1. kniha kráľov

1 (ECAV) Šalamún sa stal zaťom faraóna, egyptského kráľa. Vzal si jeho dcéru, a kým dokončieval stavbu svojho domu, domu Hospodinovho a hradieb okolo Jeruzalema, priviedol ju do Dávidovho mesta.
1 (ROH) A Šalamún sa spríbuznil s faraonom, kráľom Egypta, stanúc sa jeho zaťom, lebo si vzal dcéru faraonovu za ženu a doviedol ju do mesta Dávidovho, a býval tam, dokiaľ nedostavil svojho domu a domu Hospodinovho jako aj múru Jeruzalema dookola.

2 (ECAV) Ale ľud obetoval na výšinách, lebo do tých čias nebol ešte vybudovaný dom pre Hospodinovo meno.
2 (ROH) Iba ľud obetoval na výšinách preto, že ešte nebol vystavený dom menu Hospodinovmu až do tých dní.

3 (ECAV) Šalamún miloval Hospodina, chodil podľa príkazov svojho otca Dávida, ale aj on obetoval a kadieval na výšinách.
3 (ROH) A Šalamún miloval Hospodina chodiac v ustanoveniach Dávida svojho otca, len že tiež obetoval a kadil na výšinách.

4 (ECAV) Raz odišiel kráľ do Gibeónu, aby tam obetoval, lebo to bola významná výšina. Šalamún pri tom oltári obetoval tisíc zápalov.
4 (ROH) A kráľ odišiel do Gibeona, aby tam obetoval, lebo to bola najväčšia výšina. Tisíc zápalných obetí obetoval Šalamún na tom oltári.

5 (ECAV) V Gibeóne sa Hospodin ukázal Šalamúnovi vo sne, v noci. Boh mu riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať!
5 (ROH) V Gibeone sa ukázal Hospodin Šalamúnovi vo sne vnoci, a Bôh riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať.

6 (ECAV) Šalamún odpovedal: Ty si preukázal veľkú priazeň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, lebo chodil pred Tvojou tvárou vo vernosti, v spravodlivosti a s úprimným srdcom voči Tebe. Zachoval si mu túto veľkú priazeň, keď si mu dal syna, ktorý zasadol na jeho trón, ako je to dnes.
6 (ROH) A Šalamún povedal: Ty si učinil svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, veľkú milosť, tak ako chodil pred tvojou tvárou v pravde a spravedlivosti a v úprimnosti srdca s tebou, a zachoval si mu túto veľkú milosť, že si mu dal syna, ktorý by sedel na jeho tróne, jako je tomu dnes.

7 (ECAV) Ty, Hospodine, Bože môj, si učinil kráľom svojho služobníka po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať.
7 (ROH) A teraz, Hospodine, môj Bože, ty si učinil svojho služobníka kráľom namiesto Dávida, môjho otca, no, a ja som len malé dieťa, neviem ani vyjsť ani vojsť, čo a jako robiť.

8 (ECAV) Tvoj služobník je uprostred Tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, mnohého ľudu, ktorý nemožno zmerať ani spočítať pre množstvo.
8 (ROH) A tvoj služobník je prostred tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, prostred veľkého ľudu, ktorý nie je možné ani spočítať ani popísať pre množstvo;

9 (ECAV) Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého, veď kto bude môcť spravovať tento Tvoj mohutný ľud?
9 (ROH) daj tedy svojmu služobníkovi poslušné srdce rozumné, aby súdil tvoj ľud a aby vedel rozoznať medzi dobrým a zlým; lebo kto bude môcť súdiť tento tvoj ľud tak mnohý?!

10 (ECAV) Pánovi sa zapáčilo, že si Šalamún žiadal toto.
10 (ROH) A ľúbilo sa to Pánovi, že Šalamún žiadal tú vec.

11 (ECAV) Vtedy mu Boh riekol: Pretože si si žiadal toto, a nežiadal si si ani dlhý život, ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, ale si si žiadal schopnosť porozumieť a poslúchnuť právo,
11 (ROH) A Bôh mu povedal: Preto, že si žiadal tú vec a nežiadal si si dlhého života ani si si nežiadal bohatstva ani si nežiadal duše svojich nepriateľov, ale že si si žiadal rozum vypočuť súd,

12 (ECAV) hľa, učiním podľa tvojej žiadosti. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty.
12 (ROH) nuž hľa, učinil som podľa tvojho slova. Hľa, dal som ti múdre srdce a rozumné, takže nebolo tebe rovného pred tebou a ani po tebe nepovstane rovný tebe.

13 (ECAV) Dám ti aj to, čo si nežiadal - bohatstvo i slávu - takže za všetkých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi nikto rovný.
13 (ROH) Ale i to, čoho si nežiadal, som ti dal, i bohatstvo i slávu, takže nebude nikoho tebe rovného medzi kráľmi po všetky tvoje dni.

14 (ECAV) A ak budeš chodiť po mojich cestách, teda budeš zachovávať moje ustanovenia a príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni.
14 (ROH) A keď budeš chodiť po mojich cestách ostríhajúc moje ustanovenia a moje prikázania, ako chodil Dávid, tvoj otec, predĺžim aj dni tvojeho života.

