výhody registrácie

Kniha Genezis - 1. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Gn 41, 1-57

1 (EKU) Po dvoch rokoch mal aj faraón sen: stál pri Níle
1 (ROH) A stalo sa po celých dvoch rokoch, že sa snívaly faraonovi sny. Snívalo sa mu, že hľa, stojí nad riekou.

2 (EKU) a videl z neho vystupovať sedem kráv, na vzhľad pekných a tučných, ktoré sa začali pásť na mokradi.
2 (ROH) A tu hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, pekných na pohľad i tučných, a pásly sa na mokrine.

3 (EKU) Po nich vystúpilo z Nílu sedem iných, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv, ktoré si stali na breh Nílu vedľa prvých kráv.
3 (ROH) A zase hľa, za nimi vychádzalo z rieky iných sedem kráv, šeredných na pohľad a chudých, a postavily sa na strane tamtých kráv na brehu rieky.

4 (EKU) Potom tie na vzhľad nepekné a vychudnuté kravy zožrali sedem na vzhľad pekných a tučných kráv. Vtom sa faraón prebudil.
4 (ROH) A tie na pohľad šeredné kravy chudé zožraly tých sedem kráv, pekných na pohľad a tučných. A v tom sa zobudil faraon.

5 (EKU) Znova však zaspal a mal iný sen: z jedného stebla vyrástlo sedem plných, krásnych klasov.
5 (ROH) A keď usnul, snívalo sa mu po druhé, že hľa, sedem klasov vychádza z jedného stebla, tučných a krásnych.

6 (EKU) Po nich vyrástlo sedem suchých, východným vetrom zahorených klasov.
6 (ROH) A zase hľa, za nimi vyrastalo sedem klasov, tenkých a vysušených východným vetrom.

7 (EKU) Tie suché klasy pohltili sedem bohatých a plných klasov. Vtedy sa faraón prebudil. Bol to sen.
7 (ROH) A tie tenké klasy pohltily tých sedem klasov tučných a plných. A zase sa prebudil faraon. A hľa, bol to sen.

8 (EKU) Ráno bol faraón taký rozrušený, že dal zavolať všetkých egyptských veštcov a mudrcov a vyrozprával im svoje sny. No nebolo nikoho, kto by ich faraónovi vyložil.
8 (ROH) A stalo sa ráno, že bol veľmi znepokojený jeho duch. A poslal poslov a povolal všetkých učencov Egypta i všetkých jeho mudrcov. A faraon im rozprával svoje sny. Ale nebolo toho, kto by ich vyložil faraonovi.

9 (EKU) Vtedy hlavný čašník faraónovi povedal: Dnes si spomínam na svoje previnenie.
9 (ROH) Vtedy hovoril náčelník čašníkov s faraonom a riekol: Rozpomínam sa dnes na svoje previnenia.

10 (EKU) Keď sa faraón rozhneval na svojich služobníkov, uväznil ma spolu s hlavným pekárom v dome veliteľa telesnej stráže.
10 (ROH) Faraon sa bol rozhneval na svojich služobníkov a bol ma dal pod stráž do domu náčelníka kráľovej stráže, mňa i náčelníka pekárov.

11 (EKU) Jednej noci sa každému z nás prisnil iný, osobne významný sen.
11 (ROH) A sníval sa nám sen jednej a tej istej noci, mne i jemu, obidvom sa nám snívalo podľa vlastného výkladu jeho i môjho sna.

12 (EKU) Bol tam s nami hebrejský mladík, sluha veliteľa telesnej stráže. Keď sme mu vyrozprávali svoje sny, on nám ich vyložil; každému vyložil jeho sen.
12 (ROH) A bol tam s nami nejaký hebrejský mládenec, služobník náčelníka kráľovskej stráže, a keď sme mu porozprávali, čo sa nám snívalo, vyložil nám naše sny, obidvom vyložil podľa toho, jaký bol ktorého sen.

13 (EKU) Ako nám ich vyložil, tak sa stalo. Ja som sa dostal na svoje pôvodné miesto a toho druhého obesili.
13 (ROH) A stalo sa, že jako nám vyložil, tak i bolo: mňa navrátil faraon do môjho úradu a jeho obesil.

14 (EKU) Nato dal faraón zavolať Jozefa, ktorého hneď priviedli zo žalára. Dal sa ostrihať, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna.
14 (ROH) Vtedy poslal faraon a zavolal Jozefa, a vyviedol ho behom z jamy. A keď sa oholil a zmenil svoje rúcho, prišiel k faraonovi.

