  | Kniha Genezis - 1. MojžišovaBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Gn 48, 1-22 |
1 (EKU) Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: Tvoj otec je chorý. Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efrajima.
1 (ROH) A stalo sa po týchto udalostiach, že povedali Jozefovi: Hľa, tvoj otec je nemocný. Vtedy vzal so sebou svojich dvoch synov, Manassesa a Efraima.
2 (EKU) Keď Jákobovi oznámili: Prichádza k tebe tvoj syn Jozef, Izrael sa vzchopil a posadil sa na lôžko.
2 (ROH) A oznámili Jakobovi a riekli: Hľa, tvoj syn Jozef prišiel k tebe. A Izrael sa posilnil a posadil sa na posteli.
3 (EKU) Jákob povedal Jozefovi: Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požehnal ma.
3 (ROH) A Jakob riekol Jozefovi: Silný Bôh všemohúci sa mi ukázal v Lúze, v Kananejskej zemi, a požehnal ma
4 (EKU) Povedal mi: Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva.
4 (ROH) a riekol mi: Hľa, rozplodím ťa a rozmnožím ťa a učiním ťa hromadou národov a dám túto zem tvojmu semenu po tebe za večné vlastníctvo.
5 (EKU) Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón.
5 (ROH) A tak teraz tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egyptskej zemi, prv ako som ja prišiel k tebe do Egypta, sú moji, Efraim a Manasses, a budú mi jako Rúben a Simeon.
6 (EKU) Deti, ktoré budú po nich, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov.
6 (ROH) Ale tvoj rod, tvoje deti, ktoré splodíš po nich, budú tvoje; budú sa menovať menom svojich bratov vo svojom dedičstve.
7 (EKU) Keď som šiel z Paddana, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty, teda do Betlehema.
7 (ROH) Lebo keď som ja prišiel z Pádana, zomrela mi Rácheľ v Kananejskej zemi na ceste, keď už nebolo ďaleko do Efraty, a pochoval som ju tam na ceste do Efraty, to je Betlehem.
8 (EKU) Keď Izrael uvidel Jozefových synov, spýtal sa: Kto sú to?
8 (ROH) A keď videl Izrael synov Jozefových, riekol: Kto sú títo?
9 (EKU) Jozef odvetil svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh. Otec povedal: Priveď ich ku mne, nech ich požehnám!
9 (ROH) A Jozef odpovedal svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi dal Bôh tu. A riekol: Doveď ich, prosím, ku mne, a požehnám ich.
10 (EKU) Izraelove oči oslabila totiž staroba, takže zle videl. Keď ich Jozef priviedol k nemu, Jákob ich pobozkal a objal.
10 (ROH) A oči Izraelove boly ťažké od staroby; nemohol vidieť, a Jozef ich priviedol k nemu, a on ich bozkával a objímal ich.
11 (EKU) Potom Izrael povedal Jozefovi: Nedúfal som, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však doprial vidieť nielen teba, ale aj tvojich potomkov.
11 (ROH) A Izrael riekol Jozefovi: Nemyslel som, že by som voľakedy videl tvoju tvár, a hľa, Bôh mi dal vidieť i tvoje semeno.
12 (EKU) Keď mu ich Jozef z kolien zložil, poklonil sa tvárou po zem.
12 (ROH) Potom ich odviedol Jozef od jeho kolien a poklonil sa tvárou k zemi.
13 (EKU) Vzal oboch, pravou rukou Efrajima a postavil ho po ľavom boku Izraela; ľavou rukou vzal Menaššeho a postavil ho po pravom boku Izraela.
13 (ROH) A Jozef ich pojal oboch, Efraima do svojej pravej ruky, z ľavej strany Izraelovi, a Manassesa do svojej ľavej ruky, z pravej strany Izraelovi, a doviedol ich k nemu.
14 (EKU) Izrael však vystrel svoju pravú ruku a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil, hoci Menašše bol prvorodený.
14 (ROH) A Izrael vystrel svoju pravú ruku a položil ju na hlavu Efraimovi, ktorý bol mladší, a svoju ľavú ruku položil na hlavu Manassesovu prekrížiac svoje ruky s rozmyslom, lebo Manasses bol prvorodený.
