výhody registrácie

1. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1Moj 49, 1-33

1 Potom si Jákob zavolal synov a povedal: Zhromaždite sa a oznámim vám, čo vás v budúcnosti čaká: 2 Dajte sa dovedna, ó počujte synovia Jákobovi, a počúvajte svojho otca, Izraela! 3 Ty, Rúben, si môj prvorodený, moja moc a prvotina mojej mužskosti, vrchol dôstojnosti, vrchol sily. 4 Prekypel si sťa vody, nebudeš mať prednosť, lebo si vstúpil na posteľ svojho otca, poškvrnil si mi lôžko, na ktoré si vstúpil. 5 Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nástrojmi násilia. 6 Nech nevstúpi moja duša do ich kruhu a s ich zborom sa mi srdce nezdruží, lebo v svojom hneve vraždia mužov a vo svojej samovôli ochromujú býkov. 7 Prekliaty buď ich hnev, lebo je prudký, a ich zlosť, lebo je krutá! Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim ich v Izraeli. 8 Ó Júda, nech ťa chvália tvoji bratia, tvoja ruka nech spočinie na šiji tvojich nepriateľov, nech sa ti klaňajú synovia tvojho otca. 9 Júda je mladý lev, z lúpeže si sa povzniesol, syn môj! Skrčil sa, ľahol si ako lev a ako levica; ktože ho donúti povstať? 10 Nevzdiali sa berla od Júdu ani veliteľské žezlo od jeho nôh, dokiaľ mu nepríde panovník, ktorého národy budú poslúchať. 11 Osla si uviaže o vinič, o révu šľachetnú svoje osliatko, vo víne perie si šaty a v krvi hrozna svoje rúcho. 12 Oči mu žiaria od vína, zuby sa belejú od mlieka. 13 Zebulún bude bývať pri morskom brehu, prístavom bude lodiam a jeho pomedzie dosiahne Sidón. 14 Jissáchár je osol kostnatý, čo leží medzi košiarmi. 15 Keď videl, že odpočinok je príjemný a krajina je krásna, zohol si plecia pod bremeno a stal sa sluhom poddaným. 16 Dán nech prisluhuje právo svojmu ľudu ako hociktorý z kmeňov Izraela. 17 Dán bude hadom pri ceste a zmijou pri chodníku, čo štípe koňom kopytá, až jazdec padne dozadu. 18 Na tvoju pomoc čakám, Hospodine! 19 Gáda napadnú hordy, on ich však napadne odzadu. 20 Ašérov chlieb bude chutný, dodávať bude kráľovské lahôdky. 21 Naftálí, jelenica voľná, hovorí rozkošné reči. 22 Jozef je plodný strom, plodný strom nad prameňom, výhonky ktorého pnú sa ponad múr. 23 Roztrpčujú ho a podstreľujú, útočia naňho lukostrelci, 24 jeho luk však ostáva pevný a obratné sú paže jeho rúk, zásahom Mocnára Jákobovho, pre meno Pastiera, Skaly Izraela, 25 pre Boha tvojho otca, On ti pomáhaj! pre Boha všemohúceho, On ťa požehnaj! požehnaním nebies zhora, požehnaním prahlbiny, ktorá leží dolu, požehnaním pŕs a materského lona. 26 Požehnania tvojho otca prevyšujú požehnania večných vrchov a vzácnosť odvekých výšin; kiež spočinú na hlave Jozefovej a na temeni vznešeného medzi bratmi. 27 Benjamín, dravý vlk, za rána požiera korisť a večer rozdeľuje lup. 28 Títo všetci sú dvanástimi kmeňmi Izraela a toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každého požehnal osobitným požehnaním. 29 Potom im dal príkaz a povedal: Budem pripojený k svojmu ľudu; pochovajte ma k mojim otcom do jaskyne, ktorá je na poli Chetejca Efróna, 30 do jaskyne na poli Machpéla oproti Mamré v Kanaáne, ktorú Abrahám aj s poľom kúpil od Chetejca Efróna na dedičné pohrebisko. 31 Tam pochovali Abraháma i jeho ženu Sáru, tam pochovali aj Izáka a jeho ženu Rebeku, tam som pochoval aj Leu; 32 pole s jaskyňou kúpili od Chetejcov. 33 Keď Jákob ukončil príkazy svojim synom, vyložil si nohy na posteľ a skonal; nato bol pripojený k svojmu ľudu.

1Moj 49, 1-33





Verš 33
Keď Jákob ukončil príkazy svojim synom, vyložil si nohy na posteľ a skonal; nato bol pripojený k svojmu ľudu.
Sk 7:15 - A šiel Jákob do Egypta a skonal on aj naši otcovia.