15 (EKU) Faraón povedal Jozefovi: Mal som sen a nikto mi ho nevie vyložiť. Počul som, že ti stačí rozpovedať sen a ty ho vyložíš.
15 (ROH) A faraon povedal Jozefovi: Sníval sa mi sen, a neni toho, kto by ho vyložil. Ale ja som počul o tebe, že keď len počuješ sen, hneď ho vieš vyložiť.

16 (EKU) Jozef odpovedal faraónovi: Nie ja, len Boh dá uspokojivú odpoveď faraónovi.
16 (ROH) A Jozef odpovedal faraonovi a riekol: Nie je to moja vec; Bôh odpovie faraonovi to, čo mu bude na pokoj.

17 (EKU) Potom faraón vyrozprával Jozefovi svoj sen: Prisnilo sa mi, že som na brehu Nílu.
17 (ROH) A tedy hovoril faraon Jozefovi: Videl som vo svojom sne, že hľa stojím na brehu rieky.

18 (EKU) Z Nílu vystúpilo sedem tučných a na vzhľad pekných kráv, ktoré sa začali pásť na mokradi.
18 (ROH) A hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, tučných a pekných čo do postavy, a pásly sa na mokrine.

19 (EKU) Po nich vystúpilo sedem iných, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv. Niečo také škaredé som nevidel v celom Egypte.
19 (ROH) A hľa, za nimi vychádzalo sedem iných kráv, biednych a veľmi šeredných čo do postavy, a chudobných. Nevidel som takých šeredných kráv nikde v zemi Egyptskej.

20 (EKU) Tie škaredé, vychudnuté kravy zožrali tých sedem tučných kráv.
20 (ROH) A tie chudé kravy šeredné zožraly tých prvých sedem kráv tučných.

21 (EKU) Hoci sa dostali do ich vnútra, nebolo badať, že sú v nich, lebo stále vyzerali tak škaredo ako predtým. Vtedy som sa prebudil.
21 (ROH) A vošly do ich brucha, ale nebolo znať, že by boly vošly do ich brucha, a boly na pohľad šeredné ako predtým. A prebudil som sa.

22 (EKU) Potom som vo sne videl, ako z jedného stebla vyrástlo sedem plných, krásnych klasov.
22 (ROH) A zase som videl vo svojom sne, že hľa, sedem klasov vyrastalo na jednom steble plných a krásnych.

23 (EKU) Po nich vyrástlo sedem prázdnych, suchých, východným vetrom zahorených klasov.
23 (ROH) A hľa, za nimi vyrastalo sedem scvrklých klasov tvrdých, tenkých a vysušených východným vetrom.

24 (EKU) Suché klasy pohltili tých sedem pekných klasov. To som potom rozpovedal veštcom, no nikto z nich mi to nevedel vyložiť.
24 (ROH) A tie tenké klasy pohltily tých sedem krásnych klasov. A povedal som to učencom, ale neni toho, kto by mi oznámil, čo to znamená.

25 (EKU) Jozef povedal faraónovi: Faraónove sny znamenajú jedno a to isté. Boh oznamuje faraónovi, čo hodlá urobiť.
25 (ROH) A Jozef riekol faraonovi: Sen faraonov znamená jedno a to isté. Bôh oznámil faraonovi to, čo bude činiť.

26 (EKU) Sedem pekných kráv je sedem rokov. Sedem pekných klasov je tiež sedem rokov. To je ten istý sen.
26 (ROH) Sedem krásnych kráv je sedem rokov, a sedem krásnych klasov je tiež sedem rokov; je to jeden sen.

27 (EKU) Sedem vychudnutých a škaredých kráv, ktoré vystúpili potom, je sedem rokov práve tak, ako sedem prázdnych a východným vetrom zahorených klasov; to bude sedem rokov hladu.
27 (ROH) A sedem chudých kráv šeredných, vychádzajúcich za nimi, je sedem rokov, a sedem klasov prázdnych, vysušených východným vetrom, bude sedem rokov hladu.

28 (EKU) To je to, čo som povedal faraónovi; Boh ukázal, čo urobí.
28 (ROH) To je to, čo som hovoril faraonovi. Bôh to, čo bude činiť, ukázal faraonovi.

