1. Kniha Mojžišova

1 (ROH) Tu sa Jozef nemohol ďalej zdržať ani vzhľadom na všetkých, ktorí stáli pri ňom, a zvolal: Vyveďte všetkých ľudí von odo mňa! A nestál nikto s ním, keď sa dal Jozef vo znanie svojim bratom.

2 (ROH) A vypukol v hlasitý plač. A počuli to Egypťania, a počul dom faraonov.

3 (ROH) A Jozef riekol svojim bratom: Ja som Jozef! Či ešte žije môj otec? A jeho bratia mu nemohli odpovedať, lebo sa zdesili pred ním.

4 (ROH) Ale Jozef riekol svojim bratom: Nože pristúpte ku mne! A pristúpili. A riekol: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.

5 (ROH) Ale teraz sa netrápte nad tým, ani nech nie je vo vašich očiach hnevu, že ste ma sem predali, lebo pre zachovanie vášho i môjho života ma poslal Bôh pred vami.

6 (ROH) Lebo toto sú ešte len dva roky, odkedy je hlad v zemi, a ešte bude päť rokov, čo sa nebude ani orať ani žať.

7 (ROH) A Bôh ma poslal pred vami položiť vám stranou zbytok na zemi a zachovať vám ho pri živote. Bolo to na veľkú záchranu.

8 (ROH) A tak teraz nie vy ste ma sem poslali, ale Bôh, a učinil ma otcom faraonovi a pánom celému jeho domu a panovníkom v celej zemi Egyptskej.

9 (ROH) Ponáhľajte sa a iďte hore k môjmu otcovi a poviete mu: Takto hovorí tvoj syn Jozef: Bôh ma učinil pánom celého Egypta. Poď dolu ku mne a nemeškaj!

10 (ROH) A budeš bývať v zemi Gózena a budeš blízko mňa, ty i tvoji synovia i synovia tvojich synov i tvoje drobné stádo i tvoj statok i všetko, čo máš.

11 (ROH) Tam ťa budem zaopatrovať potravou, lebo bude ešte päť rokov hladu, aby si neprišiel na mizinu ty i tvoj dom i všetko, čo je tvoje.

12 (ROH) A hľa, vaše oči vidia aj oči môjho brata Benjamina, že vám to hovoria moje ústa.

13 (ROH) A povedzte môjmu otcovi o všetkej mojej sláve tu v Egypte a o všetkom, čo ste videli, a tedy ponáhľajte sa a dopravte môjho otca sem dolu.

14 (ROH) A padol Benjaminovi, svojmu bratovi, okolo krku a plakal, i Benjamin plakal na jeho krku.

15 (ROH) A bozkal všetkých svojich bratov a plakal nad nimi. A potom už hovorili jeho bratia s ním.

16 (ROH) Potom sa počula zvesť o tom v dome faraonovom, že vraj prišli bratia Jozefovi, a ľúbilo sa to faraonovi i jeho služobníkom.

17 (ROH) A faraon riekol Jozefovi: Povedz svojim bratom: Urobte toto: Naložte na svoje hovädá, čo potrebujete, a iďte, vráťte sa do Kananejskej zeme

18 (ROH) a vezmite svojho otca a svoje domácnosti a prijdite ku mne, a dám vám dobré Egyptskej zeme, a jedzte tuk zeme.

19 (ROH) A tebe sa prikazuje: Toto urobte: vezmite si z Egyptskej zeme vozy pre svoje drobné deti a pre svoje ženy a vezmete svojho otca a prijdete!

20 (ROH) A nech vám je nie ľúto pri pohľade na váš nábytok, lebo dobré celej Egyptskej zeme je vaše.

21 (ROH) A synovia Izraelovi urobili tak. A Jozef im dal vozy podľa rozkazu faraonovho a dal im aj potravy na cestu.

22 (ROH) A každému z nich dal po dvoje šiat na premenu, ale Benjaminovi dal tristo striebra a pätoro slávnostných šiat na premenu.

23 (ROH) A svojmu otcovi poslal podľa toho: desať oslov, ktorí niesli z dobrých vecí Egypta, a desať oslíc, ktoré niesly obilie a chlieb a pokrm jeho otcovi na cestu.

24 (ROH) A poslal svojich bratov a išli. A riekol im: Nevaďte sa na ceste!

25 (ROH) A tak odišli z Egypta a prišli hore do Kananejskej zeme k Jakobovi, svojmu otcovi.

26 (ROH) A zvestovali mu a riekli: Jozef ešte žije a panuje v celej Egyptskej zemi! Ale jeho srdce zmeravelo, lebo im neveril.

27 (ROH) A rozprávali mu všetky slová Jozefove, ktoré im hovoril. No, keď potom videl vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, ožil duch Jakoba, ich otca.

28 (ROH) A Izrael povedal: To je dosť. Jozef, môj syn, ešte žije. Pojdem a uvidím ho, prv ako zomriem.