) Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.
23 (RV) Examíname, oh Dios, y conoce mi corazón: Pruébame y reconoce mis pensamientos:
23 (KAT) Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
24 (RV) Y ve si hay en mí camino de perversidad, Y guíame en el camino eterno.
24 (KAT) Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.
| | Ž 139, 1-24 |
Verš 8
Si subiere á los cielos, allí estás tú: Y si en abismo hiciere mi estrado, he aquí allí tú estás.
Jób 26:6 - El sepulcro es descubierto delante de él, Y el infierno no tiene cobertura.
Am 9:2 - Aunque cavasen hasta el infierno, de allá los tomará mi mano; y si subieren hasta el cielo, de allá los haré descender.
Heb 4:13 - Y no hay cosa criada que no sea manifiesta en su presencia; antes todas las cosas están desnudas y abiertas á los ojos de aquel á quien tenemos que dar cuenta.
Verš 23
Examíname, oh Dios, y conoce mi corazón: Pruébame y reconoce mis pensamientos:
Jób 31:6 - Péseme Dios en balanzas de justicia, Y conocerá mi integridad.
Ž 26:2 - Pruébame, oh Jehová, y sondéame: Examina mis riñones y mi corazón.
Verš 15
No fué encubierto de ti mi cuerpo, Bien que en oculto fuí formado, Y compaginado en lo más bajo de la tierra.
Jób 10:8 - Tus manos me formaron y me compusieron Todo en contorno: ¿y así me deshaces?
Jób 10:10 - ¿No me fundiste como leche, Y como un queso me cuajaste?
Kaz 11:5 - Como tú no sabes cuál es el camino del viento, ó como se crían los huesos en el vientre de la mujer preñada, así ignoras la obra de Dios, el cual hace todas las cosas.
Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.
Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.
Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.
Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.
Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.
Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".