29 (EKU) Prichádza sedem rokov veľkej hojnosti v celom Egypte.
29 (ROH) Hľa, prijde sedem rokov veľkej hojnosti v celej Egyptskej zemi.

30 (EKU) Po nich príde sedem rokov hladu a na hojnosť sa zabudne v celom Egypte. Hlad zničí celú krajinu.
30 (ROH) A po nich nastane sedem rokov hladu, a zabudne sa všetka tá hojnosť v Egyptskej zemi, a hlad zahubí zem.

31 (EKU) V krajine nebude ani spomienka na hojnosť pre veľký hlad, ktorý potom nastane.
31 (ROH) Ani sa nebude znať tá hojnosť v zemi pre hlad, ktorý nastane potom, lebo bude veľmi veľký a ťažký.

32 (EKU) Sen sa faraónovi zopakoval, pretože Boh sa pevne rozhodol čoskoro ho uskutočniť.
32 (ROH) A že sa sen dvakrát opakoval faraonovi, to znamená, že vec je istá od Boha, a že to Bôh učiní skoro.

33 (EKU) Teraz sa poobzeraj, faraón, po rozvážnom, múdrom mužovi a ustanov ho za správcu Egypta.
33 (ROH) A tak teraz nech si vyhľadá faraon rozumného a múdreho muža a nech ho ustanoví nad Egyptom.

34 (EKU) Nech faraón ustanoví v krajine správcov, ktorí počas siedmich rokov hojnosti budú vyberať pätinu výnosu Egypta.
34 (ROH) Nech to učiní faraon! A nech ustanoví úradníkov nad zemou a bude brať piaty diel úrody z Egyptskej zeme po sedem rokov hojnosti.

35 (EKU) Nech počas nastávajúcich úrodných rokov zhromažďujú všetku potravu a obilie nech uskladnia do miest pod faraónovu moc a nech naň dohliadajú.
35 (ROH) A nech nashromaždia všelijakej potravy za tých sedem dobrých rokov, ktoré prijdú teraz, a nahromadia obilia pod ruku faraonovu, potravy po mestách, a strážiac zachovajú to.

36 (EKU) Táto potrava bude v krajine zásobou počas siedmich rokov hladu, ktoré prídu na Egypt, takže nezhynie hladom.
36 (ROH) A tie potraviny budú odložené zemi na sedem rokov hladu, ktoré budú v Egyptskej zemi, a nebude zem vyplienená hladom.

37 (EKU) Táto reč sa zapáčila faraónovi a všetkým jeho služobníkom.
37 (ROH) A vec sa ľúbila faraonovi i všetkým jeho služobníkom.

38 (EKU) Nato faraón povedal svojim služobníkom: Nájde sa taký muž, v ktorom je Boží Duch?
38 (ROH) V tedy povedal faraon svojim služobníkom: Či najdeme iného takého muža, v ktorom by bol Duch Boží?

39 (EKU) Potom faraón povedal Jozefovi: Keď ti dal Boh toto všetko poznať, nikto nie je natoľko rozvážny a múdry ako ty.
39 (ROH) A faraon povedal Jozefovi: Pretože dal Bôh tebe znať všetko toto, nieto iného tak rozumného a múdreho človeka, jako si ty.

40 (EKU) Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať.
40 (ROH) Ty budeš nad mojím domom, a podľa toho, čo rieknu tvoje ústa, bude sa spravovať všetok môj ľud; len o kráľovský prestol budem väčší od teba.

41 (EKU) Faraón ešte dodal: Pozri, ustanovujem ťa za správcu celého Egypta.
41 (ROH) A ďalej povedal faraon Jozefovi: Hľaď, ustanovil som ťa nad celou zemou Egyptskou.

42 (EKU) Faraón potom sňal svoj prsteň z ruky a navliekol ho Jozefovi na ruku; obliekol ho do šiat z jemnej ľanovej látky a na krk mu zavesil zlatú reťaz.
42 (ROH) A faraon sňal svoj pečatný prsteň so svojej ruky a dal ho na ruku Jozefovu, obliekol ho do kmentového rúcha a na jeho hrdlo dal zlatú reťaz.

43 (EKU) Dal ho voziť v druhom najkrajšom voze a volať pred ním: Padnite na kolená! Tak bol ustanovený nad celým Egyptom.
43 (ROH) A dal ho voziť na svojom druhom voze, a volali pred ním: Klaňajte sa! A tak ho ustanovil nad celou zemou Egyptskou.