15 (EKU) Jozefa požehnal takto: Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes,
15 (ROH) A požehnal Jozefa a riekol: Bôh, pred ktorého tvárou chodili moji otcovia, Abrahám a Izák, Bôh, ktorý ma opatroval celý môj život až do tohoto dňa,
16 (EKU) a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.
16 (ROH) ten Anjel, ktorý ma vyprostil zo všetkého zlého, nech požehná týchto mládencov, a nech sa volajú po mojom mene a po mene mojich otcov, Abraháma a Izáka, a čo do množstva nech sa až hemžia prostred zeme.
17 (EKU) Keď Jozef zbadal, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho.
17 (ROH) A keď videl Jozef, že jeho otec položil svoju pravú ruku na hlavu Efraimovu, neľúbilo sa mu to, a pochytil ruku svojho otca, aby ju preniesol s hlavy Efraimovej na hlavu Manassesovu.
18 (EKU) Jozef povedal otcovi: Nie tak, otec, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku.
18 (ROH) A Jozef povedal svojmu otcovi: Nie tak, môj otče, lebo toto je prvorodený; polož svoju pravicu na jeho hlavu.
19 (EKU) Otec to však odmietol: Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznikne národ, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.
19 (ROH) Ale jeho otec odoprel a riekol: Viem, môj synu, viem, aj on bude ľudom a on tiež bude veľký, avšak jeho mladší brat bude väčší od neho, a jeho semeno bude početným medzi národami.
20 (EKU) V ten deň ich požehnal a povedal: Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho! Tak uprednostnil Efrajima pred Menaššem.
20 (ROH) A požehnal ich toho dňa a riekol: Tebou bude dávať požehnanie Izrael a povie: Nech ťa učiní Bôh ako Efraima a Manassesa! A postavil Efraima pred Manassesa.
21 (EKU) Potom Izrael povedal Jozefovi: Pozri, ja zomriem, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov.
21 (ROH) A Izrael riekol Jozefovi: Hľa, ja už zomriem, ale Bôh bude s vami a navráti vás do zeme vašich otcov.
22 (EKU) Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.
22 (ROH) A ja som ti dal jeden diel nad tvojich bratov, ktorý som vzal z ruky Amoreja svojím mečom a svojím lukom.
| | | Gn 48, 1-22 |
Verš 3
Jákob povedal Jozefovi: Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požehnal ma.
Gn 17:1 - Keď mal Abrám deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Hospodin a povedal: Ja som Él-Šaddaj, choď stále predo mnou, buď bezúhonný.
Gn 35:6 - Jákob a všetok ľud čo bol s ním, prišli do Lúzu, teda do Bétela v Kanaáne.
Verš 4
Povedal mi: Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva.
Gn 28:3 - Kiež ťa Boh Všemohúci požehná, urobí plodným a rozmnoží, aby si sa stal spoločenstvom národov.
Gn 35:11 - a dodal: Som Boh Všemohúci. Ploď a množ sa! Z teba povstane národ, ba spoločenstvo národov. Aj králi vzídu z tvojich bedier.
Verš 5
Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón.
Gn 41:50 - Skôr ako nastal rok hladu, Jozefovi sa narodili dvaja synovia, ktorých mu porodila Ásenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera.
Gn 46:20 - Jozefovi sa v Egypte narodil Menašše a Efrajim, ktorých mu porodila Ásenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera.
Verš 7
Keď som šiel z Paddana, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty, teda do Betlehema.
Gn 35:19 - Ráchel zomrela a pochovali ju pri ceste do Efraty, teda do Betlehema.
Verš 15
Jozefa požehnal takto: Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes,
Heb 11:21 - Vo viere Jákob, keď umieral, požehnal každého z Jozefových synov a poklonil sa opretý o vrch svojej palice.
Verš 16
a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.
Gn 31:42 - Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abraháma a Postrach Izáka, určite by si ma bol prepustil naprázdno. Boh však vzhliadol na moje ponižovanie a námahu mojich rúk, preto ťa minulej noci napomenul.
Gn 32:1 - Lában včasráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry, požehnal ich a vrátil sa domov.
