výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(RV - Španielský - Reina Valera)

Ž 139, 1-24

1 (RV) Al Músico principal: Salmo de David. OH Jehová, tú me has examinado y conocido.
1 (KAT) Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;

2 (RV) Tú has conocido mi sentarme y mi levantarme, Has entendido desde lejos mis pensamientos.
2 (KAT) ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:

3 (RV) Mi senda y mi acostarme has rodeado, Y estás impuesto en todos mis caminos.
3 (KAT) či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.

4 (RV) Pues aun no está la palabra en mi lengua, Y he aquí, oh Jehová, tú la sabes toda.
4 (KAT) Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.

5 (RV) Detrás y delante me guarneciste, Y sobre mí pusiste tu mano.
5 (KAT) Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.

6 (RV) Más maravillosa es la ciencia que mi capacidad; Alta es, no puedo comprenderla.
6 (KAT) Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.

7 (RV) ¿Adónde me iré de tu espíritu? ¿Y adónde huiré de tu presencia?
7 (KAT) Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?

8 (RV) Si subiere á los cielos, allí estás tú: Y si en abismo hiciere mi estrado, he aquí allí tú estás.
8 (KAT) Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.

9 (RV) Si tomare las alas del alba, Y habitare en el extremo de la mar,
9 (KAT) I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,

10 (RV) Aun allí me guiará tu mano, Y me asirá tu diestra.
10 (KAT) ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.

11 (RV) Si dijere: Ciertamente las tinieblas me encubrirán; Aun la noche resplandecerá tocante á mí.
11 (KAT) Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“

12 (RV) Aun las tinieblas no encubren de ti, Y la noche resplandece como el día: Lo mismo te son las tinieblas que la luz.
12 (KAT) pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.

13 (RV) Porque tú poseiste mis riñones; Cubrísteme en el vientre de mi madre.
13 (KAT) Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.

14 (RV) Te alabaré; porque formidables, maravillosas son tus obras: Estoy maravillado, Y mi alma lo conoce mucho.
14 (KAT) Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.

15 (RV) No fué encubierto de ti mi cuerpo, Bien que en oculto fuí formado, Y compaginado en lo más bajo de la tierra.
15 (KAT) Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.

16 (RV) Mi embrión vieron tus ojos, Y en tu libro estaban escritas todas aquellas cosas Que fueron luego formadas, Sin faltar una de ellas.
16 (KAT) Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.

17 (RV) Así que ­cuán preciosos me son, oh Dios, tus pensamientos! ­Cuán multiplicadas son sus cuentas!
17 (KAT) Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.

18 (RV) Si los cuento, multiplícanse más que la arena: Despierto, y aun estoy contigo.
18 (KAT) Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.

19 (RV) De cierto, oh Dios, matarás al impío; Apartaos pues de mí, hombres sanguinarios.
19 (KAT) Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.

20 (RV) Porque blasfemias dicen ellos contra ti: Tus enemigos toman en vano tu nombre
20 (KAT) Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba.

21 (RV) ¿No tengo en odio, oh Jehová, á los que te aborrecen, Y me conmuevo contra tus enemigos?
21 (KAT) Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?

22 (RV) Aborrézcolos con perfecto odio; Téngolos por enemigos.
22 (KAT) Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.

23 (RV) Examíname, oh Dios, y conoce mi corazón: Pruébame y reconoce mis pensamientos:
23 (KAT) Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.

24 (RV) Y ve si hay en mí camino de perversidad, Y guíame en el camino eterno.
24 (KAT) Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.


Ž 139, 1-24





Verš 8
Si subiere á los cielos, allí estás tú: Y si en abismo hiciere mi estrado, he aquí allí tú estás.
Jób 26:6 - El sepulcro es descubierto delante de él, Y el infierno no tiene cobertura.
Am 9:2 - Aunque cavasen hasta el infierno, de allá los tomará mi mano; y si subieren hasta el cielo, de allá los haré descender.
Heb 4:13 - Y no hay cosa criada que no sea manifiesta en su presencia; antes todas las cosas están desnudas y abiertas á los ojos de aquel á quien tenemos que dar cuenta.

Verš 23
Examíname, oh Dios, y conoce mi corazón: Pruébame y reconoce mis pensamientos:
Jób 31:6 - Péseme Dios en balanzas de justicia, Y conocerá mi integridad.
Ž 26:2 - Pruébame, oh Jehová, y sondéame: Examina mis riñones y mi corazón.

Verš 15
No fué encubierto de ti mi cuerpo, Bien que en oculto fuí formado, Y compaginado en lo más bajo de la tierra.
Jób 10:8 - Tus manos me formaron y me compusieron Todo en contorno: ¿y así me deshaces?
Jób 10:10 - ¿No me fundiste como leche, Y como un queso me cuajaste?
Kaz 11:5 - Como tú no sabes cuál es el camino del viento, ó como se crían los huesos en el vientre de la mujer preñada, así ignoras la obra de Dios, el cual hace todas las cosas.

Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.

Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.

Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.

Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.

Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.

Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".