Verš 3
Ty, Rúben, si môj prvorodený, moja moc a prvotina mojej mužskosti, vrchol dôstojnosti, vrchol sily.
Gn 29:32 - Lea počala, porodila syna a pomenovala ho Rúbenom hovoriac: Hospodin videl moje utrpenie; teraz ma môj muž bude milovať.

Verš 4
Prekypel si sťa vody, nebudeš mať prednosť, lebo si vstúpil na posteľ svojho otca, poškvrnil si mi lôžko, na ktoré si vstúpil.
Gn 35:22 - Izrael už býval v tej krajine, Rúben šiel a ležal s Bilhou, vedľajšou ženou svojho otca. Izrael sa však o tom dopočul. Jákobových synov bolo dvanásť.
1Krn 5:1 - Synovia Rúbena, prvorodenca Izraelovho. On bol totiž prvorodencom. Keď zneuctil lôžko svojho otca, bolo dané jeho prvorodenectvo synom Jozefa, syna Izraelovho. V rodovom zozname však nebol vedený ako prvorodený.

Verš 6
Nech nevstúpi moja duša do ich kruhu a s ich zborom sa mi srdce nezdruží, lebo v svojom hneve vraždia mužov a vo svojej samovôli ochromujú býkov.
Gn 34:25 - Avšak na tretí deň, keď mali bolesti, dvaja synovia Jákobovi, Šimeón a Lévi, bratia Díny, chopili sa každý svojho meča, vnikli do mesta, ktoré sa cítilo v bezpečí, a pobili všetkých mužov.

Verš 7
Prekliaty buď ich hnev, lebo je prudký, a ich zlosť, lebo je krutá! Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim ich v Izraeli.
Joz 19:1 - Druhý lós pripadol na Šimeóna, na kmeň potomkov Šimeónových podľa ich čeľadí. Ich dedičné vlastníctvo bolo uprostred dedičného vlastníctva potomkov Júdových.
Joz 21:3 - Izraelci dali Lévíjcom zo svojho dedičného vlastníctva podľa rozkazu Hospodinovho tieto mestá a ich pasienky.

Verš 9
Júda je mladý lev, z lúpeže si sa povzniesol, syn môj! Skrčil sa, ľahol si ako lev a ako levica; ktože ho donúti povstať?
Nm 24:9 - Skrčil sa, líha ako lev a ako levica, kto ho smie vyrušiť? Kto ťa žehná, nech je požehnaný, kto ťa preklína, nech je prekliaty!
Mi 5:8 - Nech je tvoja ruka vyvýšená nad tvojimi protivníkmi a nech sú vyhubení všetci tvoji nepriatelia.

Verš 10
Nevzdiali sa berla od Júdu ani veliteľské žezlo od jeho nôh, dokiaľ mu nepríde panovník, ktorého národy budú poslúchať.
Mt 2:6 - A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.

Verš 13
Zebulún bude bývať pri morskom brehu, prístavom bude lodiam a jeho pomedzie dosiahne Sidón.
Joz 19:10 - Tretí lós pripadol na potomkov Zebulúna podľa jeho čeľadí. Územie jeho dedičného vlastníctva siahalo po Sáríd.

Verš 22
Jozef je plodný strom, plodný strom nad prameňom, výhonky ktorého pnú sa ponad múr.
1Krn 5:1 - Synovia Rúbena, prvorodenca Izraelovho. On bol totiž prvorodencom. Keď zneuctil lôžko svojho otca, bolo dané jeho prvorodenectvo synom Jozefa, syna Izraelovho. V rodovom zozname však nebol vedený ako prvorodený.

Verš 23
Roztrpčujú ho a podstreľujú, útočia naňho lukostrelci,
Gn 50:20 - Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.

Verš 30
do jaskyne na poli Machpéla oproti Mamré v Kanaáne, ktorú Abrahám aj s poľom kúpil od Chetejca Efróna na dedičné pohrebisko.
Gn 23:9 - aby mi dal jaskyňu Machpéla, ktorá je na konci jeho poľa. Nech mi ju dá za plnú cenu na dedičnú hrobku medzi vami.
Gn 23:16 - Abrahám poslúchol Efróna; odvážil mu toľko striebra, koľko on verejne pred Chetejcami spomenul, štyristo šekelov striebra bežnej kupeckej váhy.

Verš 31
Tam pochovali Abraháma i jeho ženu Sáru, tam pochovali aj Izáka a jeho ženu Rebeku, tam som pochoval aj Leu;
Gn 25:9 - Jeho synovia, Izák a Izmael, ho pochovali do jaskyne Machpéla na poli Efróna, syna Chetejca Cóchara, ktoré je naproti Mamré,
Gn 35:29 - Potom skonal. Keď zomrel, starý a sýty života, bol pripojený k príslušníkom svojho ľudu; pochovali ho jeho synovia, Ézav a Jákob.
Sk 7:16 - I preniesli ich do Síchemu a pochovali v hrobe, ktorý kúpil Abrahám za zjednané striebro od synov Emorových v Sícheme.