15 (ECAV) Nato sa Šalamún prebudil, veď to bol sen. Potom odišiel do Jeruzalema, a keď si zastal pred Pánovou truhlou zmluvy, obetoval spaľované obete, pripravil obete spoločenstva a usporiadal hostinu pre všetkých svojich služobníkov.
15 (ROH) A keď sa prebudil Šalamún, hľa, bol to sen. A prijdúc do Jeruzalema postavil sa pred truhlu smluvy Pánovej a obetoval zápalné obeti a učinil pokojné obeti a pripravil hostinu všetkým svojim služobníkom.

16 (ECAV) Vtedy prišli ku kráľovi dve neviestky a postavili sa pred neho.
16 (ROH) Vtedy prišly dve ženy - smilnice ku kráľovi a postavily sa pred ním.

17 (ECAV) Jedna z nich povedala: Ó, pane môj, ja a táto žena bývame v jednom dome. A ja som porodila pri nej, v dome.
17 (ROH) Jedna zo žien povedala: Prosím, môj pane, ja a táto žena bývame v jednom dome, a porodila som u nej v tom dome.

18 (ECAV) Potom, na tretí deň po mojom pôrode, porodila aj táto žena, a boli sme spolu. Nik iný nebol s nami v dome; jedine my dve sme boli v dome.
18 (ROH) A stalo sa tretieho dňa po mojom pôrode, že porodila i táto žena, a boly sme spolu, nebolo nikoho cudzieho s nami v dome; len my dve samotné sme boly v dome.

19 (ECAV) V noci však syn tejto ženy zomrel, lebo ho priľahla.
19 (ROH) A syn tejto ženy zomrel vnoci, pretože naľahla na neho.

20 (ECAV) Uprostred noci vstala, a kým tvoja služobnica spala, vzala odo mňa môjho syna, priložila si ho k prsiam, a svojho mŕtveho syna priložila k mojim prsiam.
20 (ROH) Potom vstala o polnoci a vzala môjho syna od môjho boku, keď spala tvoja služobnica, a uložila ho do svojho lona, a svojho mŕtveho syna uložila do môjho lona.

21 (ECAV) Keď som ráno vstala nakojiť si syna, hľa, bol mŕtvy. Ale keď som sa naň ráno dobre pozrela, nebol to môj syn, ktorého som porodila.
21 (ROH) A keď som vstala ráno, aby som nakojila svojho syna, hľa, bol mŕtvy. Ale ráno, keď som pozorne hľadela na neho, hľa, nebol to môj syn, ktorého som porodila.

22 (ECAV) Nato druhá žena povedala: Nie! Môj syn je živý, a tvoj syn je mŕtvy. Ale ona hovorila: Nie! Tvoj syn je mŕtvy, a môj živý! Tak sa vadili pred kráľom.
22 (ROH) Avšak tá druhá žena povedala: Nie, ale môj syn je ten živý, a tvoj syn je ten mŕtvy. A zase táto hovorila: Nie, ale tvoj syn je ten mŕtvy, a môj syn je ten živý. A tak hovorily a hovorily pred kráľom.

23 (ECAV) Kráľ povedal: Táto vraví: Tento živý je môj syn, a tvoj syn je mŕtvy. Aj druhá tvrdí: Nie! Jej syn je mŕtvy, a môj živý.
23 (ROH) A kráľ povedal: Táto hovorí: Ten živý je môj syn, a tvoj syn je ten mŕtvy, a tamtá hovorí: Nie, ale tvoj syn je ten mŕtvy, a môj syn je ten živý.

24 (ECAV) Kráľ rozkázal: Vezmite meč! Priniesli meč pred kráľa,
24 (ROH) Vtedy povedal kráľ: Podajte mi meč! A doniesli meč pred kráľa.

25 (ECAV) a ten pokračoval: Rozotnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej.
25 (ROH) A kráľ povedal: Rozotnite to živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej.

26 (ECAV) Nato žena, ktorej syn bol ten živý, obrátila sa na kráľa, lebo sa pohlo jej vnútro pre jej syna: Ó, pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho! Ale tamtá nástojila: Nech nebude ani moje, ani tvoje! Rozotnite!
26 (ROH) Ale žena, ktorej syn bol ten živý, povedala kráľovi, lebo sa vzrušily jej vnútornosti nad jej synom, a tedy riekla: Prosím, môj pane, dajte jej to živé dieťa, a len ho nezabite! Ale tamtá hovorila: Nech nemám ani ja ani ty, rozotnite!

27 (ECAV) Vtedy kráľ rozhodol: Dajte tejto živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matka!
27 (ROH) Vtedy odpovedal kráľ a riekol: Dajte je to živé dieťa a nezabite ho, ona je jeho matka.

28 (ECAV) Celý Izrael sa dopočul o rozsudku, ktorý kráľ vyniesol, a báli sa kráľa, lebo videli, že v ňom je Božia múdrosť na prisluhovanie práva.
28 (ROH) A celý Izrael počul súd, ktorý rozsúdil kráľ, a báli sa kráľa, lebo videli, že múdrosť Božia je v jeho srdci činiť súd.