44 (EKU) Faraón povedal Jozefovi: Ja som faraón, ale bez teba v celom Egypte nikto nesmie pohnúť ani rukou, ani nohou.
44 (ROH) A faraon povedal Jozefovi: Ja som faraon. Bez tvojho dovolenia nikto nepozdvihne ani svojej ruky ani svojej nohy v celej zemi Egyptskej.

45 (EKU) Faraón zmenil Jozefovi meno na Cáfenat Panéach a dal mu za ženu Ásenat, dcéru ónskeho kňaza Pótifera. Jozef sa vydal na cestu po Egypte.
45 (ROH) A faraon nazval meno Jozefovo: Safenat-paneach , a dal mu Azenatu, dcéru Putifera, kňaza-kniežaťa z Óna, za ženu. A Jozef vyšiel na Egyptskú zem.

46 (EKU) Jozef mal tridsať rokov, keď ho predstavili faraónovi, egyptskému kráľovi. Jozef potom odišiel od faraóna a cestoval po celom Egypte.
46 (ROH) A Jozefovi bolo tridsať rokov, keď sa postavil pred faraona, kráľa Egypta. A Jozef vyšiel zpred tvári faraonovej a pochodil po celej zemi Egyptskej.

47 (EKU) Po sedem rokov dávala zem hojnú úrodu.
47 (ROH) A zem pracovala za sedem rokov hojnosti dávajúc plodiny plnými rukami.

48 (EKU) Počas nasledujúcich siedmich rokov zhromažďoval Jozef v Egypte všetku potravu a zásoby ukladal v mestách. V každom meste uložil potravu z okolitých polí.
48 (ROH) A shromažďoval všelijaké potraviny siedmich úrodných rokov, ktoré boly v Egyptskej zemi, a složil potraviny v mestách. Potraviny podľa každého jednotlivého mesta, ktoré bolo vôkol neho, uložil v jeho strede.

49 (EKU) Jozef nahromadil toľko obilia ako morského piesku, takže to prestali aj počítať, lebo spočítať sa to nedalo.
49 (ROH) A tak nahromadil Jozef obilia ako morského piesku, veľmi mnoho, takže prestal i počítať, lebo mu nebolo počtu.

50 (EKU) Skôr ako nastal rok hladu, Jozefovi sa narodili dvaja synovia, ktorých mu porodila Ásenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera.
50 (ROH) A Jozefovi sa narodili dvaja synovia, prv ako prišiel rok hladu, ktorých mu porodila Azenata, dcéra Putiferova, kňaza-kniežaťa z Óna.

51 (EKU) Prvorodenému dal Jozef meno Menašše, lebo povedal: Boh mi dal zabudnúť na všetky moje útrapy a na celú rodinu môjho otca.
51 (ROH) A Jozef nazval meno prvorodeného Manasses ; lebo vraj Bôh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie i na celý dom môjho otca.

52 (EKU) Druhému dal meno Efrajim, lebo povedal: Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia.
52 (ROH) Meno druhého nazval Efraim ; lebo vraj Bôh mi dal, aby som sa rozplodil v zemi môjho trápenia.

53 (EKU) Sedem rokov hojnosti v Egypte sa skončilo
53 (ROH) A skončilo sa sedem rokov hojnosti, ktorá bola v Egyptskej zemi.

54 (EKU) a ako Jozef povedal, začalo sa sedem rokov hladu. Hlad nastal vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo zatiaľ chleba dosť.
54 (ROH) Potom začalo prichádzať sedem rokov hladu, jako predpovedal Jozef. A bol hlad vo všetkých tých zemiach, ale v celej zemi Egyptskej bol chlieb.

55 (EKU) Keď už i celý Egypt trpel hladom a ľud volal k faraónovi o chlieb, faraón vravel všetkým Egypťanom: Choďte k Jozefovi a urobte, čo vám povie!
55 (ROH) No, potom hladovala i celá zem Egyptská, a ľud kričal na faraona o chlieb. A faraon povedal všetkým Egypťanom: Iďte k Jozefovi, a to, čo vám povie, budete robiť.

56 (EKU) Keď hlad zachvátil celú zem, Jozef otvoril všetky sklady a predával Egypťanom obilie; v Egypte bol totiž veľmi veľký hlad.
56 (ROH) A hlad bol na celej tvári zeme. Vtedy otvoril Jozef všetko, čo bolo u nich, a predával Egypťanom obilie, a hlad sa vše viacej rozmáhal v Egyptskej zemi.