Gn 49,3 - O význame jednotlivých mien Jakubových synov porov. 29,31 – 30,22. Ruben je Jakubovou silou, prvotina jeho mužskosti, čiže jeho plodnej sily. Ruben, ako prvorodený, mal obsiahnuť plnosť požehnania, ale nestáva sa tak. Stal sa totižto nehodným tejto veľkosti pre svoj mrzký prečin (49,3 n.; 35,21 n.).

Gn 49,5 - Aj Simeon a Lévi, nasledujúci po Rubenovi, sú vytvorení z požehnania prvorodeného, oni sa prehrešili krutosťou voči Sichemským (34,25–31), a tak stratili lásku u svojho otca.

Gn 49,6 - Hoci boli vlastní bratia a hoci takú jednotu preukázali vo svojej ukrutnosti, neujdú trestu, budú od seba oddelení a rozdelení medzi ostatné kmene. Vyplnilo sa to najmä na potomstve Léviho, ktoré nedostalo v Kanaáne ani len vlastný podiel… Potomkovia Simeonovi miznú čoskoro, stanú sa súčasťou Júdovcov.

Gn 49,8 - Júda, štvrtý syn Jakubov, stane sa účastným mimoriadnej milosti a otcovského požehnania; z jeho potomstva sa má narodiť prisľúbený Spasiteľ. Aj Júda zhrešil (38), no neskoršie sa ukázal veľkodušný (38,26); zachraňuje Jozefa od smrti (37,26) a ani za Benjamína sa neváha obetovať (44,18 n.). Júda značí ,pochválený'. Teda v pôvodine je tu slovná hračka: Pochválený, chváliť ťa budú…

Gn 49,10 - Žezlo, doslovne palica, je odznakom panovníckej moci. Vládca ho držiaval medzi kolenami, keď sedel na tróne, inakšie sa oň opieral. Júda bude mať vládu nad ostatnými kmeňmi, nie síce nad všetkými, a to až dotiaľ, kým nepríde ten, ktorého je to žezlo, kým nepríde Mesiáš, kým nepríde ten, ktorého je (žezlo). Júda teda bude mať žezlo ako zástupca toho, koho je žezlo, až dotiaľ, kým si ho sám neprevezme, kým nepríde Kráľ Mesiáš, ktorý má neobmedzené a absolútne kráľovstvo. Toto je okrem Protoevanjelia najstaršie miesto, kde sa v Biblii hovorí o osobnom Mesiášovi.

Gn 49,13 - Proroctvo o Zabulonovi sa tiež vyplnilo. Kmeň Zabulonov osadil sa na severe Palestíny v blízkosti Sidonu a bol neďaleko mora (Joz 19,10–16).

Gn 49,14 - Isacharovi bude prináležať žírna pôda, a tak aj bolo, patrila mu Ezdrelonská nížina a južná Galilea. A pretože cez Ezdrelonskú nížinu viedla obchodná cesta, Isacharovci vypomáhali v doprave. Preto ho Jakub prirovnáva k pracovitému oslovi. Mal z čoho žiť, obchod mu nebol potrebný, dal sa naň však dobrovoľne.

Gn 49,16 - Dan ,sudca' uháji a zaobstará právo svojmu ľudu, svojim príslušníkom. Slovná hračka ako 30,6. Rohatá zmija je piesočná zmija, veľmi jedovatá.

Gn 49,22-26 - O Jozefovi naznačuje Jakub niečo z minulosti, niečo mu predpovedá do budúcnosti. Potomstvo Jozefovo bude vzrastať ako chránený strom, ktorého vetvy prerastú aj záhradnú ohradu. Požehnanie nebies zhora je dážď a rosa. Požehnanie hlbín sú mnohé vodné pramene, ktoré budú na území Jozefovho panstva. Požehnanie pŕs a lona je početné potomstvo a hojnosť zvierat.

Gn 49,27 - Hoci Benjamín bol najmenším kmeňom, splnilo sa na ňom Jakubovo proroctvo. Ukázal sa odvážnym, ako to vysvitá z dejín sudcov a prvého kráľa v Izraeli Šaula (Sdc 3,15 n.; 5,14; 2 Sam 2,15 atď.).

Gn 49,29 - Pozri 25,8.

Gn 49,30 - O jaskyni Makpele porov. 23,9-18.

Gn 49,33 - Tak sa pripojil… pozri 25,8.17; 35,29.