Kniha Jób

1 ----
1 (KAT) Jób odpovedal:

2 ----
2 (KAT) „Azda si takto slabému pomohol a podoprel si bezvládne rameno?

3 ----
3 (KAT) Či si chcel takto nemúdremu poradiť a prejavil si veľa rozvahy?

4 ----
4 (KAT) A také slová komu si to prednášal, čí duch to teda z teba vychádza?

5 ----
5 (KAT) Duchovia predkov chvejú sa pod zemou, aj vody a tí, čo v nich bývajú.

6 ----
6 (KAT) Podsvetie je pred ním obnažené, zhubca nie je zahalený pred ním.

7 ----
7 (KAT) Nad prázdnom on rozostiera sever, na nič zavesuje Zemeguľu,

8 ----
8 (KAT) vody uzatvára do oblakov, pod nimi sa nepretrhne mračno.

9 ----
9 (KAT) Mesiaca tvár v splne zacloňuje, oblaky on rozprestiera po ňom.

10 ----
10 (KAT) Hladine vôd určil presný obvod, po hranicu samu svetla so tmou.

11 ----
11 (KAT) Nebeské podpery sa zachvievajú, keď im pohrozí on, strach ich drví.

12 ----
12 (KAT) I more rozdelil svojou veľkou mocou a svojou múdrosťou rozdrvil Obludu.

13 ----
13 (KAT) Vánkom svojho dychu on rozjasnil nebo a čulého hada preklal svojou rukou.

14 ----
14 (KAT) A to sú len samy kraje jeho diela, kde sme zachytili šepot jeho slova; kto bude môcť počuť znenie jeho velebnosti?!“