57 (EKU) Do Egypta prichádzali k Jozefovi nakupovať obilie zo všetkých krajín, lebo hlad bol veľmi veľký na celej zemi.
57 (ROH) A všetky krajiny prichádzaly do Egypta kupovať obilie, k Jozefovi, lebo sa bol rozmohol hlad po celej zemi.


Gn 41, 1-57





Verš 37
Táto reč sa zapáčila faraónovi a všetkým jeho služobníkom.
Sk 7:10 - a vyslobodil ho zo všetkých súžení, dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, a ten ho ustanovil za hlavného správcu Egypta a celého svojho domu.

Verš 38
Nato faraón povedal svojim služobníkom: Nájde sa taký muž, v ktorom je Boží Duch?
Ž 105:22 - aby poúčal jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti.

Verš 8
Ráno bol faraón taký rozrušený, že dal zavolať všetkých egyptských veštcov a mudrcov a vyrozprával im svoje sny. No nebolo nikoho, kto by ich faraónovi vyložil.
Gn 40:5 - Obaja väzni, čašník i pekár egyptského kráľa, mali sen. Jednej noci sa každému z nich prisnil sen zvláštneho významu.

Verš 11
Jednej noci sa každému z nás prisnil iný, osobne významný sen.
Dan 2:2 - Kráľ rozkázal zavolať veštcov, zaklínačov, čarodejníkov a Chaldejov, aby mu porozprávali jeho sny. Prišli a postavili sa pred kráľa.

Verš 14
Nato dal faraón zavolať Jozefa, ktorého hneď priviedli zo žalára. Dal sa ostrihať, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna.
Ž 105:20 - Kráľ rozkázal, aby ho rozviazali, vládca národov ho oslobodil.
Dan 2:25 - Nato Arjók urýchlene predviedol Daniela pred kráľa a povedal mu: Našiel som muža z judských zajatcov, ktorý by mohol kráľovi rozpovedať sen a jeho význam.

Verš 40
Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať.
Ž 105:21 - Ustanovil ho za pána svojho domu, za vládcu nad celým svojím majetkom,

Verš 50
Skôr ako nastal rok hladu, Jozefovi sa narodili dvaja synovia, ktorých mu porodila Ásenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera.
Gn 46:20 - Jozefovi sa v Egypte narodil Menašše a Efrajim, ktorých mu porodila Ásenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera.
Gn 48:5 - Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón.

Verš 54
a ako Jozef povedal, začalo sa sedem rokov hladu. Hlad nastal vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo zatiaľ chleba dosť.
Gn 45:6 - Veď v krajine je už dva roky hlad a ešte päť rokov sa nebude orať ani žať.
Ž 105:16 - Skôr než na krajinu dopustil hlad a pozbavil ich chleba,

Gn 41,1 - Hoci čašník zabudol na Jozefa, Boh nezabudol naň.

Gn 41,8 - Egypt bol krajinou mudrcov a jasnovidcov. Ich poznanie však bolo obmedzené Božím poznaním.

Gn 41,42-46 - Faraón ustanovil Jozefa za egyptského miestokráľa. Dáva mu na ruku svoj prsteň, teda kráľovskú pečiatku. Jozef dostáva drahocenný odev: kment, hebr. šeš, bola jemná, snehobiela látka z ľanu alebo bavlny. Taký odev nosieval len kráľ, kňazi a veľmožovia. Zlatá reťaz, odznak Jozefovej hodnosti. Heliopolis bolo mesto severovýchodne od dnešnej Káhiry. Hebrejsky sa volalo On. Mesto bolo známe kultom boha slnka Ra. Aj okolnosť, že Jozef dostáva za ženu dcéru egyptského kňaza, je prejavom faraónovej dôvery a priazne. Putifar, otec tejto ženy, je asi iný ako skôr spomenutý Putifar, veliteľ telesnej stráže.

Gn 41,51 - Manasses, hebr. Menaššeh, t. j. ,ten, čo dáva zabudnúť'. Jozef chcel tým vyjadriť, že jeho bolesť nad odlúčením od domova nie je už taká živá, lebo aj on už má svoju rodinu.

Gn 41,52 - Efraim značí ,dvojitú plodnosť, dvojitý údel'. Chce sa tým vyjadriť, že Jozef mal dvoch synov.