Est 1,1 - Asuer (Assuer; od 10,4 – 16,24 Artaxerxes) odpovedá hebrejskému Achasveros, perzsky Kšajarša, čo grécky prepísané znie: Xerxes. Je to perzský kráľ Xerxes I. (485–465). Výraz pre označenie hraníc Perzskej ríše "od Indie po Etiópiu" je potvrdený aj v iných prameňoch. Počet krajín sa časom menil. Počet správnych okresov tu udávaný sa ukazuje správnym.
Est 1,2 - Súzy boli zimným a Ekbatany zasa letným sídlom perzských kráľov.
Est 1,3 - Hýrivé hostiny v týchto krajinách neboli neobyčajné udalosti.
Est 1,6 - O prepychu perzských kráľov svedčí aj grécky dejepisec Herodot.
Est 1,9 - Hostinu pre ženy usporiadali asi vo zvláštnom dome pre ženy.
Est 1,10 - Číslo 7 je u Peržanov obľúbené a posvätné podobne ako u Židov.
Est 1,11 - Vasti môže byť staroperzské slovo a znamená Žiadúca, Vzácna.
Est 1,12 - Vasti odoprela ukázať sa na verejnej hostine, pričom sa mohla odvolávať na staroperzské ustanovenie, ktoré nedovoľovalo, aby sa poctivá žena verejne dostavila medzi hodujúcich mužov.
Est 1,13 - Mudrcmi sú tu asi hvezdári alebo podobní hadači, ktorí mali meno mágovia. Hodnosť bola dedičná. Nový zákon (grécky) menuje mudrcov od východu týmto názvom (Mt 2,1 n.).
Est 1,14 - "Vídali kráľovu tvár", t. j. mali k nemu voľnejší prístup. Boli to kráľovskí ministri, ktorí vykonávali štátne záležitosti.
Est 1,18 - Kráľovo rozhorčenie je spravodlivé – podľa hebrejského má byť: ženy budú opovrhovať mužmi a mužovia sa budú za to mrzieť.
Est 1,19 - "Nesmie nik prestúpiť": nesmie ho nikto zrušiť. Podľa hebrejského: nech ho zapíšu do zákonníka (porov. 9,27 n.; Dan 6,9.13).
Est 1,22 - "Rozposlal listiny": vydal písané ustanovenie, teda výnos. Vo viacjazyčnej Perzskej ríši bolo zvykom uverejňovať zákony v rozličných jazykoch a písmach, aby im všetci mohli porozumieť. Nápis v Bisutune je písaný v trojakej reči: a) staroperzsky (staroiránským klinopisom), b) elamským a c) babylonským klinopisom. Staroperzské znenie tohto nápisu je pôvodné, kým ďalšie dve znenia sú preklady predošlého.
