Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(UKR - Ukrajinský preklad)

Jób 4, 1-21

1 ----
1 (KAT) Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:

2 ----
2 (KAT) „Možno s tebou hovoriť? Veď skleslý si! Kto však mohol by sa zdržať slova?

3 ----
3 (KAT) Mnohých si zaiste poučoval, utužoval ochabnuté ruky,

4 ----
4 (KAT) posilňoval chvejúce sa nohy, obodroval slovom nestálych.

5 ----
5 (KAT) Keď to prišlo na teba, mrzíš sa, keď sa ťa to dotklo, si skľúčený.

6 ----
6 (KAT) Nádej v bázeň pred Bohom neskladáš už, na život dobrý nespoliehaš sa?

7 ----
7 (KAT) Len si spomeň: Nevinný var’ zhynul? A či dobrí vyhubení boli?

8 ----
8 (KAT) Sám som videl, tí, čo orú zlobu, neprávosti sejú, tí ich aj žnú.

9 ----
9 (KAT) Zahubí ich závan hnevu Pánovho, vietor jeho srdu ich znivočí.

10 ----
10 (KAT) Leva rev, vysk levice (umĺknu hneď), zuby ich levíčat sa vylámu.

11 ----
11 (KAT) Lev hynie, keď nieto koristi mladé levíčatá sa rozpŕchnu.

12 ----
12 (KAT) Do sluchu mi slovo prišlo úchytkom, moje uši zachytili čosi…

13 ----
13 (KAT) Raz dumal som v ľaku nočných preludov, keď na ľudí tuhý spánok chodí.

14 ----
14 (KAT) Strach a triaška prišli na mňa vzápätí, až mi rozochveli všetky kosti.

15 ----
15 (KAT) A potom mi vietor zavial kolo tváre, na hlave mi vlasy dupkom vstávali.

16 ----
16 (KAT) Zastal… Podobu jeho nepoznal som, pred zrakom mi stála dáka vidina, tichulinko hlas jej šepkať čul som:

17 ----
17 (KAT) »Kto spravodlivý je v očiach Pána, kto pred svojím Tvorcom čistý je?«

18 ----
18 (KAT) Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,

19 ----
19 (KAT) tým skôr na tých, čo len v domoch z hliny sú, iba v prachu majú postať svoju, bývajú jak mole rozmliaždení.

20 ----
20 (KAT) Od svitania do mrku rozpadnú sa, ani netušia ako - navždy hynú.

21 ----
21 (KAT) Povrázky ich stanu im roztrhajú, musia zomrieť, no nie v múdrosti.

Verš 8

Jób 15:35 -

Ž 7:14 -

Prís 22:8 -

Iz 59:4 -

Oz 10:13 -

Gal 6:7 - Не обманюйте себе: 3 Бога насьміятись не можна, що бо чоловік сїе, те й жати ме.

Verš 9

Iz 11:4 -

Verš 18

Jób 15:15 -

2Pt 2:4 - Бо коли Бог ангелів, що згрішили, не пощадив, а кинув їх в окови пекельної темряви, і передав, щоб хоронено їх на суд;

Job 4,1 - Elifaz z Temanu bol asi najstarší z priateľov Jóbových, a preto jemu ako najprednejšiemu a najskúsenejšiemu patrilo prvé slovo, keď sa začína hádka o príčinách Jóbovho utrpenia.

Job 4,7 - Jób nemá príčiny, aby sa oddal zúfalosti. Ak jeho zbožnosť bola vždy úprimná, tá ho oprávňuje teraz, aby dôveroval v Boha a očakával v plnej nádeji, že jeho utrpenie bude iba prechodné. Vlastná skúsenosť má presvedčiť Jóba o tom, že len hriešnici, a nie spravodliví ľudia hynú v nešťastí.

Job 4,12-21 - Elifaz pokladá svoj nočný sen za zjavenie Božie a odvoláva sa naň, aby potvrdil svoju mienku o neúprosnej odvete Božej za hriešne skutky ľudí. Domnelé slovo Božie, ktoré tu Elifaz uvádza, neobsahuje nijakú nesprávnu náuku. Avšak jeho uzávery a najmä dôsledky namierené proti Jóbovi už nie sú vo všetkom oprávnené.

Job 4,17 - Pred nekonečnou svätosťou Božou každý človek musí sa cítiť hriešnikom.

Job 4,18 - "Sluhovia Boží" sú anjeli. Bez pomoci Božej nevedela by sa udržať ani anjelská prirodzenosť, lebo aj ona je iba stvorená, a tak podlieha premene a pominuteľnosti. – "Svojim sluhom nedôveruje" doslovne: "Nepriznáva to ani anjelom", t. j. že by sami mohli byť trvale dokonalí.

Job 4,19 - Porov. Múd 9,15; 2 Kor 5,1; porov. Gn 2,7.

Job 4,21 - "Nie v múdrosti" doslovne: "pre nedostatok múdrosti". V tom je zaiste nerozumnosť, že hriešnika nepoučia ani jeho vlastné utrpenia. Nič ho nevie nakloniť, aby svoj život polepšil. Rúti sa slepo do svojho nešťastia.