| ŽalmyBiblia - Sväté písmo(SVD - Arabský - Smith van Dyke) | Ž 139, 1-24 |
1 (SVD) لامام المغنين. لداود. مزمور. يا رب قد اختبرتني وعرفتني.
1 (KAT) Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
2 (SVD) انت عرفت جلوسي وقيامي. فهمت فكري من بعيد
2 (KAT) ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
3 (SVD) مسلكي ومربضي ذريت وكل طرقي عرفت.
3 (KAT) či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.
4 (SVD) لانه ليس كلمة في لساني الا وانت يا رب عرفتها كلها.
4 (KAT) Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
5 (SVD) من خلف ومن قدام حاصرتني وجعلت عليّ يدك.
5 (KAT) Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.
6 (SVD) عجيبة هذه المعرفة فوقي ارتفعت لا استطيعها.
6 (KAT) Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
7 (SVD) اين اذهب من روحك ومن وجهك اين اهرب.
7 (KAT) Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?
8 (SVD) ان صعدت الى السموات فانت هناك. وان فرشت في الهاوية فها انت.
8 (KAT) Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
9 (SVD) ان اخذت جناحي الصبح وسكنت في اقاصي البحر
9 (KAT) I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
10 (SVD) فهناك ايضا تهديني يدك وتمسكني يمينك.
10 (KAT) ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.
11 (SVD) فقلت انما الظلمة تغشاني. فالليل يضيء حولي.
11 (KAT) Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“
12 (SVD) الظلمة ايضا لا تظلم لديك والليل مثل النهار يضيء. كالظلمة هكذا النور
12 (KAT) pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.
13 (SVD) لانك انت اقتنيت كليتيّ. نسجتني في بطن امي.
13 (KAT) Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.
14 (SVD) احمدك من اجل اني قد امتزت عجبا. عجيبة هي اعمالك ونفسي تعرف ذلك يقينا.
14 (KAT) Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.
15 (SVD) لم تختف عنك عظامي حينما صنعت في الخفاء ورقمت في اعماق الارض.
15 (KAT) Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
16 (SVD) رأت عيناك اعضائي وفي سفرك كلها كتبت يوم تصورت اذ لم يكن واحد منها.
16 (KAT) Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
17 (SVD) ما اكرم افكارك يا الله عندي ما اكثر جملتها.
17 (KAT) Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.
18 (SVD) ان احصها فهي اكثر من الرمل. استيقظت وانا بعد معك.
18 (KAT) Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.
19 (SVD) ليتك تقتل الاشرار يا الله. فيا رجال الدماء ابعدوا عني.
19 (KAT) Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.
20 (SVD) الذين يكلمونك بالمكر ناطقين بالكذب هم اعداؤك.
20 (KAT) Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba.
21 (SVD) ألا ابغض مبغضيك يا رب وامقت مقاوميك.
21 (KAT) Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?
22 (SVD) بغضا تاما ابغضتهم. صاروا لي اعداء
22 (KAT) Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.
23 (SVD) اختبرني يا الله واعرف قلبي امتحني واعرف افكاري.
23 (KAT) Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
24 (SVD) وانظر ان كان فيّ طريق باطل واهدني طريقا ابديا
24 (KAT) Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.
| | Ž 139, 1-24 |
Verš 8
ان صعدت الى السموات فانت هناك. وان فرشت في الهاوية فها انت.
Jób 26:6 - الهاوية عريانة قدامه والهلاك ليس له غطاء.
Am 9:2 - ان نقبوا الى الهاوية فمن هناك تاخذهم يدي وان صعدوا الى السماء فمن هناك انزلهم.
Heb 4:13 - وليس خليقة غير ظاهرة قدامه بل كل شيء عريان ومكشوف لعيني ذلك الذي معه امرنا
Verš 23
اختبرني يا الله واعرف قلبي امتحني واعرف افكاري.
Jób 31:6 - ليزنّي في ميزان الحق فيعرف الله كمالي.
Ž 26:2 - جربني يا رب وامتحني. صفّ كليتيّ وقلبي.
Verš 15
لم تختف عنك عظامي حينما صنعت في الخفاء ورقمت في اعماق الارض.
Jób 10:8 - يداك كوّنتاني وصنعتاني كلي جميعا. أفتبتلعني.
Jób 10:10 - ألم تصبّني كاللبن وخثّرتني كالجبن.
Kaz 11:5 - كما انك لست تعلم ما هي طريق الريح ولا كيف العظام في بطن الحبلى كذلك لا تعلم اعمال الله الذي يصنع الجميع.
Z 139,2 - Pán vie o všetkom, čo žalmista robí.
Z 139,4 - Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.
Z 139,9 - Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie.
Z 139,12 - Tieto slová sú asi exegetická glosa, ktorá sa dostala z marga do textu.
Z 139,13-14 - Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.
Z 139,18 - Stále mu ostáva celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie - "ešte stále som pri tebe".