Verš 19
Otec to však odmietol: Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznikne národ, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.
Rút 4:11 - Nato povedal všetok ľud, ktorý bol v bráne mesta, ako aj starší: Sme svedkami. Nech Hospodin dá, aby žena, čo vchádza do tvojho domu, bola ako Ráchel a Lea, ktoré spolu vybudovali dom Izraela. Získaj si moc v Efrate a urob si meno v Betleheme.
Verš 20
V ten deň ich požehnal a povedal: Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho! Tak uprednostnil Efrajima pred Menaššem.
Jer 31:20 - Či nie je Efrajim mojím drahým synom alebo rozkošným dieťaťom? Kedykoľvek hovorím proti nemu, musím si ho pripomínať, preto sa moje vnútro kvôli nemu chveje, musím sa nad ním zmilovať — znie výrok Hospodina.
Verš 22
Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.
Joz 13:7 - Teraz teda rozdeľ túto krajinu do vlastníctva deviatim kmeňom a polovici kmeňa Menaššeho.
Joz 16:1 - Podiel, ktorý lósom pripadol Jozefovcom, siaha od Jordána pri Jerichu na východ od jerišských vôd na púšť. Hranica vystupuje od Jericha na pohorie k Bételu.
Joz 17:1 - Aj kmeňu Menaššeho lósom pripadol podiel, lebo on je Jozefov prvorodený. Makír, prvorodený syn Menaššeho, otec Gileáda, keďže bol bojovníkom, dostal Gileád a Bášan.
Joz 24:8 - Uviedol som vás do krajiny Amorejčanov za Jordánom. Keď bojovali proti vám, vydal som vám ich do rúk. Obsadili ste ich krajinu a ja som ich vyhubil pred vami.
Gn 48,5 - Jakub adoptuje oboch synov Jozefových. Dáva im tie isté práva, ako majú ostatní synovia Jakubovi. Na požehnaní a prísľube z Betelu (35,11–12) majú mať synovia Jozefovi rovnaký podiel ako ostatní synovia Jakubovi. Efraim a Manasses stanú sa praotcami kmeňov a pripadne im rovnaký podiel pri rozdelení Kanaánu.
Gn 48,6 - Jozef mal aj iných synov, tí sa však pripoja k Efraimovi a Manassesovi. Keď Jakub namiesto Jozefa volí za dedičov jeho dvoch synov, tým dáva najavo, že na Jozefa preniesol právo prvorodeného. Jozef vo svojich synoch dostáva dva podiely. A to bolo právo prvorodeného.
Gn 48,7 - Porov. pozn. k 35,16–20.
Gn 48,8 - Jakubov zrak je už slabý, vidí dve postavy, ale už ich nerozoznáva.
Gn 48,13 - Jozef predvádza svojich synov podľa veku, a to tak, aby Jakubova pravá ruka dostala sa na staršieho syna, Manassesa. Pravica značila šťastie a hojnosť a toto všetko mal dostať prvorodený Jozefov.
Gn 48,19 - Mladší Jozefov Efraim v budúcnosti bude viac znamenať v histórii vyvoleného národa ako Manasses, bude to mocný a početný kmeň. Efraimov kmeň dostáva sa na popredné miesto v čase sudcov a po Šalamúnovi je vôbec najmocnejším kmeňom v severnej ríši kráľovstva Efraim!
Gn 48,20 - Požehnanie, ktoré dostávajú synovia Jozefovi, bude príslovečné. Keď niekto bude žehnať svoje potomstvo, bude im žičiť šťastie, ktorým obdaril Boh Efraima a Manassesa.
Gn 48,22 - Podiel, ktorý vyrval Jakub v boji Amorejčanom, nie je pozemok, ktorý kúpil (33,19). Apokryfná kniha Jubileorum v hl. 34 má rozpravu o boji, ktorý viedol Jakub s amorejskými kráľmi v okolí Sichemu, keď jeho synovia boli tu prepadnutí. Mojžiš tu zachytáva podanie o tomto boji. Isteže je to pozemok, podiel v okolí Sichemu; neskoršie tam uložili Jozefove kosti (Ex 13,19 a Joz 24,32).
